Browse
Recent Submissions
- ItemSocjo-deweloperka: Odboj prostřednictvím společenské inkluze(Vysoké učení technické v Brně. Fakulta architektury, ) Marchese, Matteo; Mielczarek, Zuzanna Irena; Gzowska, AlicjaPolsko. Varšava. Wola. Kercelak. Chłodná ulice. Místo, které kdysi překypovalo životem, trhy, umělci, bary, kluby, kriminalitou a dramaty. Dnes prostorná, avšak prázdná, anonymní ulice, která si sotva pamatuje svou předválečnou slávu. V současnosti je to dysfunkční, ale přesto zajímavá křižovatka mezi starou rezidenční čtvrtí na severu a agresivně se rozrůstajícím, luxusem poháněným světem na jihu. Proto je nejen ideální pro spekulativní aktivity místních developerů, ale také pro mě jako prostor k vyzkoušení alternativních pravidel, regulačního rámce, který by čelil současným polským pro-developerským politikám. Systém založený na seznamu možných odměn pro developera v případě, že přispěje komunitě v různých předem definovaných formách. Následně jsem tento systém otestoval navržením různých možných výsledků, z nichž jsem se zaměřil na jeden a rozpracoval jej do nové architektonické formy na prostorném pozemku blízkých opuštěných parkovišť. Cílem bylo vytvořit dostupnější a inkluzivnější strukturu, která by byla integrována s okolním městským prostředím a podpořila udržitelný rozvoj měst. Protože jsem při tomto úkolu musel převzít více rolí (urbanista/developer/architekt), zahrnul jsem do finálního návrhu i nový grafický systém vytvořený pro místní územní plán jako architektonický detail.
- ItemSociální bydlení pro rodiny svobodných matek, ženy zažívající domácí a rodinné násilí a seniory ve Varšavě(Vysoké učení technické v Brně. Fakulta architektury, ) Bajramović, Amina; Kepiński, Kacper Ignacy; Gzowska, AlicjaThis diploma project addresses the pressing issue of affordable housing for women from diverse backgrounds, including elderly women, single mothers, and women fleeing domestic violence. Situated in Warsaw on an undeveloped site in a growing area, the project offers a sustainable urban and architectural solution to this challenge. The design integrates the area’s natural surroundings and proximity to the city center, creating a gateway that connects urban life with nature. Four distinct buildings are proposed: one designed for elderly women, one for single mothers, one for women fleeing domestic violence, and a co-living space where single mothers and women escaping domestic violence can find support in shared accommodation. Each building reflects the specific needs of its residents, fostering safety, dignity, and a sense of belonging. The project is informed by insights gained from interviews conducted with social workers, the mayor of Rybnik, and elderly women, whose perspectives shaped the design approach. Rooted in theoretical research and analytical insights, this project offers a comprehensive and sustainable solution to the challenge of affordable housing, empowering vulnerable women and building a resilient community.
- ItemPROSTOROVÁ KULTIVACE A OBNOVA STAVEBNÍ KULTURY HORNICKÉHO OSÍDLENÍ V BANSKÉ ŠTIAVNICI (SK)(Vysoké učení technické v Brně. Fakulta architektury, ) Vitkovič, Michal; Havliš, Karel; Šuška, MilanDiplomová práca sa zaoberá mestom, ktoré sa v posledných desaťročiach stalo fenoménom presahujúcim slovenský kontext. Niekdajšia "strieborná studňa" Uhorska a svojho času najväčšie banské centrum Habsburskej monarchie sa dnes pod hlavičkou UNESCO zaradila medzi úspešné príbehy svetových miest s minulosťou ťažby nerastných surovín, a poskytuje útočisko množstvu turistov aj špecifickej kreatívnej komunite ľudí, prichádzajúcich z celého Slovenska. Sopečné územie Štiavnických vrchov sa prelína s mestskou štruktúrou zasadenou do krajiny, ktorá bola po stáročia pretváraná banskou činnosťou do unikátneho antropomorfného celku. Jeho vnímanie je do veľkej miery "ikonizované" do podoby niekoľkých "reprezentantov" hodnoty Banskej Štiavnice - Kalvária, Starý a Nový zámok, námestie, Klopačka, vrch Sitno... Čo však leží za hranicou záujmu o turistické ciele? Ak by sa dali zjednodušiť hodnoty Banskej Štiavnice na urbánnu a krajinnú, tak záujem tejto diplomovej práce leží presne medzi nimi - v špecifickom území bývalého baníckeho osídlenia svahov nad kompaktným, urbánnym centrom mesta. Kým centrum samotné je pevne zakotvené vo vnímaní "významného historického mesta", banícke osídlenie svahov predstavuje omnoho krehkejšie hodnoty - čo odzrkadľuje aj pamiatková ochrana územia, ktoré bolo oproti centrálnej časti pričlenené do jadrového územia pamiatkovej zóny s výrazným oneskorením. Charakteristická parcelácia, osadenie budov a komunikácií do strmého terénu, tradičné hospodárenie odzrkadľujúce prírodné podmienky a najmä stavby miestnej ľudovej architektúry reflektujúce slohové prvky urbánnej časti mesta sú akýmsi tieňom fenoménu Banskej Štiavnice. Chýbajúca kontinuita trvalého osídlenia, intenzifikácia chalupárskej zástavby a nevhodné úpravy, ktoré vymazávajú roky kultúrneho vrstvenia v krajine, predstavujú veľké výzvy pre uchovanie hodnoty Banskej Štiavnice ako komplexného celku. Práca preto stavia predovšetkým na silnom analytickom základe, ktorý uvádza hodnoty aj problémy tohto špecifického územia do širokého kontextu. Chápanie krehkých kvalít tohto územia práca prenáša do náčrtu malých zásahov, ktoré však nie sú konečným, konkrétnym návrhom, ale skôr zhmotnením princípov ako s územím pracovať koncepčne, no zároveň uchopiteľne. Viac než projektom by preto práca mala byť inšpiráciou - či už pre miestnych aktérov, návštevníkov, ľudí z našich profesií, alebo potenciálnych budúcich, nových trvalých obyvateľov tohto územia, aby zamerali svoju pozornosť aj na miesta periférne a prehliadané, ktorých hodnota je často skrytá v každodennosti a obyčajnosti.
- ItemPetržalka – udržitelné město(Vysoké učení technické v Brně. Fakulta architektury, ) Pružincová, Mária; Kopáčik, Gabriel; Pech, ZbyněkCelý svet sa snaží dosiahnuť uhlíkovú neutralitu. Mitigačné opatrenia a kompenzácie uhlíkovej stopy sú vo vyspelej spoločnosti top témou politických summitov. Ak však chceme myslieť na budúce generácie, musíme hovoriť o udržateľnosti. Ako dosiahnuť, aby uhlíková neutralita bola udržateľná a teda, aby kroky, ktoré pre to robíme, mali dlhodobý pozitívny dopad a neboli to len dočasné záplaty na deravý systém? Dávno vieme, že nestačí namontovať solárne panely na strechy. Nestačí budovať nové štvrte založené na modernom nízkoemisnom princípe. Musíme sa venovať najmä rozvoju toho, čo sme už vybudovali a do čoho sme už vložili nemalé množstvo energie a zdrojov. Panelové sídliská sú špecifickou sídelnou štruktúrou, ktorá sa stala neodmysliteľnou súčasťou obrazu miest nášho regiónu. Prefabrikáciou vznikli typizované prvky a objekty, ktoré sú ich charakteristickým prejavom, no každé sídlisko má aj svoje nezameniteľné špecifiká. Rozvoj Petržalky bol dlhodobo neregulovaný. Zatiaľ, čo na periférii vznikajú nové štvrte s tisíckami nových obyvateľov, rozvoj vnútorného mesta, až na pár výnimiek, stagnoval. Práve v tejto oblasti je ukrytí najväčší potenciál. Diskusie o osude panelových sídlisk sa posunuli od radikálnej humanizácie cez ich asanáciu až po zachraňovanie ich architektonických hodnôt. Dnes sa musíme posunúť ešte ďalej. V dobe klimatickej krízy a nedostatku zdrojov je nevyhnutné myslieť aj na udržateľnosť znižovanie globálneho otepľovania. Cieľom Manuálu Udržateľného Rozvoja je vytvorenie súboru opatrení, ktoré budú viesť Petržalskú lokalitu Dvory IV k environmentálne a spoločensky udržateľnému rozvoju. Navrhované opatrenia sú výsledkom analytickej práce založenej na kvalitatívnom výskume a rešerši odbornej literatúry. Základným kameňom manuálu je stanovenie problémov riešeného územia. Problémy som vymedzila na základe pozorovaní a vedenia rozhovorov s obyvateľmi in situ. Na získanie hlbšej perspektívy pri riešení vytýčených problémov som diskutovala s odborníkmi, ktorých špecializácia súvisí s danou tematikou.
- ItemZa zdi léčebny: vnitřní a vnější prostory psychiatrické léčby(Vysoké učení technické v Brně. Fakulta architektury, ) Macejková, Eva; Mitášová, Monika; Pišteková, DanicaMúr Brut je pokračovaním dišputácie na tému ako prostredia inštitúcií iniciujú a formujú konkrétne čítanie rozmanitých aktivít, ovplyvňujúcich vzťahy a väzby medzi prostredím, personálom a pacientom. Otázky týkajúce sa moci, možnosti voľby, dohľadu, kontroly a hlavne vyjednávania priestorových hraníc medzi nimi, sú prítomné v celej knihe, práve to bolo pre mňa hnacou silou. Projekt tiež skúma vnútronárodný kontext Slovenska a snaží sa prísť na to, kde leží možný dôvod stagnácie priestoru v týchto inštitúciách. Následne predkladá variácie možností zásahov do stávajúcich sedimentov, a zároveň načrtáva možný pozitívny vzor.