FORETNÍK, J. Architektura, geometrie a výpočetní technika [online]. Brno: Vysoké učení technické v Brně. Fakulta architektury. .

Posudek vedoucího

Ryšavá, Hana

1. Přístup studenta ke zpracování: Jan Foretník ve své disertační práci v maximální míře využil a zhodnotil své technické znalosti a schopnosti s architektonickým vzděláním. Koncentrace na danou problematiku byla iniciována skutečností, že se na dva akademické roky stal učitelem deskriptivní geometrie studentů architektury. Podrobně tak poznal studijní program předmětu, který se stejným způsobem vyučoval již desítky let. Zároveň pochopil, že technický pokrok, především využívání výpočetní techniky, významně ovlivňuje způsob architektonické tvorby. Proto se snažil najít způsob, který by zohlednil potřebu získat znalosti z deskriptivní geometrie a využít je i při práci s výpočetní technikou a následně tyto poznatky používat při vlastní architektonické tvorbě. Studijní pobyt na architektonické škole v Gentu v Belgii mu umožnil poznat, jakým způsobem se výuka těchto znalostí vyučuje v zahraničí. Jeho školitel v Gentu mu pomohl zorientovat se v novém prostředí a dokázal ho nasměrovat tak, aby se významně posunul ve svých úvahách. Výzkum, který provedl na jiných architektonických školách mu umožnil si některé své poznatky prověřit a zjistit, jaký vliv na znalosti studentů má způsob a obsah výuky. Jan Foretník má veškeré předpoklady, aby ve své budoucí praxi spojil vědeckou činnost, pedagogickou činnost i činnost praktikujícího architekta. Celkové hodnocení disertační práce: Předložená disertační práce svým obsahem naplňuje stanovené cíle, je zpracována přehledně a srozumitelně. Přináší řadu nových poznatků a námětů pro soudobou výuku původní deskriptivní geometrie na architektonických školách. Otázky k obhajobě a připomínky: Jaké podmínky autor potřebuje k tomu, aby se poznatky této práce využily pro vzdělávání budoucích architektů a jakým způsobem by se práce měla dál rozvíjet.

Posudek oponenta

Prof.Ing.arch.Jilián Keppl,CSc.

Oponentský posudok som vypracoval na základe ustanovenia oponentom dizertačnej práce Ing.arch. Jana Foretníka predsedom komisie prof. Ing.arch. Ivanom Rullerom, listom zo dňa 25.10.2010 č.j. 10/15900/10. Posudzovaný rukopis dizertačnej práce obsahoval 168 strán - text, obrázky, grafy, záver, zoznam použitých informačných zdrojov, zoznamy tabuliek, grafov a obrázkov. V ostatnom čase sa v študijnom odbore Architektúra v čoraz väčšom počte objavujú práce, ktoré opúšťajú témy prehlbovania nášho poznania histórie architektúry, témy sumarizujúce nové poznatky typológie alebo populárne témy energetických úspor, alternatívnych zdrojov energie, alternatívnych stavebných materiálov, resp. všeobecnejšie orientované témy "zelenej" architektúry alebo udržateľného rozvoja. Čoraz populárnejšími sa stávajú témy spojené s využitím výpočtovej techniky ako téma digitálnej architektúry alebo virtuálnej reality. Aj téma dizertačnej práce Ing.arch. Foretníka, ako je uvedené aj v jej názve súvisí s výpočtovou technikou. Po prečítaní práce bol som však príjemne prekvapený, že jej autor sa neuchýlil k prehľadu bravúr počítačových mágov a k "latine" zo sveta výpočtovej techniky, ale zaoberá sa prapodstatou architektúry, ktorou je geometria. Doktorand v abstrakte uvádza, " témou tejto dizertačnej práce je geometria, jej praktické využitie v architektonickej praxi a spôsob jej výučby na školách architektúry v súčasnosti". Pomáha si vymoženosťami doby "...systematizuje a popisuje konštrukcie a vlastnosti geometrických objektov, ich modelovanie v CAD systémoch..." Napriek tomu, že doktorand kritizuje pretrvávajúce metódy výučby deskriptívnej geometrie, ktoré nútia študentov mechanicky zvládnuť zložité geometrické konštrukcie, začína Euklidovským priestorom a systematickým členením a popisom geometrických objektov od bodu cez krivky a plochy až po telesá. Hoci jeho ambíciou je, aby počítače uľahčili konštrukciu zložitých geometrických útvarov, snaží sa popísať podstatu geometrického objektu a umožniť tak jeho pochopenie a tým aj správnu aplikáciu v architektonickej praxi . 1. k aktuálnosti témy: Ako som v úvodných vetách naznačil, téma "nehranatej" architektúry, blobitektúry , "tekutej" architektúry a pod. , ktorá väčšinou existuje vďaka virtuálnej realite, je nesmierne príťažlivá a aktuálna. Aktuálnosť spracovanej dizertačnej práce vidím hlavne vo väzbe na nový prístup k výučbe geometrie, ktorý si vynucuje používanie výpočtovej techniky v procese architektonickej tvorby a dovolil by som si doplniť aj architektonickej kompozície na školách architektúry. Vzhľadom na prieskum výučby geometrie, resp. deskriptívnej geometrie, ktorý doktorand spracoval na vybraných školách architektúry je téma doktorandskej práce aktuálna. 2. k zvoleným metódam spracovania: Zvolené metódy, ktoré pre skúmanie danej problematiky použil doktorand zodpovedali charakteru práce. Práca má logickú stavbu, jednotlivé kapitoly na seba nadväzujú a práca predstavuje vyvážený celok. Vnímam ju ako istú formu základnej geometrie spracovanú encyklopedickou formou doplnenú o reálne ukážky využitia geometrického objektu v architektúre, ale aj v urbanizme (napr. Námestie sv. Petra v Ríme). Oceňujem, že autor vyberal realizované objekty, niekedy aj historické a neuchýlil sa k príkladom zo sveta virtuálnej reality. Je to lepšie pre pochopenie podstaty i možnosti materializácie návrhu, aj keď tento predstavuje zložitý geometrický útvar. 3. k otázke, či dizertácia splnila sledovaný cieľ: Cieľom dizertačnej práce, ako uvádza doktorand bolo systematizovať a popísať konštrukcie geometrických objektov používaných v architektúre a ich aplikácia v modelovaní v CAD systémoch, so zameraním na možné využitie poznatkov vo vzdelávaní budúcich architektov. Neoddeliteľnou súčasťou tejto analýzy objektov bol výber a rozbor vhodných ilustračných príkladov aplikácie jednotlivých geometrických objektov v architektúre. ...Ambíciou tejto práce nebolo objaviť nové geometrické vlastnosti, matematické modely ani konštrukcie. Ambíciou doktoranda ale bolo odhaliť nedostatky v príprave architekta vo vzťahu k dnešnej praxi. Cieľ "systematizovať..." doktorand splnil v plnej miere, "odhaľovanie nedostatkov..." je asi témou na viac doktorandských prác. Doktorandov výskum vybraných kurzov priniesol nové poznatky o výučbe geometrie na vybraných školách architektúry, môžem konštatovať, že aj v tejto oblasti doktorand dosiahol primerané výsledky. 4. k pôvodným výsledkom riešenia vedeckého problému: Za jednoznačný prínos doktoranda považujem zozbieranie a zoradenie pomerne rozsiahleho materiálu na tému geometrických objektov, ako aj nadväzujúcich informácií o konštrukcii a modelovaní týchto objektov v CAD. 5. k prínosu významu práce pre ďalší rozvoj vedného odboru a praxe: Prácu možno využiť tak v pedagogickom procese ako aj v projekčnej praxi. Cenné sú poznatky o materiálových možnostiach realizácie plôch s premennou krivosťou a zbortených plôch. Jej hlavný prínos vidím v zavedení poznatkov dizertačnej práce do výučby architektov, ako aj snahe doktoranda o rozvíjanie priestorovej predstavivosti. 6. k formálnej úprave dizertačnej práce Oceňujem kultivované spracovanie práce, prehľadné členenie jednotlivých kapitol ako aj vecný jazykový prejav. Potešilo ma zistenie, že práca bola bez preklepov. Odkazy na pramene zodpovedajú požiadavkám na vedeckú prácu. Dovolil by som si malú pripomienku k priraďovaniu textu k obrázkom, na niektorých stranách bolo náročnejšie sa orientovať, ktorý text patrí k príslušnému obrázku. 7. stanovisko oponenta: Na záver by som rád skonštatoval, že čítanie tejto doktorandskej práce znamenalo pre mňa okrem príjemne stráveného času aj obohatenie mojich poznatkov v oblasti geometrie telies, ich konštrukcie a čo v tejto oblasti dokáže výpočtová technika. Páčili sa mi ukážky použitia rôznych tvarov v praxi. Tu som ale narazil na otázku, ktorý si teoretici architektúry kladú asi od počiatku vzniku teórie architektúry. Vonkajší tvar alebo dutina? Hmota alebo priestor. V ukážkach boli príklady aj pre jeden pohľad aj pre druhý. Ale z popisu a kontextu práce vyplynulo, že doktorandovi ide predovšetkým o tvar, formu, o vonkajší tvar objektu. V architektúre, na rozdiel od dizajnu, ide predovšetkým o priestor, t.j. o dutinu, ktorá síce je vymedzená ohraničujúcimi plochami, paradoxom však je, že podstatou je prázdno, ktoré vyplnia jeho obyvatelia. V ukážkach mi chýbalo múzeum SNP v Banskej Bystrici od architekta Kuzmu a statika Lamprechta, až sa mi nechce veriť, že také dielo vzniklo bez pomoci CAD. A čo chladiace veže tepelných (kondenzačných a jadrových) elektrární? Ale to sú len otázky do diskusie... Po podrobnom preštudovaní dizertačnej práce Ing.arch. Jana Foretníka konštatujem, že predložená práca má atribúty doktorandskej dizertačnej práce a navrhujem doktorandovi udelenie vedecko-akademickej hodnosti Philosophiae doctor (Ph.D.) .

Gürtler, Ivan

Oponentský posudok na dizertačnú prácu Ing. arch. Jana F o re t fl I k a: "Architektura, geometrie a výpočetnj technika" Fakulta architektury Brno, Poříčí 5, CZ - 601 90 Brno Ustav navrhováni I. 2010 Oponentský posudok na dizertačnú prácu "Architektura, geometrie a výpočetní technika" Študent: lrig.arch. Jan FORETNÍK Ustav: Ustav navrhování I. Študijný program: Architektura a urbanismus (P3501) Študijný obor: Architektúra (3501 V002) Vedúci dizertačnej práce: Ing.arch. Hana R y Š a v á, CSc. Oponent: doc. Ing.arch. Akad.arch. Ivan G Ü rtl e r, PhD. 1. Aktuálnosťtémy: Niet asi jediného hospodárskeho odvetvia, či rudskej činnosti, ktoré by koncom 20. a začiatkom 21.storočia zásadne neovplyvnil dynamický rozvoj v oblasti informačných technológií. Architekti, projektanti a dodávatelia dostali do rúk nástroje, ktoré zásadne a vo verkej miere ovplyvnili architektúru v konceptoch, projektoch i rlizáciách. Nové formy v architektúre, sofistikované konŠtwkčné riešenia, technológie a matenály posúvajú vd'aka výpočtovej technike a moderných CAD systémov architektonické diela do mých dimenzií. -. 2. Zvolená metóda spracovania: Dizertačná práca je spracovaná na základe metódy analýzy a syntézy. Pomenováva problém, ktorý v súčasnosti osciluje Od základov geometrie, cez predmet rozvíjajúceho priestorovú predstavivosť (Deskriptívna geometria) až po modelovanie v CAD systémoch. Aktuálnosť inovácie pnncípov a metód "modelovania architektúry v CAD" v rámci štúdia ria školách architektúry si vyžaduje súčasná architektonická praX. 3. Splnenie stanovených cieľov: Na osnove dizertačnej práce, jej obsahu, tak ako sú zostavené jednotlivé kapitoly objasňujúc aktuálnosť problematiky modelovania architektúry v CAD systémoch je zrejmé, že nespornou výhodou doktoranda je jeho stredoškolské štúdium orientované na matematiku a pedagogická činnosť na FA VUT Brno v predmete "Computer Technologies". Dizertačná práce svojim obsahom: v siedmych kapitolách, prílohou o doplnkovom výskume kurzov geometrie, zoznamom ilustrácií a tabuliek, uvedením zdrojov a odbomej literatúry, naplnila stanovené ciele. 4. Póvodné výsledky riešenia vedeckého problému: Tak ako bola zvolená osnova dizertačnej práce, doktorand sa venoval geometrii objektov cez: bod, knyky, plochy a telesá a rozvádza ich v štyroch bodoch. Pre mňa ako architekta je veľmi cenné, ako sa predchádzajúce tri body uplatňujú v architektonických dieiach, či v architektúre ako takej. Dopinkový výskum kurzov geometrie na 9 školách ukázal, že výučba geometrie je v súčasnosti na českých školách architektúry zameraná na desknptívnu geometnu, na rozdiel Od niektorých európskych škál, v ktorých je vzhradom k dnešnej praxi požadovaná príprava architekta v používaní výpočtovej techniky Od tvorby konceptov až po realizácie. Oponentský posudok na dizertačnú prácu Ing. arch. Jana F o ret n í ke: "Architektura, geometrie a výpočetní technika" Fakulta architektury Brno, Poříčí 5, CZ - 601 90 Brno Ústav navrhováni I. 2010 5. Význam práce pre ďalšI rozvoj vedného oboru a praxe: Téma dizertačnej práce je prínosná v tom, že metódami modelovania v CAD systémoch umožní architektom naplno využiť ich talent, kreativitu a invenciu v architektonickej tvorbe, v intenciách súčasných progresívnych trendov. Móžem len súhlasiť s doktorandom, Čo uvádza v závere svojej práce "že navrhuje ako využiť získané poznatky vo výuČbe na škole architektúry". 6. Formálna úprava dizertaČnej práce Dizertačná práca je po formálnej stránke na vermi dobrej, aR nie až výbomej úrovni. Oceňujem na nej jej gradáciu výkladu pojmov, podrobné analýzy a syntézy pil ich objasňovaní a už spomenuté príklady aplikácií v architektonickej praxi. 7. Stanovisko Na základe vyššie uvedeného dizertaČná práca lng.arch. Jana F o r e t n I k a je nesporným prinosom v architektonlckej spisbe, ktorá bude progresom nielen v pedagogickom procese na Fakulte architektury VUT v Brne, ale aj ako študijný materiál v architektonickej praxi. Dizertačnú prácu o d p o r ú Č a m k obhajobe.

Petříčková, Monika

Doktorand předkládá v závěru práce návrh úpravy výuky geometrie na školách architektury se záměrem rozvinout prostorovou představivost a v doplňkovém výzkumu analyzuje současný stav výuky geometrie na vybraných evropských školách. Stanoveného cíle disertační práce bylo plně dosaženo. Původní výsledky řešení vědeckého problému Současný stav výuky geometrie na školách architektury doktorand analyzuje v doplňkovém výzkumu, který je doložen v příloze. Autor dokazuje jednostranné zaměření výuky geometrie na školách architektury na deskriptivní geometrii, která je zaměřena na složité geometrické konstrukce. Význam práce pro další rozvoj vědního oboru a praxi Z pohledu přínosu pro další rozvoj vědního oboru lze práci vnímat jako provázaný aktuální organický celek tří vědních disciplín - architektury, geometrie a výpočetní techniky. Práce přináší nový pohled, popisuje nové možnosti a informace v modelování složitějších ploch a tvarů za použití CAD systémů. Vkladem a přínosem práce je pečlivý výběr, vhodné začlenění a systematizace řady příkladových realizací s popisným doprovodem. Práce se tak může stát vhodným inspiračním zdrojem pro praktikující architekty i studenty. V závěru práce doktorand předkládá návrh konkrétní aplikace získaných poznatků do výuky geometrie na školách architektury směrovaný na rozvoj prostor9vé představivosti. Svoje poznatky prověřil doplňkovým výzkumem, který doložil jako přílohu disertace. Doktorand tak ověřil svoje závěry v praxi. Problematika je zpracována v potřebném rozsahu a hloubce a lze ji považovat za přínos oboru. Formální úprava disertační práce Jazyková a formální stránka práce je na velmi dobré úrovni. Text je srozumitelný, obrázky i fotografie kvalitně graficky zpracované vhodně dokumentující obsahovou stránku. Kapitoly jsou systematicky rozčleněny s logickou vazbou a gradací postupujíc od jednoduchého ke složitějšímu. Práce odpovídá všem běžným formálním požadavkům, kladeným na odbornou publikaci. Závěr Doktorská disertační práce Ing. arch. Jana Fortníka je zpracována velmi pečlivě a přehledně s velkou mírou osobního nasazení a entuziasmu. Doktorand v předkládané práci prokázal schopnosti osvojení tvůrčí a vědecké práce. Předkládanou práci Ing.arch. Jana Foretníka doporučuji k obhajobě a po jejím úspěšném průběhu k udělení akademického titulu Ph.D.

eVSKP id 32379