Chuť nahnitých sliviek mi pripomína čas pomaly odísť

Abstract

Autorka otvára tému začlenenia sa do spoločnosti menšín vytvárajúcich komunity, ktoré sú nepovšimnuté, neprijaté, nechcené… Pokladá si otázky ako z pozície privilegovaného tak aj z pozície utlačaného či už jedinca alebo skupiny. Charakter jednotlivca vychádzajúci z autorkinho predošlého projektu stavia ďalšie diely skladačky. Tento jednotlivec spolu s inými jednotlivcami vystupuje ako skupina bytostí s rovnakými zámermi. Jemným jazykom a metaforami nenásilne vytvára priaznivé podmienky na zamyslenie sa a stavia diváctvo k možnosti si vybrať a interpretovať problematiku podľa seba. Vybraným komunikačných kanálom je práve performance, kde sa vrstvia intermediálne prístupy a formy, s ktorými autorka pracuje. Autorka vychádza z konkrétnych udalostí (autorkin rezidenčný pobyt, Hidepark, Nitra, 2024) a pocitov na mieste, ktoré je vybudované spoluvytváraním funkčného komunitného spolunažívania.The author opens up the topic of the integration of minorities into society, focusing on communities that are overlooked, unaccepted, or unwanted. She poses questions both from the perspective of the privileged and from that of the oppressed—whether as an individual or as a group. The character of the individual, rooted in the author’s previous project, adds new pieces to the puzzle. This individual, along with others, forms a group of beings with shared intentions. Using a gentle language and metaphors, the author creates a non-intrusive space for reflection, inviting the audience to choose and interpret the issue in their own way. The selected medium of communication is performance, which incorporates layered intermedia approaches and forms that the author employs. The work is inspired by specific events (the author’s residency in Hidepark, Nitra, 2024) and emotions drawn from the place, shaped by the collaborative creation of a functional community coexistence.