1 VYSOKÉ UČENÍ TECHNICKÉ V BRNĚ BRNO UNIVERSITY OF TECHNOLOGY PODNIKATELSKÝ ZÁMĚR BUSSINES PLAN BAKALÁŘSKÁ PRÁCE BACHELOR´S THESIS AUTOR PRÁCE LEA KOVÁCSOVÁ AUTHOR VEDOUCÍ PRÁCE Ing. HELENA HANUŠOVÁ, CSc. SUPERVISOR BRNO 2012 FAKULTA PODNIKATELSKÁ ÚSTAV MANAGEMENTU FACULTY OF BUSINESS AND MANAGEMENT INSTITUT OF MANAGEMENT 2 Podle § 60 zákona č. 121/2000 Sb. (autorský zákon) v platném znění, je tato práce "Školním dílem". Vyuţití této práce se řídí právním reţimem autorského zákona. Citace povoluje Fakulta podnikatelská Vysokého učení technického v Brně. Vysoké učení technické v Brně Akademický rok: 2011/2012 Fakulta podnikatelská Ústav managementu ZADÁNÍ BAKALÁŘSKÉ PRÁCE Lea Kovácsová Management v tělesné kultuře (6208R168) Ředitel ústavu Vám v souladu se zákonem c.111/1998 o vysokých školách, Studijním a zkušebním řádem VUT v Brně a Směrnicí děkana pro realizaci bakalářských a magisterských studijních programu zadává bakalářskou práci s názvem: Podnikatelský záměr v anglickém jazyce: Bussines Plan Pokyny pro vypracování: Úvod Vymezení problému a cíle práce Teoretická východiska práce Analýza problému a současné situace Vlastní návrhy řešení, přínos návrhu řešení Závěr Seznam pouţité literatury Přílohy 3 Seznam odborné literatury: BLAŢKOVÁ, Martina. Marketingové řízení a podnikání pro malé a střední firmy. Praha : Grada, 2007. 280 s. ISBN 978-80-247-1535-3. FOTR, Jiří, SOUCEK, Ivan. Podnikatelský záměr a investiční rozhodování. Praha : Grada, 2005. 356 s. ISBN 80-247-0939-2. HRADECKÝ, Mojmír, KONECNÝ, Miloš. Kalkulace pro podnikatele. Praha : Prospektrum, 2003. 156 s. ISBN 80-7175-119-7. KRÁL, Bohumil. Manaţerské účetnictví. 3.vydání. Praha : Management Press, 2010. 660 s. ISBN 978-7261-217-8. SRPOVÁ, Jitka, a kol. Základy podnikání. Praha : Grada, 2010. 432 s. ISBN 978-80-247-3339-5. SYNEK, Miloslav, a kol. Manaţerská ekonomika. 2. přepracované a rozšířené vydání. Praha : Grada, 2000. 480 s. ISBN 80-247-9069-6. Vedoucí bakalářské práce: Ing. Helena Hanušová, CSc. Termín odevzdání bakalářské práce je stanoven časovým plánem akademického roku 2011/2012. L.S. Phdr. Martina Rabicová, Ph. D. doc. RNDr. Anna Putnová, Ph.D., MBA Ředitel ústavu Děkan fakulty. V Brně, dne 29.02.2012 4 ABSTRAKT Bakalárska práca je spracovaná ako podnikateľský zámer na jednorazovú akciu pre širokú verejnosť. Zaoberá sa problematikou organizácie projektu Škola zdravého ţivotného štýlu, analýzou konkurencie, zostavením kalkulácie, marketingového a organizačného plánu. Hlavnou úlohou práce je zistiť, či návrh riešenia bude realizovateľný. ABSTRACT Bachelor´s thesis is worked as bussines plan for short action to large public. It deals with issues in securrity of project Healthy life style school, competition analysis, propose calculation, marketing and organizational plan. The main problem of thesis is to find out if this solution will be realisable. KĽÚČOVÉ SLOVÁ Podnikateľský zámer, zdravý ţivotný štýl, kalkulácia, SWOT analýza, analýza konkurencie, PEST analýza, PORTEROV model, marketingový mix. KEY WORDS Business plan, health life style, calculation, SWOT analysis, competition analysis, PEST analysis, Porterʼs five, marketing mix. 5 BIBLIOGRAFICKÁ CITÁCIA KOVÁCSOVÁ, L. Podnikatelský záměr. Brno: Vysoké učení technické v Brně, Fakulta podnikatelská, 2012. 69 s. Vedoucí bakalářské práce Ing. Helena Hanušová, CSc. 6 ČESTNÉ PREHLÁSENIE AUTORA Prehlasujem, ţe predloţená bakalárska práca je pôvodná a spracovala som ju samostatne. Prehlasujem, ţe citácie pouţitých prameňov sú úplné, a v práci som neporušila autorské práva (v zmysle Zákonu č. 121/2000 Sb., o právu autorském a o právech souvisejících s právem autorským). V Brne, dňa 31.05.2012 Podpis autora 7 POĎAKOVANIE Ďakujem vedúcej bakalárskej práce Ing. Helene Hanušovej, CSc. za odborné vedenie, ktoré mi poskytla pri spracovaní bakalárskej práce. 8 OBSAH ÚVOD ............................................................................................................................. 10 1. Vymedzenie problému, cieľ a metódy práce ....................................................... 11 1.2 Vymedzenie problému ................................................................................... 11 1.3 Cieľ práce ........................................................................................................ 11 1.4 Metódy práce .................................................................................................. 11 2 Teoretické východiská ........................................................................................... 12 2.1 Podnikateľský zámer ..................................................................................... 12 2.1.1 Náplň podnikateľského zámeru .................................................................... 12 2.1.2 Poţiadavky podnikateľského zámeru ........................................................... 13 2.2 Analýza rizika podnikateľského zámeru ..................................................... 13 2.2.1 Podnikateľské riziko ..................................................................................... 14 2.2.2 Faktory podnikateľského rizika .................................................................... 14 2.3 Pomocné analýzy ............................................................................................ 15 2.3.1 PEST analýza ................................................................................................ 15 2.3.2 SWOT analýza .............................................................................................. 16 2.3.3 PORTEROV model ...................................................................................... 17 2.4 Marketingový mix .......................................................................................... 19 2.5 Plánovanie nákladov ...................................................................................... 20 2.6 Delenie nákladov ............................................................................................ 21 2.7 Kalkulácia nákladov ...................................................................................... 22 2.7.1 Prvky kalkulačného systému ........................................................................ 23 2.7.2 Členenie kalkulácií ....................................................................................... 24 2.8 Rozpočtovníctvo ............................................................................................. 24 2.8.1 Tvorby rozpočtu ........................................................................................... 25 2.8.2 Bod zvratu .................................................................................................... 26 2.9 Techniky získavania informácií .................................................................... 27 2.9.1 Osobný kontakt ............................................................................................. 27 2.9.2 Dotazník ....................................................................................................... 28 3 Aktuálnosť témy .................................................................................................... 29 3.1 Analýza súčasného stavu CESA .................................................................... 30 3.1.1 SWOT analýza CESA .................................................................................. 31 3.2 Analýza konkurencie ..................................................................................... 32 3.3 Pomocné analýzy ............................................................................................ 34 9 3.3.1 PEST analýza ................................................................................................ 34 3.3.2 PORTEROV model ...................................................................................... 36 3.3.3 Analýza cieľovej skupiny ............................................................................. 37 4 Návrh podnikateľského zámeru ........................................................................... 38 4.1 Marketingový mix .......................................................................................... 38 4.1.1 Produkt ......................................................................................................... 38 4.1.2 Cena .............................................................................................................. 38 4.1.3 Miesto ........................................................................................................... 39 4.1.4 Propagácia .................................................................................................... 39 4.2 Návrh kalkulácie ceny.................................................................................... 40 4.3 Rozpočet .......................................................................................................... 43 4.4 Organizačný plán projektu ........................................................................... 47 4.4.1 Dotazník ....................................................................................................... 47 4.4.2 Program a doplňujúce informácie k projektu ............................................... 47 4.4.3 Technicko – prevádzkové zaistenie projektu ............................................... 47 4.4.4 Personálne zaistenie projektu ....................................................................... 49 4.4.5 Spätná väzba ................................................................................................. 50 4.5 Riziká ............................................................................................................... 51 4.6 Predpokladaný budúci rozvoj projektu ....................................................... 51 ZÁVER .......................................................................................................................... 52 ZOZNAM POUŢITEJ LITERATÚRY ...................................................................... 53 ZOZNAM POUŢITÝCH SKRATIEK ....................................................................... 55 ZOZNAM TABULIEK ................................................................................................ 57 ZOZNAM OBRÁZKOV .............................................................................................. 58 ZOZNAM GRAFOV .................................................................................................... 59 ZOZNAM PRÍLOH ...................................................................................................... 60 10 ÚVOD Témou bakalárskej práce je podnikateľský zámer jednorazovej akcie pre širokú verejnosť. Jednorazovú akciu bude predstavovať projekt Škola zdravého ţivotného štýlu, pretoţe v dnešnej dobe sú ľudia obklopení obrovským mnoţstvom informácií z rôznych médií. Všade je počuť a vidieť o všemoţných diétach, rýchlom zhadzovaní kíl, zdravých potravinách... Toto veľké mnoţstvo informácií vyvoláva pocit neistoty a zmätok v hlavách obyčajných ľudí. Ako vyberať vhodné potraviny pre optimálny jedálny lístok? Kde a ako hľadať správne informácie? Čo je to glykemický index, potravinová pyramída, body mass index? Aké má byť zastúpenie sacharidov, lipidov a proteínov v strave? Aký je rozdiel medzi bielym a trstinovým cukrom? Aký šport si vybrať a ako často sa venovať pohybovej aktivite? Ďalším problémom dnešnej doby je tieţ rýchlo narastajúca obezita, ktorá je v poslednom čase veľmi často označovaná ako epidémia tretieho tisícročia. Úlohou projektu Škola zdravého ţivotného štýlu je podať pravdivé a praktické informácie z okruhu výţivy, tréningu, regenerácie a ozrejmiť širokej verejnosti dôleţitosť pojmu renesancia chôdze, správne drţanie tela a v neposlednom rade zdôrazniť pojem obezita. Projekt bude vypracovaný na základe vykalkulovanej ceny a zostaveného rozpočtu. Najprv bude potrebné sa zoznámiť so súčasným stavom Centra športových aktivít. Pomocou SWOT analýzy sa odhalí ako vnútorná charakteristika podniku, tak aj vonkajšia charakteristika jeho okolia. Medzi najdôleţitejšie vypracované analýzy patrí analýza konkurencie a cieľovej skupiny. Vlastný návrh realizácie obsahuje marketingový mix, návrh kalkulácie a rozpočtu projektu, podrobný program, technicko- prevádzkové a personálne zaistenie. Projekt bude realizovaný dennou formou so stravou, ktorá sa zároveň stane praktickou ukáţkou zdravej výţivy. Personál podieľajúci sa na projekte je vysokoškolsky vzdelaný, komunikatívny s bohatými skúsenosťami. Po realizácii nultého ročníku sa budú analyzovať získané informácie a dáta od účastníkov. 11 1. Vymedzenie problému, cieľ a metódy práce 1.2 Vymedzenie problému Podnikateľský zámer na zorganizovanie projektu Škola zdravého ţivotného štýlu bol navrhnutý z niekoľkých dôvodov. Jedným z nich je rozšírenie ponuky produktov Centra športových aktivít VUT v Brne. Rozšírenie jeho klientely a zvýšiť povedomie o novovybudovanom športovom areáli pod Palackého vrchom. Ďalšími váţnymi faktormi je tieţ rýchlo narastajúce percento obézneho počtu obyvateľstva v posledných rokoch, ďalej civilizačné choroby (diabetes melitus II, dna, ischemická choroba, atď.) a denný stereotyp bez pohybových aktivít. 1.3 Cieľ práce Základným cieľom práce je spracovať ucelený podnikateľský zámer na realizáciu projektu Škola zdravého ţivotného štýlu. Krátkodobým cieľom práce projektu Škola zdravého ţivotného štýlu je osloviť čo najširšiu zákaznícku skupinu pomocou plagátikov a prezentácie. Prostredníctvom distribúcie osloviť dostatočný počet ľudí a zrealizovať štvordenný kurz. Základom je zabezpečiť kvalitu a komfort pre účastníka, plne sa mu venovať a upútať jeho pozornosť. Z dlhodobého hľadiska je cieľom projektu renesancia chôdze v beţnom ľudskom ţivote a uvedomenie si dôleţitosti zdravého pohybu v dnešnom technologicky vyspelom svete, ktorý je plný civilizačných chorôb. 1.4 Metódy práce V práci sú spracované nasledujúce analýzy: SWOT analýza, analýza konkurencie, PEST analýza, PORTEROV model a analýza cieľovej skupiny. Vďaka získaným informáciám bude moţné sa vyhnúť prípadným rizikám, vyhľadať príleţitosti, či zmapovať konkurenciu. Pomocou dotazníku bude moţné určiť cieľovú skupinu, rovnako ako spätnú väzbu od účastníkov. Na stanovenie ceny pre účastníka projektu Škola zdravého ţivotného štýlu bude zvolená stupňovitá kalkulácia, pričom rozpočet bude zostavený na základe predpokladaných nákladov, očakávaných výnosov a vykalkulovanej ceny. 12 2 Teoretické východiská 2.1 Podnikateľský zámer Podnikateľský zámer, taktieţ nazývaný podnikateľský projekt je významný nástroj pre podnikateľov, pretoţe z neho vyplýva veľké mnoţstvo údajov. Medzi tie najdôleţitejšie patria informácie, ktoré pomáhajú pri riadení a rozvoji podniku. Podnikateľský plán tvorí podkladový materiál, ktorý by mal byť zaujímavý pre potenciálnych investorov. Súčasne je nástrojom, pomocou ktorého podnik dosahuje prosperitu a úspešný rozvoj v dnešných rýchlo meniacich sa ekonomických podmienkach.1 Podnikateľský plán je úzko spätý s finančným rozpočtom. Ak je kvalitne zostavený a pravidelne aktualizovaný, tak môţe byť tým najlepším finančným rozpočtom. Na jeho úspešné zostavenie je treba presne vedieť, koľko peňazí sa musí získať, aby bolo moţné uviesť podnik do chodu, tieţ sa vyjasní, aký druh financovania bude potrebný a kde ho s najväčšou pravdepodobnosťou bude moţné získať. Ak bude plán zostavený precízne, bude dôveryhodný v očiach tých, ktorí ho budú potenciálne financovať. 2 2.1.1 Náplň podnikateľského zámeru Spracovanie podnikateľského zámeru závisí na výsledkoch technicko-ekonomických štúdií jednotlivých projektov, na investičnom programe firmy a na finančnom pláne. Tieto tri faktory tvoria informačné vstupy pre tvorbu podnikateľského zámeru. Podnikateľský zámer spĺňa nasledujúce dva účely  interný - vnútorný dokument, ktorý sa podieľa na základe riadenia firmy  externý – uplatňuje sa v prípade, ţe firma má v pláne financovať realizáciu projektu s vyuţitím cudzieho kapitálu. Základné časti, ktoré by mal obsahovať podnikateľský zámer  realizačné resumé  charakteristika firmy a jej ciele  organizácia riadenia manaţérskeho týmu  prehľad základných výsledkov a záverov technicko-ekonomickej štúdie  zhrnutie, závery a prílohy3 1 FOTR, Jiří . Podnikatelský plán a investiční rozhodování. 1995. s. 7. 2 BANGS, David. Průvodce podnikatelským plánovávím. 1996. s. 2. 3 BANGS, David. Průvodce podnikatelským plánovávím. 1996. s. 2. 13 2.1.2 Poţiadavky podnikateľského zámeru Podnikateľský zámer by mal byť  stručný a prehľadný  jednoduchý (nezachádzať do technických a technologických detailov)  vyzdvihnúť výhody produktu/sluţby pre uţívateľa/zákazníka  orientácia na budúcnosť  vierohodnosť a reálnosť Naopak podnikateľský zámer by nemal byť  prehnane optimistický z hľadiska trţného potenciálu  ani prehnane pesimistický Medzi ďalšie poţiadavky patrí  nezakrývať slabé miesta a riziká projektu  upozorniť na konkurenčné výhody projektu, silné stránky podniku, kompetenciu manaţérskeho týmu  preukázať, ţe podnik je schopný hradiť úroky a splátky  preukázať poskytovateľom kapitálu aj., ţe podnik je schopný získať späť vynaloţený kapitál aj s patričným zhodnotením  kvalitné spracovanie po formálnej stránke4 Taktieţ je potrebné uviesť, ţe ani vysoká kvalita podnikateľského zámeru nie je zárukou úspechu projektu. Preto je potrebné podnikateľský projekt chápať ako ţivý a neustále sa vyvíjajúci dokument, ktorý je potrebné pravidelne adaptovať a upravovať vzhľadom k turbolentným podmienkam ekonomického prostredia.5 2.2 Analýza rizika podnikateľského zámeru ,,Neoddělitelnou součástí podnikání je riziko.“6 Na samotné riziko sa dá pozerať z dvoch uhlov pohľadu. Na jednej strane je riziko spojené s dosahovaním zvlášť dobrých hospodárskych úspechov, na druhej strane je sprievodným javom podnikateľský neúspech.7 4 FOTR, Jiří, SOUČEK, Ivan. Podnikatelský záměr a investiční rozhodování. 2005. s. 309. 5 FOTR, Jiří, SOUČEK, Ivan. Podnikatelský záměr a investiční rozhodování. 2005. s. 310. 6 FOTR, Jiří. Podnikatelský plán a investiční rozhodování. 1995. s. 121. 7 FOTR, Jiří. Podnikatelský plán a investiční rozhodování. 1995. s. 121. 14 Hlavným cieľom analýzy rizika je zvýšenie pravdepodobnosti úspechu podnikateľských projektov a minimalizovanie nebezpečenstva neúspechu, ktorý by mohol ohroziť finančnú stabilitu podniku, prípadne by mohol viesť aţ k jeho úpadku.8 2.2.1 Podnikateľské riziko Podnikateľské riziko má pozitívnu a negatívnu stranu. Pozitívna strana podnikateľského rizika sa spája s nádejou na úspech, uplatnením na trhu a dosahovaním vysokého zisku. ,,Tato stránka je určitým hnacím motorem fungování a rozvoje tržní ekonomiky.“9 Negatívna strana sa prejavuje dosahovaním horších hospodárskych výsledkov ako bolo predpokladané, vznikom strát a v najhoršom prípade bankrotom. Z toho vyplýva, ţe riziko sa dá chápať ako nebezpečenstvo, ţe skutočné dosiahnuté výsledky z podnikateľskej činnosti sa budú odchyľovať od predpokladaných výsledkov. Tieto odchýlky môţu byť  ţiaduce (smerujúca k vyššiemu zisku)  neţiaduce (smerujúca ku strate)10 Obsah analýzy rizika sa skladá z nasledujúcich piatich krokov  určenie faktorov rizika projektu  určenie významnosti faktorov rizika  určenie rizika projektu  zhodnotenie rizika projektu a prijatie opatrení na jeho prípadné zníţenie  príprava plánu korekčných opatrení11 2.2.2 Faktory podnikateľského rizika Odchýlky hospodárskych výsledkov podnikateľskej činnosti sú ovplyvnené veľkým počtov faktorov.12 Nasledujúce faktory ovplyvňujú podnikateľskú činnosť  výraznejšie zmeny dopytu, vedúce k poklesu predaja (zmeny spotrebiteľských preferencií, vstup konkurencie na trh)  zmeny cien: predajných, vyrábaných produktov, jednotlivých vstupov (suroviny, materiály, energie, úroveň miezd) 8 FOTR, Jiří. Podnikatelský plán a investiční rozhodování. 1995. s. 123. 9 FOTR, Jiří. Podnikatelský plán a investiční rozhodování. 1995. s. 121. 10 FOTR, Jiří. Podnikatelský plán a investiční rozhodování. 1995. s. 121. 11 FOTR, Jiří. Podnikatelský plán a investiční rozhodování. 1995. s. 124. 12 FOTR, Jiří. Podnikatelský plán a investiční rozhodování. 1995. s. 121. 15  podcenenie investičných nákladov a pracovného kapitálu (zvýšenie výrobných nákladov vplyvom odpisov a poklesom výnosov z predaja)  nedosiahnutie projektovej výrobnej kapacity (ktorá ovplyvňuje výšku predajov a výrobných nákladov)  zmeny techniky a technológie (ktoré spôsobujú morálne zastaranie podnikateľského projektu)  zmeny makroekonomickej a hospodárskej politiky (zmeny daňovej sústavy, zákonných úprav týkajúcich sa ochrany ţivotného prostredia)  zmeny medzinárodného ekonomického a politického okolia (vytváranie ekonomických zoskupení, politické konflikty a krízy v určitých regiónoch)13 Tieto faktory sa dajú nazvať aj faktormi rizika, resp. faktormi neistoty. Faktory vystupujú ako príčiny či zdroje rizika. Dajú sa ovplyvniť iba vo veľmi malej miere alebo sa ovplyvniť nedajú. Ich budúci vývoj ostáva vţdy neistý, ale neistota sa môţe zniţovať lepším poznávaním jednotlivých faktorov a získavaním dodatočných informácií. ,,Tato nejistota je pak příčinou podnikatelského rizika.“14 2.3 Pomocné analýzy ,,Obecně je analýza jednou z nejdůležitějších součástí vědecké metody, je jejím základem.“15 Rozdeľuje veľký komplex na menšie časti. Rozkladá komplexy na celky, časti celkov, a nakoniec na jednotlivé súčasti. Cieľom analýzy je vyjasniť jednotu a zákony rozčleneného celku.16 2.3.1 PEST analýza Medzi analýzy okolia podniku patria analýzy makrookolia a mikrookolia. Makrookolie skúma PEST analýza. Čo je základnou úlohou PEST analýzyy? V prvom rade identifikácia oblastí, ktorých zmena by mohla mať významný dopad na podnik. V druhom rade musí odhadnúť k akým zmenám v kľúčových oblastiach môţe dôjsť. 13 FOTR, Jiří. Podnikatelský plán a investiční rozhodování. 1995. s. 122. 14 FOTR, Jiří. Podnikatelský plán a investiční rozhodování. 1995. s. 122. 15 SEDLÁČKOVÁ, Helena. Strategická analýza. 2006. s. 8. 16 SEDLÁČKOVÁ, Helena. Strategická analýza. 2006. s. 8. 16 Makrooklie ovplyvňujú jednotlivé faktory PEST analýzy a to sú:17 Politicko-legislatívne faktory – antimonopolné zákony, ochrana ţivotného prostredia, ochrana spotrebiteľa, daňová politika, regulácia v oblati zahraničného obchodu/protekcionizmus, pracovné právo, politická stabilita. Ekonomické faktory – hospodárske cykly, trendy GNP, devizové kurzy, kúpna sila, úrokové miery, inflácia, nezamestnanosť, priemerná mzda, vývoj cien energií. Sociálne a kultúrne faktory – demografický vývoj populácie, zmeny ţivotného štýlu, mobilita, úroveň vzdelania, prístup k práci a voľnému času. Technické a technologické faktory – celkový stav technológie, nové objavy, zmeny technológie, rýchlosť zastarávania.18 Je samozrejmé, ţe tieto jednotlivé faktory sa budú meniť v čase to znamená, ţe sa bude meniť aj ich váha dopadu na podnik. A preto je nutné faktory sledovať a priebeţne kontrolovať.19 2.3.2 SWOT analýza SWOT analýza je jednoduchým a systematickým nástrojom. Kľúčové faktory tejto analýzy ovplyvňujú strategické postavenie firmy a sú zamerané z dvoch hľadísk. Prvé hľadisko sa zameriava na charakteristiku vnútornej situácie podniku, ktorú tvoria silné (strengths) a slabé (weaknesses) stránky. Druhé skúma charakteristiku vonkajšieho okolia, ktorú predstavujú príleţitosti (opportunities) a hrozby (threats).20 Niekedy je veľmi ťaţké odhadnúť či určitý jav predstavuje príleţitosť alebo hrozbu a či určitá charakteristika firmy môţe predstavovať jej silnú alebo slabú stránku. Základným cieľom SWOT analýzy je rozvíjať silné stránky a tlmiť stránky slabé, ale súčasne byť pripravený na moţné príleţitosti a hrozby.21 SWOT analýza sa zostavuje do diagramu (Obrázok č.1). Uľahčuje porovnávanie vonkajších faktorov príleţitostí a hrozieb. A súčasne uľahčuje porovnávanie vnútorných charakteristík silných a slabých stránok podniku. Ďalej podniku umoţňuje systematicky si zvoliť vhodnú stratégiu.22 17 SEDLÁČKOVÁ, Helena. Strategická analýza. 2006. s. 16. 18 SEDLÁČKOVÁ, Helena. Strategická analýza. 2006. s. 19. 19 SEDLÁČKOVÁ, Helena. Strategická analýza. 2006. s. 19. 20 SEDLÁČKOVÁ, Helena. Strategická analýza. 2006. s. 91. 21 SEDLÁČKOVÁ, Helena. Strategická analýza. 2006. s. 91. 22 SEDLÁČKOVÁ, Helena. Strategická analýza. 2006. s. 92. 17 2.3.3 PORTEROV model Porterov model piatich síl (Obrázok č.2) analyzuje mieru schopností konkurencie na trhu. Autorom je Michael Porter. Jeho model predpokladá, ţe stratégia, ktorú podnik pouţíva v danom odvetví je ovplyvňovaná piatimi základnými činiteľmi.23 Intenzita konkurencie vo vnútri odvetvia  veľkosť a rast odvetví, koncentrácia v odvetví a rozmanitosť konkurentov  diferenciácia produktov, povedomie zákazníkov o značke  náklady prechodu, bariéry výstupu Bariéry vstupu  úspory plynúce z rozsahu výroby, výrobková diferenciácia  investičná náročnosť, prístup k distribučným kanálom  absolútne výhody nízkych nákladov nezávislých na rozsahu výroby ( A: prístup k potrebným vstupom B: povedomie o značke) 23 SRPOVÁ, Jitka, ŘEHOŘ, Václav. Základy podnikání. 2010. s. 131. SO stratégia Vyuţíva silné stránky, aby boli dosiahnuté výhody. WO stratégia Snaţí sa prekonať slabé stránky vyuţitím príleţitostí. ST stratégia Čeliť hrozbám pomocou vyuţitia silných stránok. WT stratégia Čeliť hrozbám minimalizovaním nákladov. Silné stránky (Strengths) Slabé stránky (Weaknesses) Analýza vnútorného prostredia Obrázok č. 1: SWOT analýza Zdroj: Sedláčková Helena, Strategická analýza 2000, s. 92. 18  vládna politika, očakávané spätné opatrenia konkurentov Vyjednávacia sila dodávateľov  diferenciácia vstupov, existencia náhradných vstupov  náklady prechodu u dodávateľa a u podnikov v danom odvetví  koncentrácia dodávateľov, dôleţitosť dodávok pre dodávateľov  dopad vstupov na výšku nákladov alebo na diferenciáciu, hrozba poprednej integrácie Vyjednávacia sila odberateľov  koncentrácia zákazníkov vs. koncentrácia podnikov  objem nákupu zákazníkov, citlivosť na ceny  náklady prechodu u zákazníkov a u podnikov v danom odvetví  hrozba spätnej integrácie, existencia substitučných produktov Substitučné produkty  náklady prechodu, relatívna výška cien - pomer cena/úţitok  sklon (ochota) zákazníkov prejsť na nový produkt24 24 PORTER, Michaele. Konkurenční výhoda.1993. s. 25. Hrozba novo vstupujúcich konkurentov V y je d n á v a ci a s il a d o d á v a te ľ o v Hrozba substitučných výrobkov V y jed n á v a cia sila o d b era teľ o v Potenciálny konkurenti Substituty Z á k a zn íci D o d á v a te li a Obrázok č. 2: PORTEROV model piatich faktorov Zdroj: Porter Michaele, Konkurenční výhoda 1993, s. 25. 19 Intenzita konkurencie vo vnútri odvetvia  veľkosť a rast odvetví, koncentrácia v odvetví a rozmanitosť konkurentov  diferenciácia produktov, povedomie zákazníkov o značke  náklady prechodu, bariéry výstupu Bariéry vstupu  úspory plynúce z rozsahu výroby, výrobková diferenciácia  investičná náročnosť, prístup k distribučným kanálom  absolútne výhody nízkych nákladov nezávislých na rozsahu výroby ( A: prístup k potrebným vstupom B: povedomie o značke)  vládna politika, očakávané spätné opatrenia konkurentov Vyjednávacia sila dodávateľov  diferenciácia vstupov, existencia náhradných vstupov  náklady prechodu u dodávateľa a u podnikov v danom odvetví  koncentrácia dodávateľov, dôleţitosť dodávok pre dodávateľov  dopad vstupov na výšku nákladov alebo na diferenciáciu, hrozba poprednej integrácie Vyjednávacia sila odberateľov  koncentrácia zákazníkov vs. koncentrácia podnikov  objem nákupu zákazníkov, citlivosť na ceny  náklady prechodu u zákazníkov a u podnikov v danom odvetví  hrozba spätnej integrácie, existencia substitučných produktov Substitučné produkty  náklady prechodu, relatívna výška cien - pomer cena/úţitok  sklon (ochota) zákazníkov prejsť na nový produkt25 2.4 Marketingový mix Jedným zo základných a najdôleţitejších marketingových nástrojov na dosahovanie marketingových cieľov na cieľovom trhu je pre firmu marketingový mix. Medzi základné nástroje, z ktorých je marketingový mix zloţený patria: produkt (product), cena (price), propagácia (promotion), miesto (place). Toto rozdelenie a následné pomenovanie štyri P vymyslel Američan Edmund Jerome McCarthy. Všetky štyri 25 PORTER, Michaele. Konkurenční výhoda.1993. s. 25. 20 nástroje sú jeden na druhom závislé. Aby bol dosiahnutý úspech je najťaţšie a súčasne najdôleţitejšie optimálne skoordinovanie jednotlivých nástrojov marketingového mixu, a preto by sa malo vychádzať z charakteristík jednotlivých trhov a taktieţ zo zvolenej stratégie konkrétnej firmy. Jednotlivé nástroje marketingového mixu sa ďalej členia na menšie špecifické marketingové premenné, ktoré sú znázornené na nasledujúcom obrázku (Obrázok č. 3). Obsah marketingových premenných tvorí homogénny systém.26 2.5 Plánovanie nákladov Súčasťou finančného plánu (rozpočtu) je plán nákladov, výnosov, zisku, plán rozdelenia zisku, poprípade iné plány. Výsledovku podniku tvorí plán výnosov, nákladov a tvorby zisku. Výpočty jednotlivých poloţiek nadväzujú na ostatné časti plánu podniku. 27 26 FOTR, Jiří. Podnikatelský plán a investiční rozhodování. 1995. s. 27. 27 SYNEK, Miloslav, et al. Manažerská ekonomika. 2000. s. 92. Cieľový trh Obrázok č. 3: Štyri P marketingového mixu Zdroj: Kotler Philip, Marketing Management 2007, s. 32. 21 „Cílem plánování nákladů je dosáhnout jejich snížení.“28 Z toho vyplýva, ţe plánovanie nákladov nie je len pasívnym odrazom skutočnosti, ale aktívne vytvára tlak na zniţovanie nákladov vo všetkých oblastiach podnikovej činnosti. Náklady môţu byť plánované pomocou dvoch plánovacích metód (metódy globálnych a podrobných nákladov). Základné vzťahy ekonomiky podniku určujú globálne metódy. Globálne metódy zachytávajú náklady rôznymi modelmi, napr. nákladovými. Z detailných plánovacích podkladov vychádzajú podrobné metódy. Typickými zástupcami týchto metód sú rozpočty a kalkulácie. V plánovaní nákladov sa dá pouţiť rôzne členenie nákladov.29 2.6 Delenie nákladov Podľa manaţérskeho hľadiska  explicitné  implicitné30 Podľa účelu  náklady technologické  náklady na vytvorenie, zaistenie a udrţanie podmienok31 Podľa poloţiek kalkulačného vzorca  priame  nepriame32 Podľa pohyblivosti vo vzťahu k zmene objemu produkcie  variabilné – sú náklady pohyblivé, závislé na produkcii a ich objem sa mení s objemom produkcie  fixné – predstavujú výrobné réţie, sú relatívne nezávislé na objeme produkcie (podnik ich musí hradiť aj v prípade, ţe je stratový). Niekedy nastávajú situácie kedy sa môţu meniť (napr. skoky pri zvýšení nájomného)33 Podľa vplyvu na výpočet daní z príjmu  daňovo uznateľné a neuznateľné 28 SYNEK, Miloslav, et al. Manažerská ekonomika. 2000. s. 92. 29 SYNEK, Miloslav, et al. Manažerská ekonomika. 2000. s. 92. 30 SYNEK, Miloslav, et al. Manažerská ekonomika. 2000. s. 78-79. 31 HRADECKÝ, Mojmír, KONEČNÝ, Miloš. Kalkulace pro podnikatele. 2003. s. 25. 32 HRADECKÝ, Mojmír, KONEČNÝ, Miloš. Kalkulace pro podnikatele. 2003. s. 25. 33 HRADECKÝ, Mojmír, KONEČNÝ, Miloš. Kalkulace pro podnikatele. 2003. s. 26. 22 2.7 Kalkulácia nákladov Kalkulácia nákladov patrí medzi operácie, ktoré sú informačným nástrojom so širokým spektrom pouţitia. Vyuţitie kalkulačných nákladov  tvoria podklad pre optimálne rozhodovanie zloţenia predávaných výkonov a o spôsobe ich prevedenia (napr. voľba medzi vlastnou výrobou určitej súčasti vo vlastnej réţii alebo prostredníctvom nákupu )  formou vnútropodnikových cien zobrazujú vzťahy medzi zodpovednými strediskami a ovplyvňujú chovanie pracovníkov týchto útvarov tak, aby konali v súlade s podnikovými cieľmi  vyuţívajú sa ako nástroje riadenia hospodárnosti (variabilných nákladov)  nástroj, ktorý je často vyuţívaný na vyhodnocovanie variantných cenových úvah  tvoria dôleţitý podklad pre spracovanie rozpočtov nákladov, výnosov a zisku  sú nástrojom, ktorý pomáha oceňovať stav a zmeny stavu nedokončenej výroby, polotovarov, hotových výrobkov a iných aktivovaných výkonov34 Všeobecný kalkulačný vzorec a) priamy materiál b) priame mzdy c) ostatné priame náklady d) výrobné réţie (vlastné náklady výroby a-d) e) správne réţie (vlastné náklady výkonu a-e) f) odbytové náklady (úplné vlastné náklady výkonu a-f) g) zisk/strata (cena výkonu)35 Náklady sa delia aj z hľadiska ich vzťahov k výkonom, ktoré sú predmetom kalkulácie na priame a nepriame. Jednotlivé náklady majú rôzny charakter, a preto aj spôsob ich plánovania je rozdielny.  priame (jednicové) - nevyhnutne sa podieľajú na výrobe produktu/sluţby  nepriame (reţijné) – nepriamo sa podieľajú na výrobe produktu/sluţby36 34 KRÁL, Bohumil, et al. Manažerské účetnictví. 2010. s. 191-192. 35 SYNEK, Miloslav, et al. Manažerská ekonomika. 2000. s. 95. 36 KRÁL, Bohumil, et al. Manažerské účetnictví. 2010. s. 76. 23 Stanovenie jednotlivých zloţiek nákladov na kalkulačnej jednici je kalkulačná metóda. Je závislá na predmete kalkulácie, na spôsobe pričítania nákladov výkonom, na poţiadavkách, ktoré sú kladené na štruktúru a podrobnosti členenia nákladov. Delenie kalkulačných metód Kalkulácie delením  prostá kalkulácia delením  stupňovitá kalkulácia delením  kalkulácia delením s pomerovými číslami Kalkulácie priráţkové Kalkulácie v zdruţenej výrobe  zostatková (odčítacia) metóda  rozčítacia metóda  metóda kvantitatívnej výťaţe Kalkulácia rozdielová (metóda štandardných nákladov, metóda normová)37 2.7.1 Prvky kalkulačného systému Kalkulačný systém je rozsiahly a variantný systém. Je tvorený jednotlivými kalkuláciami a vzťahmi medzi nimi. Jednotlivé prvky kalkulácie sa líšia tým, či zobrazujú vzťahy plných alebo samostatných čiastočných nákladov ku kalkulačnej jednici. Taktieţ metódami, ktoré priraďujú náklad predmetu kalkulácie, a aj podľa doby zostavenia a nakoniec svojím vzťahom k časovému horizontu ich samotného vyuţitia.38 ,,V tomto smyslu je základním kritériem jejich rozlišení to, zda jsou podkladem strategického rozhodování, střednědobého (taktického) řízení, preventivního, běžného (operativního) řízení nebo následného ověření průběhu provádění podnikových výkonů.“39 Kalkulačný systém je informačný nástroj ako riadenia hospodárnosti tak aj ekonomickej efektívnosti uskutočňovaných výkonov. Toto hľadisko taktieţ vymedzuje vo svojom uţšom alebo širšom pojatí. Širšie pojatie je komplexné a cieľ kalkulačného systému vyjadruje všeobecne, zatiaľ čo v uţšom pojatí je cieľom kalkulačného systému riadenie hospodárnosti variabilných nákladov.40 37 SYNEK, Miloslav, et al. Manažerská ekonomika. 2000. s. 98. 38 KRÁL, Bohumil, et al. Manažerské účetnictví. 2010. s. 192. 39 KRÁL, Bohumil, et al. Manažerské účetnictví. 2010. s. 192. 40 KRÁL, Bohumil, et al. Manažerské účetnictví. 2010. s. 192. 24 2.7.2 Členenie kalkulácií Z hľadiska doby, na ktorú sú zostavované  kalkulácie predbeţné o operatívna – zostavuje sa na základe operatívnych noriem  východzia  beţná o plánová – zostavuje sa v prípade, ţe sú k dispozícii plánové normy o prepočtová – sú zostavované pre nové alebo neopakovateľné výrobky, ak nie sú k dispozícii normy  kalkulácie výsledné o okamţitá o intervalová Z hľadiska štruktúry  postupná  priebeţná Z hľadiska úplnosti nákladov  kalkulácia úplných nákladov  kalkulácia neúplných nákladov41 2.8 Rozpočtovníctvo Hlavným nástrojom finančného a vnútropodnikového riadenia je rozpočtovníctvo. Zaoberá sa stanovením budúcich nákladov, hospodárskeho výsledku, výnosov, prímov a výdajov, ktoré plynú z dlhodobých a krátkodobých cieľov podniku. Slúţia ako kontrola týchto cieľov a konkretizuje jednotlivé úlohy nielen pre celý podnik (rozpočet/plán výnosov, nákladov, zisku podniku) ale aj pre jednotlivé pracoviská (rozpočet strediska). Rozpočty majú nezastupiteľné miesto v riadení reţijných nákladov. Pre rozpočty je typické, ţe sledujú plánovanú činnosti podniku a jeho menšie celky v určitom období. Za funkcie rozpočtu sa pokladajú  stanovenie úloh v nákladoch jednotlivým vnútropodnikovým útvarom 41 SYNEK, M. Manažerská ekonomika. 2000. s. 110-111. 25  kontrola hospodárnosti v jednotlivých vnútropodnikových útvaroch a spojovanie kontroly s hmotnou zainteresovanosťou pracovníkov  poskytovanie podkladov pre stanovovanie sadzieb réţií v predbeţných kalkuláciách nákladov a zúčtovanie nákladov v účtovníctve42 Triedenie rozpočtov Podľa obdobia, na ktoré sa zostavujú  dlhodobé rozpočty finančných zdrojov  ročné rozpočty výnosov, nákladov a zisku  krátkodobé (štvrťročné, mesačné) rozpočty a rozpočet peňaţných príjmov a výdajov Podľa stupňa riadenia  základné (za jednotlivé hospodárske strediská alebo výkony)  súhrnné (za vyššie stupne riadenia) Podľa rozsahu zachycovaných nákladov a výnosov  rozpočty zachytávajúce všetky náklady a výnosy  rozpočty zachytávajúce len časť nákladov a výnosov (reţijné náklady) Podľa počtu variant plánu  pevné (pre jednu variantu plánu a výkonu)  pohyblivé, pruţné, variantné (viac variant plánu a výkonu)43 Pomocou kombinácie sa v rozpočtoch objavuje účelové hľadisko triedenia nákladov podľa útvarov s druhovým triedením nákladov. Reţijné náklady sa v rozpočte nákladov delia na prvotné a druhotné. 2.8.1 Tvorby rozpočtu Rozpočtová výsledovka  rozpočet jednicových nákladov  rozpočet priamych nákladov konkrétneho druhu výkonu  rozpočet reţijných nákladov44 42 SYNEK, M. Manažerská ekonomika. 2000. s. 119. 43 SYNEK, M. Manažerská ekonomika. 2000. s. 120. 44 KRÁL, Bohumil, et al. Manažerské účetnictví. 2010. s. 280. 26 Rozpočtová rozvaha ,, V takticky orientovaných rozpočtech se rozvaha zpracovává v méně podrobné struktuře než příslušný výkaz finančního účetnictví. V jejich vymezených částech se často ani nerozpočtují obraty, nýbrž jen změna stavu jednotlivých skupin aktiv nebo pasiv.“45 Rozpočet peňaţných tokov Jeho úlohou je plniť dve základné funkcie. Jednou z nich je, ţe sa vyuţíva ako nástroj riadenia solventnosti a likvidity. Druhou funkciou je, ţe slúţi ako informačný podklad riadenia koordinačných vzťahov medzi základnými sférami, ktoré sú zdrojom tvorby finančných prostriedkov a ich racionálneho rozdelenia.46 2.8.2 Bod zvratu Bod zvratu znázorňuje mnoţstvo produkcie, od ktorého podnik začína tvoriť zisk. To znamená, ţe v tomto bode dôjde k pokrytiu nákladov príjmami (Graf č. 1). Bod zvratu, teda Break Even point odpovedá hneď na niekoľko otázok  aké minimálne mnoţstvo výroby zabezpečí rentabilnú výrobu  aké je minimálne vyuţitie výrobnej kapacity, pri ktorej nie je výroba stratová  aké sú maximálne výrobné náklady výrobkov, aby nebol stratový  pri akom objeme výroby dosahuje podnik maximálneho zisku Bod zvratu vychádza z veličín: mnoţstvo produkcie, cena výroby, cena variabilných a fixných nákladov.47 45 KRÁL, Bohumil, et al. Manažerské účetnictví. 2010. s. 283. 46 KRÁL, Bohumil, et al. Manažerské účetnictví. 2010. s. 285. 47 ŠKAPA, Stanislav.Mikroekonomie I. 2008. s. 48. X Mnoţstvo produkcie N á k la d y T N V F T – výnosy z predaja N – celkové náklady V – celkové variabilné náklady F – celkové fixné náklady X – bod zvratu Graf č. 1: Bod zvratu Zdroj: KRÁL, Bohumil. Manažerské účetnictví. 2010. 27 2.9 Techniky získavania informácií Pomocou techník marketingového výskumu: ,,jde o způsob sběru primárních dat umožňující evidovat výskyt jevů i chování lidí, ale také zjistit jejich názory, postoje a motivy“.48 Dopytovanie, pozorovanie a experiment patria medzi tri základné techniky marketingového výskumu.49 Všeobecný postup pouţívaný pri marketingovom výskume  zber údajov  spracovanie údajov  analýza a interpretácia získaných údajov  prezentácia výsledkov50 2.9.1 Osobný kontakt K najrozšírenejším technikám marketingového výskumu patrí dopytovanie. Medzi základné nástroje dopytovania patrí dotazník, ktorého zloţenie je na obrázku (Obrázok č. 4). Dôleţitý je vhodne zvolený kontakt s nositeľom informácií (respondent). Kontakt môţe prebiehať buď priamy alebo bezprostredný. To znamená, ţe prebieha priame písomné dopytovanie (písomné zodpovedanie otázok) alebo sprostredkované dopytovanie (výskumník - respondent).51 Obrázok č. 4: Postup tvorby dotazníku Zdroj: KOZEL, Roman a kol. Moderní marketingový výzkum. 2006 48 FORET, Miroslav, STÁVKOVÁ, Jana. Marketingový výzkum. 2003. s. 32. 49 FORET, Miroslav, STÁVKOVÁ, Jana. Marketingový výzkum. 2003. s. 32. 50 Ekonomická príručka moderného ekonóma. [online] 22.2.2012. 51 FORET, Miroslav; STÁVKOVÁ, Jana. Marketingový výzkum. 2003. s. 33. 2. Určenie spôsobu dopytovania 3. Špecifikácia cieľovej skupiny respondentov a ich výber 4. Konštrukcia otázok v súvislovti na poţadované informácie 5. Konštrukcia celého dotazníku 6. Pilotáţ 1. Vytvorenie zoznamu informácií, ktoré má dopytovanie priniesť 28 2.9.2 Dotazník Písomný kontakt sa uskutočňuje buď pomocou dotazníku alebo ankety. Správne zloţenie dotazníku je dôleţité. Ak bude dotazník zle zostavený, tak hrozí riziko spochybnenia získaných informácií. Následné výsledky nebudú korešpondovať s potrebami a cieľmi výskumu. A preto je potrebné zachovať správny postup pri tvorbe dotazníku. Dobre zostavený dotazník musí spĺňať dva poţiadavky  účelovo – technické (otázky musia byť zostavené a formulované tak, aby respondent mohol čo najpresnejšie odpovedať na to, čo potrebujeme vedieť)  psychologické (vytvoriť také podmienky prostredia a okolia, aby sa úloha respondentovi zdala ľahká, príjemná a aby odpovedal pravdivo a stručne)52 Tieto poţiadavky sa môţu ďalej členiť do štyroch oblastí 1. Celkový dojem – dotazník by mal respondenta upútať grafickou úpravou, najdôleţitejšia je prvá stránka, optimálne by jeho vyplnenie malo trvať 20 minút, respondent by mal byť presvedčený, ţe správne vyplnenie je dôleţité53 2. Formulácia otázok – otázky musia byť jednoznačné, zrozumiteľné aby respondent odpovedal na to, čo má význam pre splnenie cieľu dotazníku54 3. Typológia otázok – existujú dva základné typy otázok otvorené (voľné), uzavreté (riadené) alebo ich kombinácia polootvorené55 4. Manipulácia s dotazníkom – jedná sa o distribúciu a návrat dotazníku56 52 FORET, Miroslav, STÁVKOVÁ, Jana. Marketingový výzkum. 2003. s. 33. 53 FORET, Miroslav, STÁVKOVÁ, Jana. Marketingový výzkum. 2003. s. 33-34. 54 FORET, Miroslav, STÁVKOVÁ, Jana. Marketingový výzkum. 2003. s. 34-35. 55 FORET, Miroslav, STÁVKOVÁ, Jana. Marketingový výzkum. 2003. s. 35-36. 56 FORET, Miroslav, STÁVKOVÁ, Jana. Marketingový výzkum. 2003. s. 42. 29 3 Aktuálnosť témy Dnešná doba je veľmi hektická, ľudia nemajú čas na seba ani na rodinu. Nechce sa im rozmýšľať nad vecami ako sú konzumované potraviny, ich zloţenie či mnoţstvo. A tak sú unavení a mrzutí, podliehajú dennému stereotypu a stresu. Tieto faktory prostredia v kombinácii s dedičnými faktormi prispievajú k nárastu obezity. Ale pravou príčinou, prečo obezita naberá kolosálne rozmery je absencia pohybu a faktom je, ţe celá populácia je vystavená prejedaniu sa. Hovorí sa, ţe prejedanie sa zabilo viac ľudí ako všetky vojny dohromady. V priebehu rokov 1995 – 2000 sa obezita zvýšila z 200 na 300 miliónov obéznych ľudí. Obezita nie je len zmnoţenie tuku v tele, treba ju vnímať ako chronické ochorenie, ktoré je spojené s celou radou ďalších porúch. To znamená, ţe ide o rizikový faktor, ktorý vyvoláva vznik a rozvoj závaţných somatických porúch. V minulých dobách bolo beţné, ţe sa striedali mesiace kedy bolo dostatok potravy s týţdňami a mesiacmi, kedy jej dostatok nebol. Podvýţiva a hladovanie boli častou príčinou smrti. V dnešnej dobe na ľudí číhajú a lákajú ich rôzne potraviny a pochutiny. Často sa stáva, ţe ľudia jedia aj keď nemajú pocit hladu a telo si stále drţí zvyk z minulých dôb všetky prebytky ukladať na horšie časy, a tak ich hromadí vo forme tuku. Navyše dnešná doba málokoho núti k fyzickej aktivite a pohybu vôbec.57 Ani v posledných rokoch sa rast obezity nespomalil. V Českej republike sa koncom roku 2008 potvrdilo, ţe nadváhou trpí aţ 55% populácie dospelých jedincov. Predovšetkým dochádza k zvyšovaniu počtu v kategórii obéznych ľudí. To znamená, ţe rovnaká skupina obyvateľov sa presunula do kategórie vyššie. Z normálnej hmotnosti do nadváhy a z nadváhy do obezity. Nárast nebol zaznamenaný iba podľa rozdelenia kategórií do BMI (výpočet BMI = hmotnosť/výška v metroch na druhú), ale aj v skupinách rozdelených podľa obvodu pasu (Tabuľka č. 1). Rizikové hodnoty obvodu pasu a bokov má v dnešnej dobe 50% muţov a 60% ţien. Nárast obezity je podmienený aj inými faktormi ako je napríklad vzdelanie obyvateľstva. Najmenej trpia obezitou ţeny s vyšším vzdelaním. Česká republika sa s výskytom obezity u dospelej populácie vyskytuje uprostred ,,rebríčku“ európskych zemí. Z 27 štátov je na 13. mieste.58 57 Obezita v ČR i ve světe [online]. 03.11.2011. 58 Nadváha a obezita u dospělých [online]. 03.11.2011. 30 Tabuľka č. 1: BMI index, obvod pásu, pomer pas/boky Zdroj: http://www.euromise.cz/health/recommendation/GuidelinesPR/dyslipedie_2004.html Obezita prináša riziko cukrovky, zvýšeného krvného tlaku, arterosklerózy. S obezitou je tieţ spojený výskyt nádorových ochorení, ochorení kĺbov, bolesti chrbtice a metabolických chorôb. Rizika výrazne ustupujú po zníţení hmotnosti uţ o 5-10%. Projekt Škola zdravého ţivotného štýlu zoznámi účastníkov s problematikou obezity, budú im vysvetlené základné princípy z oblasti výţivy a pohybových aktivít. Nie len ţe ľudia budú niečo počuť a vidieť, ale všetko si budú môcť prakticky vyskúšať sami na sebe. Tento projekt je ideálna príleţitosť zahájiť zmenu v ţivotnom štýle obyčajných ľudí. 3.1 Analýza súčasného stavu CESA CESA je skratka pre Centrum sportových aktivit VUT v Brne. Vznikla v roku 1989 ako celoškolské pracovisko pre fakulty a bola pod záštitou VUT v Brne. Neskôr v roku 2009 sa stala vysokoškolským ústavom. Ústav zabezpečuje pohybové aktivity pre študentov v rámci telesnej výchovy, ktorá na VUT nie je povinným predmetom. Tieţ spolupracuje aj s inými vysokými školami a firmami v blízkosti športového areálu CESA. Organizuje výlety a pobyty v prírode pre seniorov, ktorí absolvujú študijný program Univerzita třetího věku. Ďalej ústav zabezpečuje študijný program Management tělesné kultury. CESA sa uţ niekoľko rokov snaţí dostať do povedomia širokej verejnosti prostredníctvom voľno - časových aktivít. 59 V posledných dvoch rokov sa v areáloch spravilo veľa zmien, upravili sa cenníky, prebiehajú rekonštrukcie a výstavba nových častí športovísk. Tieto a mnohé iné zmeny vo vnútornom poriadku môţu pomôcť predrať sa do ţivotov obyčajných ľudí 59 Historie CESA [online]. 03.11.2011. 31 a presvedčiť ich, ţe pomocou pohybu bude ich kvalita ţivota vyššia. Problémom je vymyslieť spôsob ako upútať pozornosť ľudí, ktorí majú záujem zmeniť svoj doterajší ţivot. Zvyšovanie renomé CESA nie je jednoduchá úloha. Preto sa ústav snaţí ponúkať široký výber pohybových aktivít, rôznych kurzov, zvýhodnené vstupné pre stálu klientelu v podobe permanentiek alebo klubových kariet. Aj navzdory vynaloţenému úsiliu doposiaľ neboli dosiahnuté výsledky podľa predstáv vedenia ústavu. V lete 2011 sa CESA rozhodla zaviesť niekoľko nových produktov ako napríklad škola masáţí alebo detské športové tábory. Proces ,,zviditeľňovania“ je dlhý a náročný, tak sa ústav rozhodol aj nasledujúce leto pripraviť rôzne druhy kurzov a školení, ktoré by mali osloviť širokú verejnosť a prinútiť ľudí, aby začali myslieť na svoje zdravie a na zdravie svojich najbliţších. Medzi produkty rozširujúce ponuku patrí aj projekt Škola zdravého ţivotného štýlu, ktorá má za úlohu zoznámiť ľudí so základnými pravidlami z oblasti výţivy, ako si správne vybrať potraviny, orientovať sa v ich zloţení, Ľudia budú mať tieţ moţnosť vyskúšať si jednotlivé cvičenia s rôznymi pomôckami ako flexibary, ovrbaly, bossy, TRX, ďalej kardiofitnes aktivity, Nordic Wallking, H.E.A.T. program, veslárske trenaţéry, či stacionárne bicykle. Samozrejme, ţe okrem výţivy a športového tréningu sa bude projekt venovať aj regenerácii a odpočinku. Informácie ohľadne potravín, zloţenia a správneho drţania tela budú prezentované prostredníctvom prednášok s praktickými ukáţkami. Klienti si budú môcť vyskúšať celú radu vecí pod odborným dozorom. Cvičenia budú prebiehať po teórii. Všetky aktivity budú prebiehať v športovom areáli VUT v Brne pod Palackého vrchom. Informácie o prostredí, v ktorom sa projekt bude konať a o pomôckach, ktoré sa budú počas projektu pouţívať budú upresnené v kapitole 4.4.3 Technicko – prevádzkové zaistenie. 3.1.1 SWOT analýza CESA S – strong (silné stránky) a) nové priestory b) tiché okolie c) funkčné vybavenie na cvičenie d) prístroje na diagnostikovanie e) odborne študovaný personál f) dobré vzťahy s klientelou g) dobrá dostupnosť autom 32 h) firma so stabilným postavením na trhu i) dobré vzťahy s dodávateľskými firmami W – weakness (slabé stránky) a) CESA nemá dobré renomé (verejnosť ju nepozná) b) nemá veľký kapitál c) nie ideálna dostupnosť MHD d) zlá vonkajšia navigácia do areálu CESA e) silná konkurencia f) slabá reklama g) zastarávanie vybavenia na cvičenie h) opravy budov a častí športových areálov i) preškolovacie a prolongačné kurzy pre zamestnancov O – opportunities (príleţitosti) a) nové trendy b) širšia klientela c) prienik na nové trhy d) rozšírenie sluţieb e) zavedenie čitateľných navigačných tabúľ f) zlepšenie marketingu T – threats (hrozby) a) vstup nových konkurentov na trh b) interné vzťahy na pracovisku c) zastarávanie areálu d) nedostatočná údrţba e) amortizácia náčinia f) amortizácia budov a športovísk g) pokles záujmu o pohybové aktivity 3.2 Analýza konkurencie Hlavnú konkurenciu projektu Škola zdravého ţivotného štýlu predstavujú víkendové pobyty tzv. wellness pobyty poskytované luxusnými ubytovňami a hotelmi v horskom prostredí alebo v kúpeľoch. Tieto pobyty zvyčajne sprostredkovávajú cestovné kancelárie. Najväčšou výhodou týchto pobytov sú ich nízke ceny ubytovania, 33 stravovania a stála klientela. Hotely ponúkajú cestovným kanceláriám termíny mimo sezóny a cestovné kancelárie ďalej ponuky poskytujú fitcentrám. Pri návšteve moderného fitcentra sa musí recepčnému zadať kontakt, ktorý sa vyuţíva na propagáciu a k ponúkaniu budúcich produktov. Klienti sú doslova ,,bombardovaní“ ponukami fitcentra. Tento spôsob je viac ako účinný pre pravidelných návštevníkov fitcentra. Bohuţiaľ v CESA nie je moţné dokumentovať kontakty od klientely (verejnosti), pretoţe nie je na to prispôsobený informačný systém. Klientelu z väčšej časti tvoria študenti a zamestnanci VUT v Brne, ďalej športové kluby, firmy z okolia a aţ potom široká verejnosť. Systém objednávok nerozlišuje jednotlivé skupiny klientov, čo znemoţňuje zavedenie podobného informačného systému, cez ktorý by sa dala hromadne rozosielať aktuálna ponuka. Vyššie opísaný spôsob tieţ vyuţíva jedna nemenovaná cestovná agentúra v spolupráci s hotelom v blízkosti Luhačovíc. Cestovná kancelária ponúka produkt Športovo – relaxačný víkend, trvá tri dni: piatok, sobota, nedeľa a klienti budú ubytovaní v luxusnom hoteli s plnou penziou. Náplňou víkendu sú atraktívne cvičenia ako power yoga, pilates, tae-bo intro, aerobic, aqua aerobic a 15 minutový program whirpool s prestíţnymi lektormi. Klienti tejto akcie môţu vyuţívať spoplatnené sluţby hotelu ako sú posilňovňa, masáţe, bazén, solárium squash, gulečník, stolný tenis, tenisový kurt, futbalové ihrisko a minigolf. Technické zaistenie z väčšej časti zabezpečuje vybavenie hotelu a tieţ fitcentrum, ktoré zabezpečuje jednotlivé expandery na cvičenie. Personálne zaistenie poskytuje personál hotelu a tieţ fitcentrum. Cena tohto produktu je 2 190 Kč, maximálna kapacita je 40 miest a po štyroch dňoch bola akcia vypredaná.60 Projekt Škola zdravého ţivotného štýlu (štyri dni, polpenzia, bez ubytovania) v areáli CESA bola vykalkulovaná na sumu 3 500 Kč. Vysoká cena stavia projekt do konkurenčnej nevýhody. Ale náplň pobytu je rovnako atraktívna, lekcie sú zaistené odborníkmi, síce lokalita nie je v horskom prostredí, ale pre zaneprázdnené mladé rodiny s deťmi je denná forma tou najvhodnejšou voľbou. Najväčšia konkurencia v Brne  www.abecedaradosti.cz – Brno-Řečkovice  www.fitaktivnet.cz – Brno-Královo pole  Ing. Ivana Heralecká – Brno-Řečkovice 60 Chystané akce [online]. 03.11.2011. 34 Programy na redukciu hmotnosti v Brne  www.info.na-hubnuti.cz – Brno-město  www.idealnivaha.cz – Brno-Ţabovřesky Ponuka pobytov na redukciu hmotnosti  www.stob.cz – soboty a víkendy, pobyty tuzemské, pobyty zahraničné  www.eregenerace-kromeriz.wz.cz – pobyty na zníţenie hmotnosti  www.relaxace.com – relaxačné kúpele  www.pobytyprozeny.cz - týţdenné pobyty  www.treeoflife.cz – dvojtýţdňové pobyty 3.3 Pomocné analýzy V teoretických východiskách boli teoreticky popísané jednotlivé analýzy a v tejto kapitole budú aplikované do konkrétneho prostredia pre projekt Škola zdravého ţivotného štýlu. 3.3.1 PEST analýza Politicko-legislatívne faktory Veľké mnoţstvo výhod pre obyvateľov priniesol vstup Českej republiky do Európskej únie 1.5.2004. Napríklad vstup na nové zahraničné trhy, čerpanie dotácií z fondov a programov EÚ. Tento vstup, ale priniesol aj mnoho legislatívnych zmien. Muselo sa upraviť veľa noriem a vyhlášok vo všetkých oboroch. Úpravy sa týkali najmä hygieny, bezpečnosti a ekológie. Členstvo v Schengenskom priestore umoţnilo mnohým občanom Českej republiky jednoduchšie cestovanie do zahraničia. Z čoho vyplýva, ţe sa otvorili hranice nie len pre ľudí, ale sa aj sprístupnili zahraničné trhy pre mnohé firmy. Aj napriek týmto a mnohým iným výhodám by mali podnikateľské subjekty dodrţiavať zákony a etiku v podnikaní. Projekt Škola zdravého ţivotného štýlu sa bude konať v športovom areáli. Budovy a vonkajšie športoviská spĺňajú všetky normy (hygienické, bezpečnostné,...) vyplývajúce zo stavebného zákona. Účastníci budú na úvodnej prednáške poriadne poučení o bezpečnosti pri cvičení a tieţ budú oboznámení s bezpečnostným poriadkom, ktorý platí v priestoroch, v ktorých sa budú pohybovať podľa interných smerníc ústavu CESA. V prípade porušenia týchto pravidiel účastníci jednajú na vlastnú zodpovednosť. Samozrejme, ţe bude potrebné, aby podpísali papier o Bezpečnosti a ochrane pri práci. 35 Ekonomické faktory Tak ako celý svet aj Česká republika sa od roku 2009 nachádza v ekonomickej kríze. Situácia nemá tendenciu sa vyvíjať priaznivo, aj keď v tomto roku sa odhaduje jej zníţenie aţ o 2%. Za posledné roky sa štátny dlh ČR neustále zvyšuje a inak tomu nebude ani v roku 2012, kedy sa schodok ešte viac zvýši. Momentálne sa štátny dlh rovná čiastke takmer 1,5 biliónu Kč. V roku 2011 prebehla v ČR daňová reforma a k 1.1.2012 sa zvýšila sadzba DPH z 10 na 14%, čo sa odrazí v cenách výrobkov a sluţieb. Aj napriek tomu, ţe celková nezamestnanosť v ČR klesla za posledný rok na 7,9%, tak v Juhomoravskom kraji miera nezamestnanosti stúpla na 9,2%. V priemere sa na jedno pracovné miesto hlási aţ 23,5 uchádzačov. V rámci Európy sa ČR s mierou nezamestnanosti nachádza na šiestom mieste.61 Sociálne a kultúrne faktory Podľa štatistických údajov Českého štatistického úradu ţije v juhomoravskom kraji skoro 1,2 milióna obyvateľov. Z toho v okrese Brno - mesto ţije celkom 32%. Z toho vyplýva, ţe v Brne býva 1/3 juhomoravského kraja. Ţivotná úroveň obyvateľov Brna neustále stúpa a to znamená, ţe neustále rastú nároky na poskytované sluţby vo všetkých oboroch.62 Technické a technologické faktory Technológia sa kaţdým rokom posúva skokovito napred. Čo bolo včera nové je dnes staré. Pre pohybové aktivity je inovácia technológií tieţ uţitočná. Neustále prebieha vývoj prístrojov na diagnostikovanie zloţenia ľudského tela alebo prístroje na analýzu pohybu, snímanie svalovej kontrakcie, či dokonca prístroje na diagnostiku stereotypu chôdze. Ďalej sa pohybových aktivít dotýka aj vývoj nových pomôcok na cvičenie a nové posilňovacie stroje, čím sa stále posúvajú trendy a hranice v rámci telesných cvičení. Vysokoškolský ústav vlastní niektoré z diagnostických prístrojov a vyuţíva ich ako na vedecké výskumy, tak aj na poskytovanie diagnostických vyšetrení pre klientelu. V rámci projektu Škola zdravého ţivotného štýlu sa bude vyuţívať jeden z prístrojov, ktorý slúţi na diagnostikovanie zloţenia ľudského tela, prístroj InBody 230. Vedenie 61 Státní dluh ČR se loni zvýšil o 155 miliard na 1,5 bilionu Kč. [online] 04.04.2012. 62 Demografický vývoj v Jihomoravském kraji v 1 až 3 čtvrtlení. [online] 04.04.2012. 36 CESA neustále sleduje najnovšie vývojové trendy v oblasti pohybových aktivít, snaţí sa zabezpečiť klientom nové, atraktívne cvičenia a kurzy. 3.3.2 PORTEROV model Intenzita konkurencie vo vnútri odvetvia V obore je veľké mnoţstvo podnikov, ktoré poskytujú sluţby v oblasti pohybových aktivít a neustále pribúdajú. V odvetví sa CESA koncentruje na poskytovanie sluţieb pre študentov, ale aj pohybové aktivity a kurzy pre verejnosť. Konkurencia je v Brne rozmanitá a konkrétne príklady sú uvedené v podkapitole 3.2 Analýza konkurencie. Väčšina podnikov konkurencie sa zameriava na poskytovanie pohybových aktivít, na pohybové kurzy v prírode alebo na kurzy redukcie hmotnosti ich cena sa pohybuje 600- 1000 Kč/deň. Projekt Škola zdravého ţivotného štýlu je zameraná na ľudské telo ako celok. Úlohou je poskytnúť komplexné informácie, názorné ukáţky jedná sa o základný návod ako zmeniť myslenie pri stravovaní a postoj k pohybovým aktivitám. Bariéry vstupu V prvom roku uskutočnenia projektu sa nepredpokladá, ţe zarobí vysoké úspory plynúce z rozsahu poskytovaných sluţieb. V projekte je zahrnutý komplexný balík sluţieb: prednášky, cvičenia, praktické ukáţky a to všetko zamerané ako na zdravý ţivotný štýl tak na správne drţanie tela a stereotyp chôdze. Ďalej je moţné si za príplatok objednať aj iné doplnkové sluţby: rôzne druhy sáun, masáţ, vírivá vaňa, ale aj jednotlivé športoviská (tenis, badminton, halový curling,...). Výrobková diferenciácia je zabezpečená kvalitnou náplňou programu a odborným personálom. Investičná náročnosť nie je príliš vysoká. Prístup k distribučným kanálom je pomerne jednoduchý. Vyjednávacia sila dodávateľov Jediný dodávateľ, ktorý bude potrebný pre projekt je cateringová firma. V Brne je veľký výber zariadení, ktoré poskytujú dovoz stravy. Výber bude závislý ako od ceny jedla, tak od toho aký výber jedla bude zariadenie poskytovať a na koľko budú schopný sa prispôsobiť podmienkam vyhovujúcim projektu. Vyjednávacia sila odberateľov Výskyt potenciálnych klientov v okolí CESA je vysoký a v blízkosti 1 km nie sú objekty, ktoré by poskytovali rovnaké sluţby. V poslednej dobe bol zaznamenaný pokles záujmu o poskytované produkty. Zákazník je mimoriadne citlivý na zmenu cien produktov. Pri prechode zákazníka medzi podnikmi v danom odvetví sa musí počítať 37 s vyššími nákladmi na cestovanie z dôvodu lokalizácie CESA. A preto je dôleţité aby sa poskytované produkty líšili od produktov poskytovaných konkurenciou. Substitučné produkty Náklady prechodu budúcich zákazníkov CESA sú nepatrne vyššie čo sa týka cestovného, ale výška cien poskytovaných sluţieb je niţšia ako u konkurencie. Pokiaľ budú sluţby diferencované od konkurencie, pomer cena/úţitok bude pre klientelu uspokojivá nehrozí prechod ku konkurencii. Sklon zákazníkov prechádzať na nové produkty je hlavne závislá na cene, pretoţe zákazník v dobe finančnej krízy má tendenciu vyhľadávať najlacnejšie varianty. A preto je potrebné poskytnúť adekvátnu kvalitu a komfort, aby sa zbytočne nezvyšovalo riziko prechodu zákazníkov na iný produkt u konkurencie. 3.3.3 Analýza cieľovej skupiny Vhodným zákazníkom pre projekt je človek, ktorý má záujem zmeniť svoj ţivotný štýl, chce pracovať sám na sebe, má chuť sa dozvedieť nové informácie, je ochotný obetovať čas a peniaze na pohybovú aktivitu. Z geografického hľadiska by bolo vhodné, aby mal bydlisko v Brne a okolí, keďţe je zvolená denná forma. Pre zákazníkov mimo Brno je k dispozícii ubytovanie v športovom areáli. O projekt mali záujem väčšinou ţeny v strednom veku. Z analýz, ktoré boli vypracované vyplýva, ţe v danej oblasti podnikania neexistujú ţiadne váţne dôvody, pre ktoré by sa projekt Škola zdravého ţivotného štýlu nemohol uskutočniť. 38 4 Návrh podnikateľského zámeru V predchádzajúcej kapitole boli rozobrané jednotlivé analýzy, ktoré tvoria dôleţité podklady na spracovanie, následné navrhnutie a vo finále uskutočnenie podnikateľského zámeru pre projekt Škola zdravého ţivotného štýlu. Z analýz a z opísaného aktuálneho stavu na vysokoškolskom ústave CESA, bude vyplývať marketing a propagácia, návrh kalkulácie a rozpočtu, spôsob technického a personálneho zabezpečenia projektu. 4.1 Marketingový mix Jednou z najdôleţitejších súčastí podnikateľského zámeru je marketingový mix. Ak budú nesprávne skoordinované jednotlivé zloţky marketingového mixu, tak projekt nebude mať úspech, aj keby podnikateľský zámer bol spracovaný dokonale. Preto je dôleţité zvoliť vhodný produkt s prijateľnou cenou, dobre ho lokalizovať a spropagovať. 4.1.1 Produkt Produktom je štvordenný kurz, usporiadaný dennou formou od štvrtku do nedele, určený pre populáciu stredného veku, bývajúcu v Brne a okolí. Počas dňa je zabezpečená strava v podobe desiaty, obeda a olovrantu v štýle racionálnej výţivy. Náplňou kurzu sú prednášky na rôzne témy súvisiace so zdravým ţivotným štýlom a cvičenia zamerané na prevádzanie správnej techniky pri pohybových aktivitách. 4.1.2 Cena Hlavným zdrojom financií na ekonomické zaistenie projektu budú pre tento ročník len jednotlivé platby vybrané od účastníkov. Do budúcich ročníkov je moţné osloviť sponzorov, ktorí by za protisluţbu prispeli buď finančnou čiastkou alebo predmetmi. Cena je odvodená z kalkulácie, tieţ závisí na cene konkurencie. Pre nultý ročník je cena nastavená na minimum tak, aby pokryla všetky fixné náklady, rezervný vankúš tvorí predpoklad, ţe účasť bude minimálna. Produkt splňuje všetky predpoklady, aby bol trhom prijatý. Centrum športových aktivít poskytne najniţšie sadzby nájomného za priestory, energie, stroje na cvičenie a za opotrebenie ostatného technického zabezpečenia. Podrobnejšie informácie o cene produktu sú uvedené v kapitole 4.2 Návrh kalkulácie ceny. 39 4.1.3 Miesto Projekt Škola zdravého ţivotného štýlu sa bude konať v športovom areáli Pod Palackého vrchom, ktorí patrí ústavu CESA VUT v Brne (Obrázok č. 5). Tento areál sa nachádza v mestskej časti Královo pole na periférii priemyselného parku, medzi fakultou podnikateľskou a fakultou elektrotechniky a informačných technológií. Za fakultami sa nachádza záhradkárska oblasť, lesy a polia. Projekt je situovaný do šatňového objektu, vyuţívané bude aj Fit centrum machina a peší výlet účastníci absolvujú v Mariánskom údolí. Konkrétny popis priestorov je uvedené v kapitole 4.4.3 Technicko – prevádzkové zaistenie projektu. 4.1.4 Propagácia Propagačné materiály sú spracované formou plagátiku (Príloha č. 1) a prezentácie (Príloha č. 2). Prezentácia sa pouţije na predstavenie produktu v okolitých firmách ako sú IBM, Motorola, FEI company, Honeywell a iné. Potom bude rozoslaná ponuka produktov CESA na leto 2012, ktorá zahŕňa aj projekt Škola zdravého ţivotného štýlu prostredníctvom emailu do kancelárií sekretariátov jednotlivých ústavov VUT, odtiaľ by mal byť ďalej poslaný personálu ústavov. V poslednej fáze sa vylepia plagátiky v širokom okolí. Čo zahŕňa ako jednotlivé fakulty, tak aj priestory, kde sa najčastejšie zdrţujú študenti a personál. To znamená priestory vysokoškolských internátov a stravovacích zariadení. V ulici Skácelova budú plagátiky v potrovinách Brnenka s predpokladom, ţe miestny obyvatelia poznajú areál VUT pod ŠO Obrázok č. 5: Šatňový objekt Zdroj: http://www.atlasskolstvi.cz/vs3265-centrum-sportovnich-aktivit 40 palackého vrchom. Ďalej v potrevinách Albert v Bystrci, v pekárni a na nástenkách vo vchodoch v obytnej štvrti Bystrc – Kamechy, kde v novostavbách býva vysoké percento mladých rodín vo veku 30-50 rokov. Plagátiky budú v obchodnom dome MAX v Bystrci, v MEDISPOL s.r.o. v Ţabovřeskách, CHIRONAXINVEST a.s. v mestskej časti Komín a v dome lekárov na ulici Lidická. A nakoniec v obchodoch so zdravou výţivou na uliciach Skácelova, Veveří, Lidická a v sieti reštaurácií Rébio: PPV, Velký špalík, Orlí (Obrázok č. 6). 4.2 Návrh kalkulácie ceny Kalkulácia bude zostavená stupňovitým modelom, tento model sčasti obsahuje reţijné náklady. To znamená, ţe pri stanovení konečnej ceny sa jeden krok vynechá. Pomocou kalkulácie sa minimalizujú náklady na administratívu pred uskutočnením projektu, aj na jeho samotnú realizáciu, ktorá zahŕňa, prenájom priestorov a náčinia, odmeny zamestnancom a stravovanie. Pri kalkulácii nákladov je dôleţité myslieť na faktory, ktoré ju môţu nepriamo ovplyvniť. Prevádzkové náklady sa dopredu nedajú určiť a vyčíslené budú aţ po ukončení kurzu. Riešenie tejto situácie je, ţe k cene kurzu na osobu sa pripočíta marţa vo výške 20% a DPH 14%. Keď sa uhradia faktúry za stravovanie, odmeny lektorovi a brigádnikovi, tak sa zaplatí nájom za pouţívané priestory počas kurzu a opotrebovaný materiál. Obrázok č. 6: Distribúcia plagátov Zdroj: Vlastné spracovanie 41 Fixné náklady Ako je opísané v teoretických východiskách sú to náklady, ktoré sa musia hradiť vţdy bez ohľadu na produkciu. V projekte budú fixné náklady predstavovať poloţky nezávislé na počte účastníkov, ktoré sú uvedené v tabuľke (Tabuľka č. 2). Tabuľka č. 2: Fixné náklady Zdroj: Vlastné spracovanie FIXNÉ NÁKLADY Cena v Kč Počet hodín/Ks Spolu v Kč Administratíva pred usporiadaním: Odbavenie účastníka 100 4 400 Roznos plagátov 100 16 1 600 Program, plagát, blokácia športovísk 100 10 1 000 Materiál: Nákup materiálu 100 10 1 000 Tlač materiálu 7,90 200 1 580 Odmeny: Lektor 200 32 6 400 Brigádnik 80 12 960 SUMA FN: 12 940 Kč Variabilné náklady Variabilné náklady predstavujú poloţky na stravu, prenájmu Nordic Wallking palíc a platba merania na prístroji InBody 230 (Tabuľka č. 3). Tieto poloţky sa budú zvyšovať zvyšujúcim sa počtom účastníkov. Tabuľka č. 3: Variabilné náklady Zdroj: Vlastné spracovanie VARIABILNÉ NÁKLADY Cena v Kč Strava 520 Prenájom Nordic Wallking palíc 50 Platba merania InBody 230 200 SUMA VN: 770 Kč Výpočet ceny Cena kurzu na osobu bola vypočítaná ako podiel celkových nákladov a počtu účastníkov. V nasledujúcej tabuľke (Tabuľka č. 4) sú znázornené čiastočné výpočty. A výsledná cena je stanovená súčtom cenou na osobu, marţou a DPH. Pri počte 8 42 účastníkov bude cena kurzu 3 266 Kč. Nastavená cena kurzu je na 3 500 Kč na osobu. Rozdiel, ktorý vznikol bude vyuţitý ako rezerva do ďalších rokov, prípadne na pokrytie nečakaných nákladov. Tabuľka č. 4: Výpočet ceny Zdroj: Vlastné spracovanie Výpočet ceny Počet účastníkov FN VN CN Kč/osobu Marţa 20% DPH 14% Cena projektu 4 12 940 3 080 16 020 4 005 801 673 5 479 5 12 940 3 850 16 790 3 358 672 564 4 594 6 12 940 4 620 17 560 2 927 585 492 4 004 7 12 940 5 390 18 330 2 619 524 440 3 582 8 12 940 6 160 19 100 2 388 478 401 3 266 9 12 940 6 930 19 870 2 208 442 371 3 020 10 12 940 7 700 20 640 2 064 413 347 2 824 11 12 940 8 470 21 410 1 946 389 327 2 663 12 12 940 9 240 22 180 1 848 370 311 2 529 13 12 940 10 010 22 950 1 765 353 297 2 415 Bod zvratu Ďalšia tabuľka (Tabuľka č. 5) znázorňuje počet osôb, pri ktorom bude kurz tvoriť zisk. Je moţné vidieť, ţe trţby pokryjú náklady a zisk bude tvorený uţ pri počte 5 účastníkov (pesimistický variant). Kurz bude otvorený pre minimálny počet účastníkov 8, kedy je zisk 8 900 Kč (11 účastníkov = optimistický variant). Tabuľka č. 5: Bod zvratu Zdroj: Vlastné spracovanie Q FN VN P T CN ZISK 4 12 940 3 080 3 500 14 000 16 020 -2 020 5 12 940 3 850 3 500 17 500 16 790 710 6 12 940 4 620 3 500 21 000 17 560 3 440 7 12 940 5 390 3 500 24 500 18 330 6 170 8 12 940 6 160 3 500 28 000 19 100 8 900 9 12 940 6 930 3 500 31 500 19 870 11 630 10 12 940 7 700 3 500 35 000 20 640 14 360 11 12 940 8 470 3 500 38 500 21 410 17 090 12 12 940 9 240 3 500 42 000 22 180 19 820 13 12 940 10 010 3 500 45 500 22 950 22 550 43 Nasledujúci graf (Graf č. 2) znázorňuje bod zvratu projektu. Taktieţ zachytáva nárast jednotlivých kriviek, ktoré ukazujú fixné a variabilné náklady, trţby, celkové náklady a narastajúci zisk. Graf č. 2: Bod zvratu projektu Zdroj: Vlastné spracovanie 4.3 Rozpočet Rozpočet je zostavený na minimálny počet účastníkov, ktorý je pre kurz nastavený na 8 účastníkov. Taktieţ bude vychádzať zo stanovenej ceny na účastníka, ktorá činí 3 500 Kč. Výška variabilných nákladov je závislá na počte účastníkov. Rozpočet nákladov Mzdy 9 400 Kč ZP, SP 34% 3 196 Kč Odborné sluţby 960 Kč Materiál 2 580 Kč Strava (8 obedov) 4 160 Kč CELKOVO: 20 296 Kč Rozpočet výnosov 8 platieb * 3 500 Kč CELKOVO: 28 000 Kč -20000 -10000 0 10000 20000 30000 40000 50000 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 FN VN T CN zisk 44 Predpokladané účtovnícke operácie (1) Usporiadanie, administratíva pred pobytom 3 000 Kč 521/331 ZP, SP 1 020 Kč 524/336 (2) náklady na propagačný materiál (fap) 1 264 Kč 112/321 DPH 20% 316 Kč 343/321 roznos letákov 1 264 Kč 501/112 (3) platba od 8. účastníkov (ppd) 24 080 Kč 211/602 DPH 14% 3 920 Kč 211/343 (4) zaplatenie faktúry za propagačný materiál (vpd) 1 580 Kč 321/211 (5) nákup materiálu na pobyt (vpd) 800 Kč 501/211 DPH 20% 200 Kč 343/211 (6) fap za obedy pre 8 ľudí po 130 Kč 3 328 Kč 518/321 DPH 20% 832 Kč 343/321 zaplatenie fap (vpd) 4 160 Kč 321/211 (7) nárok na odmenu lektorovi 6 400 Kč 521/331 ZP, SP 2 176 Kč 524/336 (8) prevedenie čiastky na účet (vub) 21 260 Kč 221/211 (9) vyplatenie odmien 9 400 Kč 331/221 (10) zaplatenie ZP,SP 3 196 Kč 336/221 (11) odborné sluţby 800 Kč 518/221 DPH 20% 160 Kč 343/221 (12) doplatok DPH (vub) 2 452 Kč 343/221 V ďalších tabuľkách sú všetky výpočty zaloţené na plánovaných účtovníckych operáciách. 45 Rozpočtová rozvaha Zdrojové financovanie a zmeny v majetku sú znázornené v nasledujúcej tabuľke (Tabuľka č. 6).Na strane aktív sú účty: materiál (112), pokladne (211), bankový účet (221). Rozdiel strán má dať a dal činí 5 292 Kč. Strana pasív obsahuje účty: zamestnanci (331), zákonné zdravotné a sociálne poistenie (336), dodávatelia (321), daň z pridanej hodnoty (343). Hodnota pasív je rovná nule. Pri tvorbe zisku musí byť hodnota aktív vyššia ako pasív. Tabuľka č. 6: Rozpočtová rozvaha Zdroj: Vlastné spracovanie Aktíva Pasíva MD D MD D 112 (2) 1 264 (2) 1 264 331 (9) 9 400 (1) 3 000 (7) 6 400 336 (10) 3 196 (1) 1 020 (7) 2 176 211 (3) 28 000 (4) 1 580 (5) 1 000 (6) 4 160 (8) 21 260 321 (4) 1 580 (6) 4 160 (2) 1 580 (6) 4 160 221 (8) 21 260 (9) 9 400 (10) 3 196 (11) 960 (12) 2 412 343 (2) 316 (5) 200 (6) 832 (11) 160 (12) 2 412 (3) 3 920 Súčet: 50 524 45 232 Súčet: 22 256 22 256 Rozdiel: 5 292 Rozdiel: 0 5 292 ˃ 0 Zisk: 5 292 Rozpočtová výsledovka Rozpočtová výsledovka (Tabuľka č. 7) zachytáva náklady a výnosy. Náklady sú tvorené z účtov: spotreba materiálu (501), sluţby (518), mzdové náklady (521), náklady na zákonné zdravotné a sociálne poistenie (524). Výnosy z poskytnutých sluţieb (602). Rozdiel na strane nákladov je 18 788 Kč a na strane výnosov je 24 080 Kč. Výnosy sú vyššie ako náklady. To znamená, ţe bude tvorený zisk 5 292 Kč. Ak by boli náklady vyššie ako výnosy, tak projekt by bol stratový. 46 Tabuľka č. 7: Rozpočtová výsledovka Zdroj: Vlastné spracovanie Náklady Výnosy MD D MD D 501 (2) 1 264 (5) 800 602 (3) 24 080 518 (6) 3 328 (11) 800 521 (1) 3 000 (7) 6 400 524 (1) 1 020 (7) 2 176 Súčet: 18 788 0 Súčet: 0 24 080 18 788 ˂ 24.080 Zisk: 5 292 Rozpočtová CASH – FLOW: Nasledujúca tabuľka (Tabuľka č. 8) ukazuje očakávaný tok peňazí. Tabuľka č. 8: Rozpočtová CASH – FLOW Zdroj: Vlastné spracovanie + poloţky - poloţky (3) 28 000 (8) 21 260 (4) 1 580 (5) 1 000 (6) 4 160 (8) 21 260 (9) 9 400 (10) 3 196 (11) 960 (12) 2 412 Súčet: 49 260 Súčet: 43 968 49 260 ˃ 43 968 Zisk: 5 292 Daň z pridanej hodnoty Keďţe CESA je poplatníkom dane z pridanej hodnoty, tak musí o dani viesť zúčtovanie. Z uvedených hodnôt je v nasledujúcej tabuľke (Tabuľka č. 9) vidieť doplatok v hodnote 2 412 Kč, ktorý musí CESA uhradiť. 47 Tabuľka č. 9: DPH Zdroj: Vlastné spracovanie vstup výstup (2) 316 (5) 200 (6) 832 (11) 160 (3) 3920 Súčet: 1 508 Súčet: 3 920 1 508 ˂ 3 920 Doplatok: 2 412 4.4 Organizačný plán projektu 4.4.1 Dotazník Na to, aby sa zistilo ktoré pohlavie, v ako veku, z akej lokality Brna a s akým vzdelaním má najväčší záujem o kurz bolo potrebné vytvoriť dotazník (Príloha č. 3). Ďalšie získané informácie z dotazníkov boli, o aký druh pohybových aktivít budú mať ľudia záujem, ako často športujú, v ktorom ročnom období. Podľa výsledkov z dotazníku by bolo najlepšie realizovať kurz na jeseň, tak aby si účastníci mohli vybrať čo najmenej dovolenky, takţe preferovali začať vo štvrtok a končiť v nedeľu. September je pre vysokoškolský ústav nie ideálna doba vzhľadom na začínajúci semester. Aby sa vyhovelo obom stranám najlepší termín bude na prelome októbra a novembra. 4.4.2 Program a doplňujúce informácie k projektu Oficiálny program (Príloha č. 4) a upresňujúce informácie k projektu (Príloha č. 5), budú dostupné na webových stránkach CESA minimálne 6 mesiacov (od mája) pred uskutočnením kurzu. Pre potenciálnych zákazníkov bude prihlasovanie prebiehať formou internetového zápisu, platby budú formou prevodu na účet CESA. Z toho dôvodu je program aj doplňujúce informácie uvedené v českom jazyku. 4.4.3 Technicko – prevádzkové zaistenie projektu Projekt sa bude realizovať v športovom areáli VUT v Brne Pod Palackého vrchom. V areáli sa nachádza moderná športová hala, 5 tenisových kurtov, ihrisko na beach volejbal, malá telocvičňa, ktorá je momentálne v rekonštrukcii. Ďalej sa tu nachádza najmodernejší atletický štadión v Českej republike s kompletným vybavením pre atlétov vrátane tréningového atletického ovalu, ktorého súčasťou je aj futbalové ihrisko a dve 48 multifunkčné plochy, ktoré sa vyuţívajú na volejbal, basketbal, a nohejbal. Celý areál lemuje široký pás asfaltu do tvaru osmičky, ktorý je určený nielen na hodiny telesnej výchovy na in-line korčuliach, ale aj pre širokú verejnosť, ako všetky športoviská. Súčasťou areálu je tieţ šatňový objekt, ktorý na jednej strane zabezpečuje hygienické zázemie pre jednotlivé športoviská a na druhej ponúka výukové priestory pre teoretickú a praktickú výuku študentov, seniorov a ďalšie mimoškolské aktivity. Pre projekt Škola zdravého ţivotného štýlu sa bude konať v šatňovom objekte, ktorého súčasťou je prednášková miestnosť, ktorá má kapacitu 40 miest, je vybavená dataprojektorom, notebookom, interaktívnou tabuľou a tabuľou na písanie. V budove je malá multifunkčná telocvičňa (Obrázok č. 7), ktorá je vybavená trenaţérmi na kardiofitnes aktivity, náčinie na kompenzačné cvičenia a funkčný tréning. V telocvični sú prítomné 3 orbitreky značky KETTLER, 2 stacionárne bicykle značky TOMAHAWK, mechanický chodiaci trenaţér H.E.A.T., 1 rotoped OXYGEN, 1 veslový trenaţér CONCEPT 2 a trenaţér na dynamický silový tréning CONCEPT 2- DYNO. Ďalej je telocvičňa vybavená fitbalmi, overbalmi, flexi-barmi, balančnými plošinami, činkami, karimatkami, závesnými systémami TRX, kladkami a expandérmi na posilňovanie. Súčasťou vybavenia telocvične sú 2 umývadla, bidony na vodu, sporttestermi, samozrejmosťou sú papierové utierky a rozprašovač s dezinfekciou na udrţiavanie hygieny. Obrázok č. 7: Multifunkčná telocvičňa Zdroj: Vlastné spracovanie 49 V objekte je bar s pultom na výdaj jedla a stoly so stoličkami s kapacitou 24 miest. Tieţ sa tu nachádzajú priestory na regeneráciu a odpočinok, kde sa nachádza vírivá vaňa, infrasauna, parná sauna a masérske priestory. V rámci projektu sa bude vyuţívať telocvičňa na skupinové cvičenia s vyššie opísaným náčiním a na ukáţky správnych techník na jednotlivých trenaţéroch. Bar bude slúţiť na stravovanie účastníkov a v prednáškovej miestnosti bude prebiehať teória. Ukáţky optimálnej techniky cvičení budú nasledovať vţdy po prednáške zameranej na danú tému. Aby si mohol kaţdý účastník vyskúšať správnu techniku na trenaţéroch a mohol zaţiť atmosféru skupinového cvičenia, bude nutný asi 12 minútový presun do Fit Centra Machina, ktoré sa nachádza na ulici Kolejní. Fit Centrum Machina má špeciálne vybavené učebne na earobné aktivity s trenaţérmi vo väčšom počte: 12 stacionárnych bicyklov, 10 mechanických chodeckých pásov, 8 veslových trenaţérov a posilňovňu 20x15m. Takisto pred vstupom do posilňovne bude potrebné zoznámiť účastníkov so základnými princípmi a strojmi, vysvetliť ako fungujú a prečo sú dôleţité pre ich pohybovú aktivitu. Do projektu je zahrnuté stravovanie v podobe polopenzie, pretoţe projekt bude usporiadaný formou denného pobytu. Najpraktickejším zabezpečením stravovania je denný dovoz jedla. Pre projekt bola zvolená firma pána Daňka, pretoţe CESA s firmou spolupracovala uţ v minulosti a vţdy bola spokojná so širokým výberom a kvalitou jedla. Dopoludnia pracovník firmy privezie do šatňového objektu čistý servis (taniere, misky, príbory, poháre), čerstvo uvarené jedlo a pitie, ktoré bude podávať. Po jedle pracovník firmy odvezie pouţitý riad. Ubytovanie v cene zahrnuté nie je, pretoţe projekt je cielený na záujemcov z Brna a jeho okolia. V prípade potreby je však ubytovanie dostupné ako priamo na šatňovom objekte v areáli PPV po dohode s riaditeľkou RNDr. Hanou Lepkovou, prostredníctvom e-mailu, tak v Hotely Palacký na ulici Kolejní, o ktorom je moţné získať viac informácií na www.kam.vutbr.cz. 4.4.4 Personálne zaistenie projektu Odborné vedenie lekcií v projekte je postavené na akademických pracovníkoch CESA, ktorí sa špecializujú na zdravý ţivotný štýl a študentoch oboru Management tělesné kultury. 50 Bc. Vítová Pavla, DiS.: odborný pracovník, garant športov: šport pre zamestnancov, zdravotná telesná výchova, FYZIO program a jeho formy (cvičenie pre zdravie); v projekte: meranie na prístroji InBody 230, odborné konzultácie, otázky účastníkov, predcvičujúca, celodenný výlet do Mariánskeho údolia.63 RNDr. Lepková Hana: riaditeľka CESA, garant športov: kardiofitnes, kondičný tréning a jeho formy, zdravotná telesná výchova, veslové trenaţéry (indoor rowing), stacionárne bicykle (indoorcycling), FYZIO program a jeho formy (cvičenie pre zdravie), MTK, ţonglovanie, šachy, masáţ a regenerácia; v projekte: správna technika chôdze a jazdy na stacionárnom bicykli, celodenný výlet do Mariánskeho údolia.64 Lea Kovácsová: je lektor jazdy na stacionárnom bicykli a študent oboru Mnagement v telesné kultury, ktorý je zameraný nielen na ekonomiku a riadenie podniku v športovej oblasti, ale aj na technicky správne prevádzanie pohybových aktivít, na ktoré sú potrebné znalosti z predmetov: anatómia, fyziológia, traumatológia, športový tréning, práca s vlastný telom a mnohé ďalšie. Má dvojročnú skúsenosť s vedením oddielu mladších skautiek v Prievidzi, kde úzko spolupracovala s rodičmi, ktorí boli intenzívne zapojovaní do pohybových aktivít so svojimi deťmi. Obsahom tejto činnosti bola logistika, zostavovanie kalkulácií na jednotlivé akcie, komunikácia a spolupráca s rodičmi a širokou verejnosťou. V rámci CESA zabezpečuje personálne obsadenie študentov z oboru MTK na jednorazové akcie ako sú dni otvorených dverí, dni pre postihnutých, pre deti z detských domovov, atletické preteky. 4.4.5 Spätná väzba Aby bolo moţné spätne získať informácie od účastníkov projektu je vypracovaná spätná väzba v podobe záverečného dotazníku (Príloha č. 6). Predpokladom je, ţe účastník bude českej národnosti, a z toho dôvodu je uvedený v českom jazyku. Je nutné zistiť akým spôsobom sa účastník dozvedel o projekte, či pozná pojem CESA. Ďalšie otázky sú smerované k absolvovanému projektu, je potrebné dozvedieť sa, či ich projekt zaujal, náplň splnila ich očakávania, a na záver či bol cenovo dostupný. Po vyplnení spätnej väzby kaţdý účastník dostane diplom o absolvovaní kurzu Škola zdravého ţivotného štýlu (Príloha č. 7). 63 Učitelé CESA [online]. 14.01.2012. 64 Učitelé CESA [online]. 14.01.2012. 51 4.5 Riziká Nakoniec je treba spomenúť, ţe aj napriek vhodným podmienkam existujú určité riziká, na ktoré netreba zabúdať. Aj veľmi dobre zostavený podnikateľský plán nemusí byť úspešný. Najväčším rizikom projektu je, ţe sa neprihlási dostatočný počet účastníkov. Minimálny počet, pre ktorý sa počítalo v zostavení kalkulácie a ceny na osobu pre projekt je osem. V najhoršom prípade bude moţné otvoriť aj pre piatich účastníkov, pretoţe aj pri piatich účastníkoch bude generovaný zisk. Tento variant je moţný, ale len po konzultácii s vedením CESA. Ďalšie riziko predstavuje počasie. Cena projektu je nastavená tak, ţe pokryje náklady aj v prípade daţdivého počasia, ktoré znemoţní pohyb vonku. Ale riziko sa skrýva v tom, ţe bez pohybu vonku nemusí byť pobyt taký atraktívny. Pre projekt tvoria riziko aj prípadné zranenia alebo zdravotné komplikácie. K zraneniam môţe dôjsť kedykoľvek, a preto je CESA poistená. Účastníci dostanú kompletné inštrukcie BOZP na začiatku prvej prednášky. 4.6 Predpokladaný budúci rozvoj projektu Pri nasledujúcich ročníkoch by bolo vhodné zaistiť najvyšší komfort pre účastníkov, pomocou všetkých moţných dostupných prostriedkov CESA. Ďalej dosiahnuť čo najniţšiu cenu pomocou sponzoringu a hlavne vysokou účasťou. Pre matky s deťmi zriadiť stráţenie ratolestí po dobu trvania kurzu. Pokiaľ bude nultý ročník úspešný, tak v budúcnosti bude moţné rozšíriť cieľovú skupinu a upraviť produkt tak, aby bol v anglickom jazyku pre mladých ľudí z okolitých firiem, ktorí nie sú českej národnosti. Pre jednoduchšiu komunikáciu a na sprostredkovanie ponúk CESA zaviesť nový alebo rozšíriť informačný systém. Zviditeľniť športový areál PPV a poskytované sluţby CESA pomocou reklamy v rádiu, alebo prostredníctvom akcií v spolupráci s mestom Brno. Taktieţ sa bude dať spresniť kalkulácia ceny v prípade, ţe CESA v budúcnosti vypočíta prevádzkové náklady jednotlivých športovísk, pretoţe momentálne nie sú nikde uvedené. Spolieha sa, ţe marţa 20% bude schopná ich pokryť, čo z dlhodobého hľadiska nie je celkom správne riešenie v dnešnom turbolentnom prostredí. 52 ZÁVER Hlavným cieľom bakalárskej práce bolo spracovanie uceleného podnikateľského zámeru na jednorazovú akciu pre širokú verejnosť. Projekt, ktorý predstavuje túto akciu je Škola zdravého ţivotného štýlu. Na to, aby mohol byť splnený tento cieľ bolo potrebné naštudovať teoretické východiská, ktoré sa zaoberajú ako náplňou podnikateľského zámeru, otázkou podnikateľského rizika, tak aj jednotlivými pomocnými analýzami, PEST, SWOT, PORTEROV model, marketingovým mixom, plánovaním, delením a kalkuláciou nákladov, rozpočtovníctvom a technikami získavania informácií. Druhá časť práce sa týka aktuálnosti témy, ktorá sa zaoberá problematikou obezity a ţivotného štýlu, analýzou SWOT boli analyzované vonkajšie a vnútorné faktory CESA. Z analýzy vyplýva, ţe silnými stránkami sú: novovybudované priestory, funkčné vybavenie, dobrá dostupnosť a prístroje na diagnostikovanie. Ďalej sa zameriava na analýzu externého okolia pomocou PEST analýzy, PORTER - ovho modelu a analýzy cieľovej skupiny. PEST analýza poukazuje na silné sociálne a kultúrne faktory, technické a technologické faktory. Pretoţe v Brne sa neustále zvyšuje ţivotná úroveň a ľudia hľadajú nové informácie ako sa starať o seba a svoju rodinu, a tieţ vyhľadávajú nové a atraktívne veci. PORTER model poukazuje na vysokú vyjednávaciu silu odberateľov. Z uvedených analýz vyplýva, ţe v obore by nemali existovať váţne prekáţky, pre ktoré by sa projekt nemohol uskutočniť. V ďalšej časti práce je zostavený marketingový mix, návrh kalkulácie ceny, rozpočet a organizačný plán projektu. V návrhu kalkulácie ceny sa stanovil počet účastníkov, ktorý bude optimálny pre projekt a cenu na jedného účastníka. Výpočet sa skladá z fixných a variabilných nákladov, ku ktorým je pripočítaná marţa v hodnote 20% a daň z pridanej hodnoty 14 %. Tieto výpočty boli nevyhnutné pre zostavenie rozpočtu. V organizačnom pláne je špecifikovaný program, technicko – prevádzkové zaistenie a personálne zaistenie projektu. Pomocou dotazníku sa stanovil termín na začiatok novembra a tieţ podľa získaných dát sa vybrali témy prednášok a cvičení. V podnikateľskom zámere bolo spracovaných niekoľko krokov, ako analýzy prostredia, konkurencie, pomocné analýzy, ďalej výpočty návrhu kalkulácie ceny a rozpočtu. Z týchto krokov je zrejmé, ţe projekt bude moţné realizovať, čím som hlavný cieľ práce splnila. 53 ZOZNAM POUŢITEJ LITERATÚRY Knižné publikácie 1) BANGS, David. Průvodce podnikatelským plánovaním: Podrobný a systematický návod k sestavení podnikatelského a finančního plánu. 1. vydání. Praha: Pragma, 1996. 116 s. ISBN 80-7205-047-8. 2) BOUČKOVÁ, Jana, et al. Základy marketingu. 2. vydání. Praha: Oeconomica, 2003. 220 s. ISBN 80-245-0587-8. 3) FORET, Miroslav, STÁVKOVÁ, Jana. Marketingový výzkum. 1. vydání. Praha: Grada, 2003. 160 s. ISBN 80-247-0385-8. 4) FOTR, Jiří. Podnikatelský plán a investiční rozhodování. 1. vydání. Praha: Grada, 1995. 184 s. ISBN 80-85623-2-X. 5) FOTR, Jiří; SOUČEK, Ivan. Podnikatelský záměr a investiční rozhodování. 1. vydání. Praha: Grada, 2005. 356 s. ISBN 80-247-0939-2. 6) HRADECKÝ, Mojmír, KONEČNÝ, Miloš. Kalkulace pro podnikatele. 1. vydání. Praha 2003. 156 s. ISBN 80-7175-119-7 7) KOTLER, Philip. Marketing management. 10. rozšířené vydání. Praha: Grada, 2001. 720 s. ISBN 80-247-0016-6. 8) KOZEL, Roman a kol. Moderní marketingový výzkum. Praha: Grada, 2006, 280 s. ISBN 80-247-0966-X. 9) KRÁL, Bohumil, et al. Manažerské účetnictví. 3. vydání. Praha: Management Press, 2010. 660 s. ISBN 978-80-7261-217-8. 10) PORTER, Michaele. Konkurenční výhoda. 1. vydání. Praha: Victoria, 1993. 626 s. ISBN 80-85605-12-0. 11) SEDLÁČKOVÁ, Helena, BUCHTA, Karel. Strategická analýza. 2. rozšířené vydání. Praha: C. H. Beck, 2006. 121 s. ISBN 80-7179-367-1. 12) SRPOVÁ, Jitka, ŘEHOŘ, Václav. Základy podnikání. 1. vydání. Praha: Grada, 2010. 432 s. ISBN 978-247-3339-5. 13) STÁVKOVÁ, Jana, DUFEK, Jaroslav. Marketingový výzkum. 1. vydání. Brno: Mendelova zemědělská a lesnická univerzita v Brně, 1998. 150 s. ISBN 80-7157- 330-2. 54 14) SYNEK, Miloslav, et al. Manažerská ekonomika. 3. vydání. Praha: Grada, 2000. 472 s. ISBN 80-247-0515-X. 15) ŠKAPA, Stanislav. Mikroekonomie I. Brno: CERM, 2008. 133 s. ISBN 978-80- 214-3736-4. Internetové zdroje 1) Český statistický úřad - Demografický vývoj v Jihomoravském kraji v 1 až 3 čtvrtletí 2011. [online]. 2012 [cit. 2012-04-04]. Dostupné z: . 2) Dyslipidémie. Fyzikální vyšetření. [online]. [cit. 2012-04-03]. Dostupné z: 3) Ekonomická príručka moderného ekonóma. Marketingový výskum trhu. [online]. [cit. 2012-02-22]. Dostupné z: . 4) Historie CESA. [online]. [cit. 2011-11-03]. Dostupné z: . 5) Chystané akce. [online]. 2002 [cit. 2011-11-03]. Dostupné z: . 6) Obezita v ČR i ve světe. [online]. 2011 [cit. 2011-11-03]. Dostupné z: . 7) Státní dluh ČR se loni zvýšil o 155 miliard na 1,5 bilionu Kč. [online]. 9. 1. 2012 [cit. 2012-04-04]. Dostupné z: . 8) Učitelé CESA. [online]. [cit. 2012-01-14]. Dostupné z: . 9) Zdravotnické noviny. Nadváha a obezita u dospělých. [online]. [cit. 2011-11-03]. Dostupné z: . 10) Vysoké učení technické v Brně – Centrum sportovních aktivit. [online]. [cit. 2012- 04-04]. Dostupné z: 55 ZOZNAM POUŢITÝCH SKRATIEK B – bielkoviny BOZP – bezpečnosť a ochrana pri práci BMI – body mass index S – sacharidy CESA – centrum sportových aktivit CK – cestovná kancelária CN – celkové náklady ČR – Česká republika D – strana dal DEP – denný energetický príjem DPH – daň z pridanej hodnoty FAP – faktúra prijatá FAV – faktúra vydaná FN – fixné náklady FCM – fitcentrum Machina GNP – hrubý národný produkt H.E.A.T. – High Energy Aerobic Training Q - cena I.C.E. – Indoor Cycling Education MD – strana má dať MHD – mestská hromadná doprava MTK – Management v Tělesné Kulture NW – Nordic Wallking P – počet PA – pohybová aktivita PPD – príjmový pokladničný doklad PPV – Pod Palackého vrchom SAPPV – športový areál pod Palackého vrchom SP – sociálne poistenie SPD – Shimano pedaling system ŠO – šatňový objekt 56 T – trţby TR – celkový príjem TRX – Total – body Resistence Exercises U3V – Univerzita třetího věku VČA – voľnočasová aktivita VN – variabilné náklady VPD – výdajový pokladničný doklad VUB – výpis z účtu banky VUT – Vysoké Učení Technické ZP – zdravotné poistenie 57 ZOZNAM TABULIEK Tabuľka č. 1: BMI index, obvod pásu, pomer pas/boky ............................................... 30 Tabuľka č. 2: Fixné náklady ......................................................................................... 41 Tabuľka č. 3: Variabilné náklady .................................................................................. 41 Tabuľka č. 4: Výpočet ceny .......................................................................................... 42 Tabuľka č. 5: Bod zvratu .............................................................................................. 42 Tabuľka č. 6: Rozpočtová rozvaha ............................................................................... 45 Tabuľka č. 7: Rozpočtová výsledovka .......................................................................... 46 Tabuľka č. 8: Rozpočtová CASH – FLOW .................................................................. 46 Tabuľka č. 9: DPH ........................................................................................................ 47 58 ZOZNAM OBRÁZKOV Obrázok č. 1: SWOT analýza ........................................................................................ 17 Obrázok č. 2: PORTEROV model piatich faktorov ...................................................... 18 Obrázok č. 3: Štyri P marketingového mixu ................................................................. 20 Obrázok č. 4: Postup tvorby dotazníku ......................................................................... 27 Obrázok č. 5: Šatňový objekt ........................................................................................ 39 Obrázok č. 6: Distribúcia plagátov ................................................................................ 40 Obrázok č. 7: Multifunkčná telocvičňa ......................................................................... 48 59 ZOZNAM GRAFOV Graf č. 1: Bod zvratu ..................................................................................................... 26 Graf č. 2: Bod zvratu projektu ....................................................................................... 43 60 ZOZNAM PRÍLOH Príloha č. 1: Plagáty ....................................................................................................... 61 Príloha č. 2: Prezentácia ................................................................................................ 62 Príloha č. 3: Dotazník .................................................................................................... 63 Príloha č. 4: Program ..................................................................................................... 65 Príloha č. 5: Informácie ................................................................................................. 67 Príloha č. 6: Záverečný dotazník ................................................................................... 68 Príloha č. 7: Diplom ...................................................................................................... 69 61 Príloha č. 1: Plagáty 62 Príloha č. 2: Prezentácia 63 Príloha č. 3: Dotazník DOTAZNÍK Pohlaví: muţ  ţena  Rok narození:_______________ Vzdělání:___________________________________________________________ Bydliště (město+městská část):__________________________________________ 1. Provozujete pravidelně pohybovou aktivitu? Ano  (pokračujte otázkou č.2) Ne  (pokračujte otázkou č.3) 2. Jestli ano, tak jakou? _______________________________________________ 3. Jestli ne, tak chtěly by jste zahájit pravidelnou pohybovou aktivitu? Ano(pokračujte otázkou č.4) Ne (pokračujte otázkou č.5) 4. Jestli ano, tak jakou? ______________________________________________________________ 5. Měli byste zájem o čtyřdenní pobyt s pohybovými aktivitami a přednáškami? Ano  Ne  6. Upřednostnily byste: pobyt v horách v hotelu  nebo v Brně v areálu CESA  7. Byli byste ochotni za čtyřdenní kurz zaplatit 3600 Kč (strava, ubytování, pronájem sportovišť, opotřebení náčiní, odměna lektorovi) ? Ano  Ne  8. Tato suma je podle Vás: Malá  Přiměřená  Vysoká  9. Ve kterém roční období máte v osobním a pracovním ţivotě nejvíc volného času? Jaro  Léto  Podzim  Zima  10. Je pro Vás čtyři dny aktivního odpočinku: Málo Přiměřeně  Dlouho  11. Měli byste zájem (během pobytu) se dozvědět více informací o ideálním jídelníčku, hubnutí nebo správné pohybové aktivitě? Ano  Ne  64 12. Znáte CESA (Centrum Sportovních Aktivit VUT v Brně)? Ano  (pokračujte otázkou č. 13) Ne  (pokračujte otázkou č.15) 13. Jestli ano, vyuţíváte její sportoviště nebo sluţby? Ano  (pokračujte otázkou č.14) Ne  14. Jestli ano, tak které: Tenis  Badminton  Atletika  Beachvolejbal  Fotbal  Futsal  Florbal  Nohejbal  Frisbee  Volejbal  Kola (spinning)  HEAT Program  Veslařské trenaţéry  Bojová umění  Tanec (Zumba,Salsa,...)  Aerobic  Posilování  Pilates, Yoga  Jiné: __________________________________________________________________ 15. Jaký je Váš průměrný měsíční příjem? ( NEPOVINNÉ) Do 10.000  11.000 - 20.000 21.000 - 30.000  31.000 - 40.000  41.000 - a více 16. Kdybyste absolvovali přednášku, jaké témata by Vás nejvíc zajímali? Hubnutí a nadváha  Správné drţení těla  Ergonomie pohybů  Stravovací zvyklosti  Skladba těla, InBody230  Potravinová pyramida  Komplexní diagnostika  BMI index  Skladba jídelníčku  výběr potravin  Sacharidy, tuky, bílkoviny a jejích funkce  17. O jaké pohybové aktivity byste měli zájem (během aktivní dovolené)? Turistika  Aerobic  Pilates  Jízda na kole  Aquaaerobic  Nordic wallking  In – line bruslení  Yoga(Power Yoga)  Techniky strečinku  Cvičení na zdravá záda  Cvičení s různými pomůckami (Bossa, Overball, Fitball, TRX, Flexibar, Ţidle,…)  Cvičení na trenaţérech: stacionární kolo, veslařský trenaţér, H.E.A.T. Program, Posilování…  Jiné pohybové aktivity: ___________________________________________________________ DĚKUJI ZA VÁŠ ČAS  65 Príloha č. 4: Program PROGRAM: ŠKOLA ZDRAVÉHO ŢIVOTNÍHO STYLU TERMÍN: 01.11.2012 - 04.11.2012 P – přednáška; PA – pohybová aktivita ČTVRTEK: 8.30 - 9.00 Zahájení, prezence, instrukce pro měření InBody230 9.00 – 10.00 PA - zásady drţení těla, průpravná cvičení 10.00 – 10.15 Svačinka 10.30 - 12.00 P - Nadváha a obezita, Antropometrie, Stravovací zvyklosti 12.00 – 13.00 Oběd 13.00 – 14.30 P - Základy výţivy – S, T, B – funkce a zdroje 14.30 – 15.00 Přestávka 15.00 – 16.30 PA - trenaţéry : orbitrek, veslák, kolo, dyno 16.30 – 17.00 Diskuze a svačinka PÁTEK: 8.30 - 9.00 Měření InBody230 9.00 – 10.00 P - InBody : komplexní diagnostika, Energetická bilance, Body Mass Index 10.00 – 10.15 Svačinka 10.15 – 11.30 P - Výpočet Denní Energetické Potřeby, Skladba jídelníčku, Potravinová pyramida 11.30 – 12.00 PA - protaţení před obědem, cvičení se ţidlemi 12.00 – 13.00 Oběd 13.00 – 14.30 P - význam pohybové aktivity pro zdraví 14.30 – 15.00 Přesun 15.00 – 16.30 PA - H.E.A.T. - dynamická chůze, Indoorcycling 16.30 – 17.00 Diskuze a svačinka SOBOTA: 8.30 – 9.30 P - NW - teorie, vybavení, technika 9.30 – 10.00 PA – dopolední procházka (Mariánské údolí) 10.00 – 10.15 Svačinka 66 10.15 – 12.00 PA – dopolední procházka (Mariánské údolí) 12.00 – 13.00 Oběd 13.00 – 14.30 PA – odpolední procházka (Mariánské údolí) 14.30 – 15.00 Přestávka 15.00 – 16.30 PA - strečink 16.30 – 17.00 Diskuze a svačinka 17.00 – 19.00 Dokument Super Size Me NEDĚLE: 8.30 – 10.00 PA - cvičíme s váhou vlastního těla, balanční cvičení, flexibar 10.00 - 10.15 Svačinka 10.15 – 12.00 P - Funkční diagnostika 12.00 – 13.00 Oběd 13.00 – 14.30 P - Etikety potravin, výběr potravin 14.30 – 15.00 Přestávka 15.00 – 15.30 Ukončení a předání diplomů 67 Príloha č. 5: Informácie VYSOKÉ UČENÍ TECHNICEKÉ V BRNĚ CENTRUM SPORTOVNÍCH AKTIVIT Technická 2896/2, 616 69 Brno IČ: 00216305 – DIČ: CZ00216305 Tel./fax: 541142282 – www.cesa.vutbr.cz PLATBA Cena: 3 500 Kč Bankový převod Elektronické přihlášení Zpráva pro príjemce (variabilný symbol, číslo účtu CESA) Platba musí být uhrazena minimálne týden před začátkem kurzu CO S SEBOU??? pohodlné domácí oblečení na přednášky + přezůvky ručník a pití na cvičení, oblečení na sportování + sálová obuv (pokud máte cyklistické oblečení + SPD); oblečení na Nordic Wallking (celodenní výlet→baťoh). STRAVOVÁNÍ Zabezpečí společnost: Jídlo a pití, Michal Daněk, Jídlo dovezou teplé na 12 hodinu V ceně je zahrnut oběd (polévka, hlavní jídlo) a odpolední svačinka UBYTOVÁNÍ (není v ceně!!!) Je moţné v Hotelu Palacký; více informací: www.kam.vutbr.cz Ve sportovním areálu PPV po domluvě na níţe uvedeným kontaktu DOPLŇKOVÁ ČINNOST (není v ceně!!!) Moţnost pouţití infrasauny nebo parní sauny Odborná konzultace a poradenství Masáţ nebo kineziotaping po domluvě s Mgr. Janou Šopíkovou, Ph.D. Vyuţití veškerých sportovišť mimo oficiální program HLAVNĚ SI NEZAPOMEŇTE Dobrou náladu a :) 68 Príloha č. 6: Záverečný dotazník ZÁVEREČNÝ DOTAZNÍK (tento dotazník je anonymní; můţete zaškrtnout více moţností, dle pravdivosti sdělených informací) 1. O projektu Letní škole zdravého ţivotního stylu jsem se dozvěděl/a: e-mailem od zaměstnavatele, viděl/a jsem plakátek, přes internet, od známých, jiným způsobem. 2. Znali jste organizaci CESA před kurzem? ano znal/a, ne neznal/a. 3. Splnil tento kurz Vaše očekávání? a. zcela splnil, b. zčásti splnil, c. čekal/a jsem něco jiného. 4. Co Vás nejvíc oslovilo? přednášky, cvičení, neoslovila mě náplň kurzu. 5. Myslíte si, ţe z finančního hlediska byl kurz: příliš levný, cena byla přiměřená náplni kurzu, přišlo mi to předraţené. 69 Príloha č. 7: Diplom