Browse
Recent Submissions
Now showing 1 - 5 of 134
- ItemCentrum nezávislé kultury(Vysoké učení technické v Brně. Fakulta architektury, ) Lukašević, Ana; Toman, Radek; Kvapilová, TerezaDiplomová práce se zabývá návrhem centra pro nezávislou kulturu v Brně. Cílem je oživit pře- hlíženou, avšak strategicky významnou lokalitu naproti Autobusovému nádraží Zvonařka, která je opomíjena i přes probíhající rozvoj okolního území, jako je čtvrť Trnitá nebo projekt obno- va Ponávky. Návrh vychází z existující zástavby, jejíž prostřednictvím je vytvořena nepravidel- ná síť, do níž jsou vloženy jednotlivé funkce. Vzniká tak „kulturní pruh“, který má potenciál propojit a aktivovat širší území. Architektonický návrh zároveň reaguje na budoucí vývoj zástav- by – dvě fasády jsou ponechány slepé, čímž je umožněno navázání další výstavby. Projekt tak přináší nejen impulz pro kulturní život, ale i urbanistický rámec pro transformaci této části města.
- ItemInkluze neviditelného(Vysoké učení technické v Brně. Fakulta architektury, ) Drešrová, Silvie; Marek, Jiří; Jankovichová, LudmilaKdyž se cítíš přehlcen, když se potřebuješ na chvíli zastavit, cítit se bezpečně, odpočinout si, když se potřebuješ soustředit, být sám či s ostatními — možnost zvolit si svobodně místo a společnost, ve které chci trávit čas a zhmotnit tak své neviditelné duševní potřeby v samotném prostoru, je důležité pro každého z nás. Tato diplomová práce odkrývá možnosti pro návrh základní školy, kde se myslí nejen na fyzické zdraví svých uživatelů (dětí i učitelů), které je viditelnou složkou jejich osoby, ale především na jejich psychické či sociální potřeby, na první pohled neviditelné, které jsou nepochybně neméně důležité pro jejich celistvý zdravý vývoj či fungování. Základem urbanistického, architektonického, konstrukčního i materiálového řešení nové budovy školy se stala i slova nizozemského architekta a profesora Hermana Hertzbergera, že: „...škola musí jako město, kde se můžete cítit jako doma.“ Mým cílem tedy bylo vytvořit úplnou devítiletou základní školu, která dětem i pedagogům evokuje prostory, které velmi dobře znají a na které se mohou spolehnout — prostory „domova“. I proto novou školu navrhuji v místě svého vlastního domova v obci Červenka. Pozitivní dojmy ze školního prostředí závisí i na pocitech sounáležitosti, pro které je důležité vnímání a formování architektury fyzického prostředí, tvorba soudržnější komunity, a tedy dojmy bezpečného domáckého prostředí a uživatelova útočiště. Cílem bylo vytvořit prostor, kde se děti a dospělí cítí dobře, nejen jako žáci a učitelé, ale i jako jednotlivci s vlastním soukromým prostorem například v jednotlivých „pokojích“.
- ItemPROSTOROVÁ KULTIVACE A OBNOVA STAVEBNÍ KULTURY HORNICKÉHO OSÍDLENÍ V BANSKÉ ŠTIAVNICI (SK)(Vysoké učení technické v Brně. Fakulta architektury, ) Vitkovič, Michal; Havliš, Karel; Šuška, MilanDiplomová práca sa zaoberá mestom, ktoré sa v posledných desaťročiach stalo fenoménom presahujúcim slovenský kontext. Niekdajšia "strieborná studňa" Uhorska a svojho času najväčšie banské centrum Habsburskej monarchie sa dnes pod hlavičkou UNESCO zaradila medzi úspešné príbehy svetových miest s minulosťou ťažby nerastných surovín, a poskytuje útočisko množstvu turistov aj špecifickej kreatívnej komunite ľudí, prichádzajúcich z celého Slovenska. Sopečné územie Štiavnických vrchov sa prelína s mestskou štruktúrou zasadenou do krajiny, ktorá bola po stáročia pretváraná banskou činnosťou do unikátneho antropomorfného celku. Jeho vnímanie je do veľkej miery "ikonizované" do podoby niekoľkých "reprezentantov" hodnoty Banskej Štiavnice - Kalvária, Starý a Nový zámok, námestie, Klopačka, vrch Sitno... Čo však leží za hranicou záujmu o turistické ciele? Ak by sa dali zjednodušiť hodnoty Banskej Štiavnice na urbánnu a krajinnú, tak záujem tejto diplomovej práce leží presne medzi nimi - v špecifickom území bývalého baníckeho osídlenia svahov nad kompaktným, urbánnym centrom mesta. Kým centrum samotné je pevne zakotvené vo vnímaní "významného historického mesta", banícke osídlenie svahov predstavuje omnoho krehkejšie hodnoty - čo odzrkadľuje aj pamiatková ochrana územia, ktoré bolo oproti centrálnej časti pričlenené do jadrového územia pamiatkovej zóny s výrazným oneskorením. Charakteristická parcelácia, osadenie budov a komunikácií do strmého terénu, tradičné hospodárenie odzrkadľujúce prírodné podmienky a najmä stavby miestnej ľudovej architektúry reflektujúce slohové prvky urbánnej časti mesta sú akýmsi tieňom fenoménu Banskej Štiavnice. Chýbajúca kontinuita trvalého osídlenia, intenzifikácia chalupárskej zástavby a nevhodné úpravy, ktoré vymazávajú roky kultúrneho vrstvenia v krajine, predstavujú veľké výzvy pre uchovanie hodnoty Banskej Štiavnice ako komplexného celku. Práca preto stavia predovšetkým na silnom analytickom základe, ktorý uvádza hodnoty aj problémy tohto špecifického územia do širokého kontextu. Chápanie krehkých kvalít tohto územia práca prenáša do náčrtu malých zásahov, ktoré však nie sú konečným, konkrétnym návrhom, ale skôr zhmotnením princípov ako s územím pracovať koncepčne, no zároveň uchopiteľne. Viac než projektom by preto práca mala byť inšpiráciou - či už pre miestnych aktérov, návštevníkov, ľudí z našich profesií, alebo potenciálnych budúcich, nových trvalých obyvateľov tohto územia, aby zamerali svoju pozornosť aj na miesta periférne a prehliadané, ktorých hodnota je často skrytá v každodennosti a obyčajnosti.
- ItemPetržalka – udržitelné město(Vysoké učení technické v Brně. Fakulta architektury, ) Pružincová, Mária; Kopáčik, Gabriel; Pech, ZbyněkCelý svet sa snaží dosiahnuť uhlíkovú neutralitu. Mitigačné opatrenia a kompenzácie uhlíkovej stopy sú vo vyspelej spoločnosti top témou politických summitov. Ak však chceme myslieť na budúce generácie, musíme hovoriť o udržateľnosti. Ako dosiahnuť, aby uhlíková neutralita bola udržateľná a teda, aby kroky, ktoré pre to robíme, mali dlhodobý pozitívny dopad a neboli to len dočasné záplaty na deravý systém? Dávno vieme, že nestačí namontovať solárne panely na strechy. Nestačí budovať nové štvrte založené na modernom nízkoemisnom princípe. Musíme sa venovať najmä rozvoju toho, čo sme už vybudovali a do čoho sme už vložili nemalé množstvo energie a zdrojov. Panelové sídliská sú špecifickou sídelnou štruktúrou, ktorá sa stala neodmysliteľnou súčasťou obrazu miest nášho regiónu. Prefabrikáciou vznikli typizované prvky a objekty, ktoré sú ich charakteristickým prejavom, no každé sídlisko má aj svoje nezameniteľné špecifiká. Rozvoj Petržalky bol dlhodobo neregulovaný. Zatiaľ, čo na periférii vznikajú nové štvrte s tisíckami nových obyvateľov, rozvoj vnútorného mesta, až na pár výnimiek, stagnoval. Práve v tejto oblasti je ukrytí najväčší potenciál. Diskusie o osude panelových sídlisk sa posunuli od radikálnej humanizácie cez ich asanáciu až po zachraňovanie ich architektonických hodnôt. Dnes sa musíme posunúť ešte ďalej. V dobe klimatickej krízy a nedostatku zdrojov je nevyhnutné myslieť aj na udržateľnosť znižovanie globálneho otepľovania. Cieľom Manuálu Udržateľného Rozvoja je vytvorenie súboru opatrení, ktoré budú viesť Petržalskú lokalitu Dvory IV k environmentálne a spoločensky udržateľnému rozvoju. Navrhované opatrenia sú výsledkom analytickej práce založenej na kvalitatívnom výskume a rešerši odbornej literatúry. Základným kameňom manuálu je stanovenie problémov riešeného územia. Problémy som vymedzila na základe pozorovaní a vedenia rozhovorov s obyvateľmi in situ. Na získanie hlbšej perspektívy pri riešení vytýčených problémov som diskutovala s odborníkmi, ktorých špecializácia súvisí s danou tematikou.
- ItemZa zdi léčebny: vnitřní a vnější prostory psychiatrické léčby(Vysoké učení technické v Brně. Fakulta architektury, ) Macejková, Eva; Mitášová, Monika; Pišteková, DanicaMúr Brut je pokračovaním dišputácie na tému ako prostredia inštitúcií iniciujú a formujú konkrétne čítanie rozmanitých aktivít, ovplyvňujúcich vzťahy a väzby medzi prostredím, personálom a pacientom. Otázky týkajúce sa moci, možnosti voľby, dohľadu, kontroly a hlavne vyjednávania priestorových hraníc medzi nimi, sú prítomné v celej knihe, práve to bolo pre mňa hnacou silou. Projekt tiež skúma vnútronárodný kontext Slovenska a snaží sa prísť na to, kde leží možný dôvod stagnácie priestoru v týchto inštitúciách. Následne predkladá variácie možností zásahov do stávajúcich sedimentov, a zároveň načrtáva možný pozitívny vzor.