Využití nositelných zařízení pro digitalizaci 3D pohybu sportovce u silového tréninku

Abstract

V oblasti nositeľných zariadení zameraných na monitorovanie fyzickej aktivity a zdravia sa technologický pokrok postaral o nové možnosti analýzy športu, a fyzickej prípravy. Pomocou inerciálnych senzorov Movella DOT bolo možné získať zo zrýchlenia polohu a následne digitalizovať pohyb športovca vykonávajúceho vybrané cviky - tlaky s obojručnou činkou v stoji, drep a mŕtvy ťah. Získaná poloha u vybraného senzoru na zápästí bola porovnaná s polohou z referenčného systémom od firmy Qualisys za pomoci markera umiestneného na danom senzore. Po výpočte absolútnej vzdialenosti maximálnej a minimálnej vzdialenosti u oboch zariadení bolo zistené, že po aplikácií štatistického testu neexistujú významné štatistické rozdiely medzi vypočítanými vzdialenosťami u oboch zariadení. Ďalej bola získaná poloha aplikovaná na model, ktorý predvádzal zdigitalizovaný pohyb v 3D priestore. Je ale zrejmé, že počet piatich využitých senzorov pre digitalizáciu celého tela nie je dostačujúci, čo viedlo k miernym rozdielom medzi digitálnym a reálnym pohybom.In the field of wearable devices aimed at monitoring physical activity and health, technological advances have provided new opportunities for the analysis of sport and physical training. With the help of Movella DOT inertial sensors, it was possible to obtain the position from the acceleration and then digitize the movement of the athlete performing the selected exercises of shoulder press, squat and deadlift. The obtained positionof the selected sensor on the wrist was compared with the position of the reference system from the company Qualisys with the help of a marker placed on the given sensor. After calculating the absolute distance of the maximum and minimum distance for both devices, it was found that after applying the statistical test, there are no significant statistical differences between the calculated distances for both devices. Next, the obtained displacement was applied to the model, which demonstrated digitized movement in 3D space. However, it is obvious that the number of five used sensors for digitizing the whole body is not sufficient, which led to slight differences between digital and real movement.