BARTOŠ, D. Nanostrukturované vrstvy polovodivých oxidů kovů v plynových senzorech [online]. Brno: Vysoké učení technické v Brně. Fakulta elektrotechniky a komunikačních technologií. 2014.
Pán Bartoš sa mal vo svojej diplomovej práci (DP) zaoberať vytvorením nanoštrukturovaných povrchov pomocou anodickej oxidácie vhodných na detekciu plynov. Zadanie práce študent viac-menej splnil, avšak mohol prejavovať viac iniciatívy a samostatnosti počas riešenia DP a venovať riešeniu DP podstatne viac času. Na písanie práce si študent nechal málo času, čo sa podstatne prejavilo na kvalite práce, hlavne však na vyhodnotení a diskusii výsledkov. DP je rozdelená na 5 častí, z ktorých najobsiahlejšie sú Teoretická časť, Experimentálna časť a Výsledky a diskusia. Teoretická časť pôsobí po odbornej stránke dosť povrchne a niekedy nepresne a nejasne (aj vďaka nepresným, nejasným a niekedy nesprávnym formuláciám), niektoré časti sú v nej zas príliš podrobné (napr. technológie prípravy vrstiev, keďže sa potom ani čiastočne nediskutuje závislosť kvality vrstiev alebo anodizácií na ich príprave), nelogické sa mi zdá usporiadanie kapitol 1 a 2 a niektoré informácie nepôsobia vierohodne (kvôli absencii referencií, nepresnému, nejasnému a niekedy nesprávnemu vyjadrovaniu). Za najzávažnejší nedostatok však považujem skutočnosť, že veľká časť teoretickej časti nie je podložená referenciami. Oceňujem v DP rozdelenie na Experimentálnu časť a Výsledky a diskusiu, avšak toto rozdelenie nie je dôsledné; v časti Výsledky a diskusia je veľa informácii, ktoré patria skôr do Exp. časti (niektoré údaje o vrstvách, o leptadle...), zato napr. kalibračná krivka senzora (kap. 5.3) mohla byť zahrnutá vo Výsledkoch a diskusii, mohla byť preložená nejakou funkciou (napr. lineárnou) a z nej vypočítaná závislosť citlivosti na koncentrácii a porovnaná s literatúrou. Najväčší nedostatok tejto DP vidím však v spracovaní a rozčlenení Výsledkov a diskusie, ktoré nepovažujem za účelné. Výsledky sú prezentované v chronologickom poradí občas bez jasnej logickej súvislosti, bolo by však vhodnejšie túto kapitolu členiť podľa jednotlivých vrstiev a nie podľa sérií vzoriek z nich pripravených, a podkapitoly nazývať podľa účelu série vzoriek, nie podľa pracovných názvov vzoriek. Okrem toho sú výsledky často príliš obšírne popísané v texte, ktorý by sa o dosť zjednodušil použitím grafu, tabuľky alebo schematického obrázku. Závislosť výšky nanotyčiniek na anodizačnom napätí pre všetky pripravené vzorky mohla byť napríklad v jednom grafe. V diskusii chýba porovnanie získaných dát s literatúrou (aj u anodizácií, aj u citlivosti meranej vrstvy na O2 – odpovedajú očakávaniam?), niektoré tvrdenia sú nepotvrdené alebo zavádzajúce (napr. použitie neodleptanej spodnej časti masky ako mech. opory nanotyčiniek by nemalo zmeniť citlivostné vlastnosti vrstvy (kap. 6.6), diskusia v kap. 6.8 je založená na ničím nepodložených tvrdeniach, ani meraním, ani referenciou). Konštatovanie v Závere o vplyve kvality vrstiev na nanoštruktúry nie je založené ani na údajoch, ani na predchádzajúcej diskusii, ani na informáciách z literatúry, keďže v DP chýbajú údaje o príprave vrstiev (metóda prípravy, parametre depozície, použitý prístroj), ich SEM charakterizácia pred anodizáciou je uvedená len v jednom prípade a problematika kvality vrstiev nie je diskutovaná, a tak je také konštatovanie ničím nepodložené (aj keď kvalita vrstiev s veľkou pravdepodobnosťou na anodizáciu vplýva). Namerané dáta tak mohli byť vyhodnotené a prezentované podstatne zrozumiteľnejšie, prehľadnejšie a dal sa získať o dosť ucelenejší a kompletnejší obraz o použitých vrstvách a ich anodizáciach. Medzi menej podstatné nedostatky DP radím nepresné, nejasné, niekedy nesprávne a nie príliš odborné vyjadrovanie, často nadbytočné slová a časti viet, príliš obšírne vety. Po formálnej stránke je práca spracovaná dobre, okrem občas chýbajúcich odkazov na obrázok alebo tabuľku, chýbajúce grafy v prílohe, v texte chýbajúce odkazy na všetky grafy v prílohe, niektoré grafy sa nachádzajú aj v práci aj v prílohe, norma citovania literatúry nie je dodržaná, referencie 19–26 sa nenachádzajú v texte, ale len v zozname literatúry. Okrem toho musím zdôrazniť, že by bolo vhodné v DP uviesť, kto robil SEM analýzy študentových vzoriek a na akom prístroji, keďže tvoria podstatnú časť práce. Na obhajobu študenta môžem ale povedať, že ho mohlo demotivovať, že sa nám z nevysvetlených dôvodov nedarilo pripraviť stabilné nanotyčinky na dostupných vrstvách, pravdepodobne kvôli ich kvalite. Napriek tomu však mal dáta na napísanie kvalitnej DP, čo sa mu bohužiaľ nepodarilo. Svojimi výsledkami však študent prispel k vývoju výroby nanoštrukturovaných TiO2 povrchov a tak napriek uvedeným nedostatkom odporúčam túto DP k obhajobe a klasifikujem ju hodnotením D 62b.
Předmětem diplomové práce pana Bartoše je oblast nanostrukturovaných povrchů z polovodivých oxidů kovů využívaných pro výrobu senzorů plynů, konkrétně růst nanosloupků pomocí anodické oxidace. Dle zadání se měl student seznámit s problematikou senzorů plynů se zaměřením na výrobu nanostrukturovaných aktivních vrstev. Na základě získaných znalostí měl vytvořit nanostrukturovaný povrch a ověřit jeho detekční schopnosti pomocí stanice pro charakterizaci senzorů plynů. V teoretické části práce nejsou jednotlivé podkapitoly zcela jasně rozřazeny. Nedostatečně hodnotím množství citací na literaturu v úvodních částech práce. Od zdroje 19 student neuvádí citace v textu vůbec, což působí umělým nastavováním počtu použitých zdrojů. Citování literatury není uváděno správně dle normy. Reference na literaturu jsou uváděny v kulatých závorkách namísto standardních hranatých. Celkové uspořádání a formální úpravu dokumentu hodnotím jako standardní a až na zmíněné nedostatky v citacích za vyhovující. V práci je podrobně popsána problematika výroby jednotlivých nanostrukturovaných polovodičových vrstev TiO2 a WO3, ale jejich následná charakterizace pro jejich srovnání z hlediska detekčních schopností zcela chybí. Na stránce 28 je zmíněna charakterizace vyrobených vrstev na plynové stanici a jejich uvedení v příloze, kde však žádné nejsou. Na straně 24 student uvádí prvkovou analýzu EDX vzorku 1A4, ale není zde žádný komentář výsledků natož srovnání s ostatními vzorky. Svými výsledky práce přispívá k řešení problematiky v oblasti materiálů pro konstrukci vodivostních senzorů plynů a i přes výše uvedené nedostatky ji doporučuji k obhajobě a klasifikuji ji hodnocením C 71b.
eVSKP id 76719