Výpočetní muzikologie: modely, metody a aplikace

Abstract

Predmetom tejto práce je skúmanie využitia formálnych modelov vo výpočtovej muzikológii. Staviame na dnešnom miernom nedostatku aplikácií pre gramatiky a chceme zároveň vylepšiť existujúce prístupy ku generovaniu hudby pomocou nich. Rozhodli sme sa teda vytvoriť novú metódu pre orchestráciu hudby za použitia multigeneratívneho gramatického systému, ktorý ako komponenty používa gramatiky s rozptýleným kontextom pre každý jeden hudobný nástroj. Každá komponenta v gramatike obsahuje množinu pravidiel, ktoré produkujú štruktúru hudby a jej tóny. Tóny sú vo forme tokenov a zahŕňajú dôležité aspekty hudby ako je dynamika, variácie a rytmus. Skúmali sme posunutie prístupu dopredu a~použili sme aj jednu z mnohých hudobných transformácií, ktoré sú známe tvorbou a analýzou hladkých prechodov medzi akordmi. Následne sme tento systém implementovali aby generoval hudbu. Výstupy sme tak mohli vyhodnotiť a porovnať s existujúcimi riešeniami.This thesis investigates the use of formal models in computational musicology. It builds on the lack of application for grammars and aims to improve existing approaches to music generation. We come up with a new approach to the orchestration of music using a multigenerative grammar system that contains scattered context grammar components for each instrument in music. Each grammar component contains a set of rules that produce music structure and final tones. Tones are in the form of tokens, and they contain the required attributes for music that is rich in dynamics, variation, and rhythm. We also develop novel ideas and put interesting Neo-Riemanian transformations into rules that create smooth transitions between chords. This system was then implemented to generate music, and the outputs were evaluated and compared to existing solutions.