KEKEL, R. Lázně + [online]. Brno: Vysoké učení technické v Brně. Fakulta architektury. 2016.

Posudek vedoucího

Kristek, Jan

Roman Kekel je aspirující architekt, pro něhož je projekt složitým hledáním a opracováváním základní myšlenky až k „dokonalému tvaru“. Pokud se odchýlí od prvotního záměru, je ochoten zahodit dosažené a začít znovu a lépe. Pro Romana – i přes ochotu experimentovat – není podstatná pouze cesta, ale především výsledek. Jeho perfekcionalismus se projevuje i v minimalistickém grafickém zpracování a částečně i v ochotě podřídit zvolenému záměru některé zdánlivě „nepodstatné detaily“. Roman nebude nikdy tvořit „rychle a snadno“, ale o to zajímavějších projektů se od něj v budoucnu dočkáme. Jeho práci hodnotím známkou A95.

Posudek oponenta

Zaicek, Martin

Projekt ,,Lázně +” prináš možnosť spojiť typológiu verejných kúpeľov s pridaným konceptom alebo aktivitou, ktorá nielenže projekt ozvláštňuje ale aj otvára otázky vývoja a smerovania typológie kúpeľov v súčasnosti. Predložený projekt ,,Lázně + Labyrint mysli, ráj duše” študenta Romana Kekela má predpoklady takýto názor prezentovať. Objekt kúpeľov vhodne umiestňuje do vnútrobloku mestkého bloku. Rozhodnutie existujúcu prieluku nezastavať, ale naopak jej priestor vyčleniť pre verejné námestie by lokalitu určite zatraktívnilo. Umiestnenie povrchového parkovania však námestiu nepomáha. Je škoda, že z návrhu sa o tomto priestore nedozvedáme viac a je znázornený skôr schématicky. Samotný objekt kúpeľov upúta formálnym stvárnením. Ako autor uvádza v sprievodnej správe: ,,formálne stvárnenie objektu je výsledkom procesu ,,Objekty funkcionalistické architektury jsou dekonstruovány prostrednictvím navrhovaných novotvaru a promenují funkcní prostory.” Autor však bližšie neprezentuje nástoj/ proces dekonštrukcie ako aj čo vlastne dekonštruuje. Dekonštruuje funkčné priestory neexistujúcich kúpeľov alebo nefunkčné priestory funkcionalistického spoločenského domu? Absencia popisu procesu vedie k dojmu neopodstatnenosti tohto nástoja resp. iba jeho chápania ako nástroja formalizmu. Pritom téma kúpeľov, telesnosti ako aj kontextu miesta pôvodnej funkcionalistickej architektúry otvára mnohé cesty obsahovej, formálnej dekonštrukcie. Náznaky procesu tvorby sa objavujú ďalej v texte: “V návrhu nejde pouze o prostor samotný ale o pohyb pozorovatele, který v nem nalézá celou plejádu zkušeností jako je vlnení, naklánení, pocit rozpaku, izolace, dezorientace.” Objavuje sa tak motív zážitkovej cesty, komponovanie trajektórie pohybu tela v priestore. Toto mohol byť motív, ktorý by dôslednejším rozpracovaním, následnou aplikáciou a primeranou formou prezentácie dodal projektu väčšiu relevanciu. Otázny je konflikt podtitulu ,,Ráj duše” s vymenovanými nepokojnými pocitmi, ktorý navrhovaný priestor má navodzovať. Podoba prezentácie, aj keď formálne pútavá, nedáva odpovede na otázky čím chce priestor byť a aké kvality má ponúkať. Pohľady do interiéru by vniesli viac odpovedí na otázku: čo je obsahom priestoru? Forma je tak na jednej strane prezentovaná, ako kvalita projektu avšak zároveň je jeho najväčšou slabinou. Doporučenie pre budúce tvorivé smerovanie autora by mohlo znieť: viac si klásť otázky prečo takto tvorím, jednotlivé kroky artikulovať a viac, ako na formu sa zamerať na obsah a priestorovú kvalitu. Po konštrukčnej a materiálovej stránke nie je projektu čo vyčítať. Surovosť pôvodných povrchov (mramor) a betón sú materiály, ktoré dostatočne komunikujú s účelom objektu. Po funkčnej stránke je projekt zvládnutý. Zaujímavo pôsobí rozhodnutie umiestňovať jednotlivé plavecké dráhy do osobitných bazénov. Vzhľadom na kontext ,zážitkových” kúpeľov sa však nemuselo vôbec uvažovať nad športovým využitím vody. Návrh objektu kúpeľov má niekoľko vyššie spomenutých nedostatkov. V prípade ďalšieho rozpracovania by mohol priniesť mnoho podnetných momentov. Celkovo hodnotím projekt známkou dobre, teda C.

eVSKP id 94338