TOLNAJ, T. Filtrační účinnost respirátorů [online]. Brno: Vysoké učení technické v Brně. Fakulta strojního inženýrství. 2023.

Posudek vedoucího

Bělka, Miloslav

Pan Tomáš Tolnaj si zvolil téma bakalářské práce Filtrační účinnost respirátorů, jehož cílem bylo porovnat aktuálně používané ochranné pomůcky, metody jejich testování a schopnost zachytávat nanočástice. Z mého pohledu začal student na práci pracovat pozdě a nějaký souvislejší text práce konzultoval s vedoucím až s blížícím se termínem odevzdání. Tento fakt ztížil vedení, možnost více zasahovat do struktury práce a způsobů řešení. Na druhou stranu student prokázal schopnost pracovat samostatně a dělat důležitá rozhodnutí bez nutnosti konzultace. Student si dokázal nastudovat teoretické znalosti k danému tématu, provést experiment a vyhodnotit naměřená data. Bohužel mi chybělo nějaké propojení jednotlivých kapitol a hlubší zamyšlení se nad tématem, konkrétně třeba komentář k používaným metodikám pro měření filtrační účinnosti z pohledu aerosolů a depozičních mechanismů. I přes to student odvedl velké množství práce a bakalářská práce přináší nové závěry. Lepší plánování a časový harmonogram by však pomohly k tomu, aby práce nepůsobila nedotaženě a byla kvalitnější.

Posudek oponenta

Mišík, Ondrej

Študent Tomáš Tolnaj vypracoval záverečnú bakalársku prácu na tému „Filtrační účinnost respirátorů“. Z formálneho hľadiska práca obsahuje niekoľko nedostatkov ako napr.: nejednotnú veľkosť číslic a textu v nadpisoch; nejednotný font textu na str. 31, popis obrázku v cudzom jazyku (Obr. 2; Obr. 14); označenie, ktoré z dolného indexu veličiny uvedené jednotne s hlavným textom (hlavne pri opise metriky PMx) a iné. Z hľadiska gramatiky a pravopisu je práca dobrá a pravopisné chyby sa v nej vyskytujú ojedinele. Miernym defektom je štýl textu, ktorého kvalitu znižuje písanie slovies takmer výhradne v aktívnej forme, občas tiež v prvej osobe. Práca má logickú štruktúru, pričom autor tému rozvíja od všeobecných termínov z oblasti aerosólov, cez depozičné a filtračné mechanizmy, k normám a testovaniu ochranných pomôcok. V kapitole 6.2 zaoberajúcej sa experimentálnymi meraniami na prehľadnosti zasadne uberá všeobecné pomenovanie podkapitol („testovanie č.1.“ až „testovanie č.6“), ktoré je nejasné a zorientovanie sa v skúmaných režimoch nie je intuitívne. V rešeršnej časti vidím nedostatky hlavne v popise noriem. Autor viackrát uvádza iba predpísané parametre, materiály alebo inštrumentáciu, dôvody a princípy ich použitia však nevysvetľuje. Napríklad potreba testovania respirátorov olejovými, či neolejovými časticami je zmienená vo viacerých častiach práce, nie je však dostatočne vysvetlená príčina ich použitia. Podobne v prípade popisu postupov podľa Európskej normy je spomenutá potreba využitia plamenného fotometra na meranie koncentrácie aerosólových častíc, princíp jeho činnosti však vysvetlený nie je. Navyše, autor v práci nevysvetľuje ani princípy meracej techniky použitej v experimentálnej časti práce (Aerodynamic Particle Sizer, DiscMini). Keďže v experimentálnej časti je použité iné vybavenie ako vybavenie prepísané normou, princíp použitej meracej techniky je podstatná informácia. Hoci sú v rešeršnej časti zhrnuté platné normy na testovanie ochranných pomôcok (európska, čínska, či americká), rozdiely medzi nimi nie sú diskutované a komentované. Taktiež je nutné vytknúť, že hoci jeden z cieľov práce vyžaduje „Zhodnotit účinnost respirátorů jako ochrany proti nanočásticím.“ je nanočasticiam venovaná v práci veľmi malá pozornosť. V práci absolútne absentujú neistoty získaných výsledkov, či chybové úsečky v grafoch. Porovnanie výsledkov jednotlivých režimov by bolo po zverejnení neistôt meraní výpovednejšie. Jednou z najpodstatnejších a najprínosnejších informácií vyplývajúcich z práce je porovnanie filtračnej účinnosti respirátora v prípade, že je na testovaciu hlavu prichytený bežným spôsobom (gumičkou poza hlavu) a prilepený silikónovou tavnou pištoľou na testovaciu hlavu. Autor tieto výsledky uvádza v texte a stručne diskutuje pre každý režim samostatne, chýba však grafické porovnanie filtračnej účinnosti nameranej pre dva skúmané režimy znázornené v jednom diagrame, ktoré by bolo pre čitateľa prehľadnejšie. V kapitole „6.4 Vyhodnotenie“ autor hodnotí, že žiadny z experimentálne testovaných respirátorov nesplnil podmienky pre filtračnú účinnosť respirátorov triedy FFP2. Výsledky, na základe ktorých autor toto tvrdenie vyvodil vychádzajú z počtom-váženej veľkostnej distribúcie aerosólu. Norma ale hodnotí filtračnú účinnosť z pohľadu hmotnostnej koncentrácie. Pri testovaní podľa normy preto filtračnú účinnosť zasadne ovplyvňujú väčšie a hmotnejšie častice, ktoré je možné odfiltrovať pomerne ľahko, a tak sa dá očakávať väčšia filtračná účinnosť respirátora pri testovaní podľa Európskej normy ako pri meraní, ktoré vykonal študent Tolnaj. Autor tak porovnáva hodnoty, ktoré z princípu nie sú priamo porovnateľné, bez toho aby tieto rozdiely diskutoval. Porovnanie použitých metód a získaných výsledkov s metódami predpísanými normou v práci chýba, považujem ho však za dôležité. Študent vypracoval pomerne zaujímavú prácu, ale napriek tomu, že ciele práce splnil, vidím v nej z pohľadu oponenta viacero zásadných nedostatkov, hlavne v schopnosti diskusie, hodnotenia a interpretácie získaných výsledkov, preto prácu hodnotím známkou C.

eVSKP id 145873