Laboratórna úloha č. 11

Úvod

Cieľom laboratórnej úlohy je oboznámiť študentov s použitím anonymizačných sietí, ich významom v oblasti ochrany súkromia a bezpečnosti online komunikácie a ozrejmiť im základné princípy ich fungovania, pričom hlavná pozornosť bude venovaná anonymizačnej sieti Tor (z angl. The Onion Routing), ktorá využíva pre zaistenie dôvernosti, anonymity užívateľov a utajenia komunikácie medzi účastníkmi techniku tzv. „cibuľového“ smerovania (onion routing). V rámci laboratórnej úlohy budú preto vysvetlené základné princípy fungovania a účel použitia anonymizačných sietí, ďalej bude predstavený hlavný koncept celosvetovo známej anonymizačnej siete Tor a taktiež bude objasnené použitie vrstvového smerovania v tomto type sietí.

V praktickej časti sa študenti budú venovať inštalácii a konfigurácii nástroja Tor v prostredí Kali Linux, prehliadaniu internetu prostredníctvom Tor siete a analýze sieťovej komunikácie pomocou nástroja Wireshark. Študenti tak nadobudnú praktické zručnosti v oblasti anonymizácie internetovej komunikácie a naučia sa analyzovať tok dát v prostredí anonymizačných sietí.

Teoretický úvod

V tejto laboratórnej úlohe venovanej problematike anonymizačných sietí sa zoznámite so základnými princípmi fungovania anonymizačných sietí, ich základnou štruktúrou a tiež s procesom tzv. viacvrstvového („cibuľového“) šifrovania, ktoré je typické práve pre dosiahnutie anonymity klientov, resp. komunikujúcich koncových zariadení prostredníctvom anonymizačných sietí.

Anonymizačné siete

Anonymizačné siete predstavujú pokročilejšie bezpečnostné technológie navrhnuté a používané za účelom ochrany identity používateľov a ich súkromia v digitálnom prostredí dnešných počítačových sietí. Jedná sa o špeciálne typy sietí navrhnuté za účelom ochrany identity a polohy používateľov, ktoré umožňujú prostredníctvom šifrovania informácií obsiahnutých v prenášaných dátových jednotkách zaistiť anonymné prehliadanie internetu, resp. komunikáciu, a tým i ukrytie identity pristupujúcich užívateľov (resp. zariadení) naprieč rozsiahlym konglomerátom vzájomne prepojených sietí. Ich cieľom je minimalizovať možnosť sledovania zdrojovej IP adresy, lokalizácie či iných identifikačných údajov používateľa.

Medzi najznámejšie anonymizačné siete patria napríklad Tor, I2P, Freenet a i. V tejto úlohe bude najväčšia pozornosť venovaná primárne anonymizačnej sieti Tor (The Onion Router).

Tor (The Onion Router)

Tor predstavuje projekt vyvíjaný s cieľom poskytnúť užívateľom možnosti anonymného vystupovania a komunikácie v digitálnom prostredí internetu. Je založený na princípe tzv. „cibuľového“ smerovania (onion routing), kde komunikácia medzi klientom a cieľovým serverom prebieha cez sériu náhodne vybraných sprostredkovateľov nazývaných „Tor relé“ (typicky sa jedná o medziľahlé smerovače na prenosovej trase). Každý takýto medziľahlý uzol pozná len bezprostredne predchádzajúci a ďalší nasledujúci bod komunikácie, vďaka čomu je možné zamedziť úplné sledovanie priebehu celej komunikácie, a to vrátane informácií o koncových bodoch.

Anonymizačná sieť Tor je navrhnutá tak, aby bolo možné:

• zabezpečiť anonymitu klienta voči cieľovej službe,
• napr. v prípade tzv. skrytých služieb zabezpečiť taktiež anonymitu cieľa voči klientovi,
• zamedziť tretím stranám (napr. poskytovateľom internetového pripojenia, prevádzkovateľom Wi-Fi sietí apod.) získať prehľad o tom, aké stránky používateľ navštevuje alebo s kým pri prístupe do siete komunikuje.

Architektúra Tor siete

Pre ďalší popis a vysvetlenie princípov tzv. „cibuľového“ smerovania sú dôležité dva základné pojmy: vrstvy a uzly. Pri smerovaní dátových jednotiek (tzv. buniek) smerom k adresátovi s využitím „cibuľového“ smerovania každý medziľahlý uzol podieľajúci sa na komunikácii (resp. smerovaní) vždy dešifruje len jednu „vrstvu“ aplikovaného šifrovania. Po dešifrovaní, t. j. odstránení vonkajšej vrstvy sa odhalí ďalšia nasledujúca adresa na trase k príjemcovi dátovej jednotky, iné však zostávajú stále chránené, utajené šifrovaním, čo predstavuje základný mechanizmus pre zaistenie anonymity užívateľov (resp. jednotlivých uzlov, zariadení).


Typická sieť Tor pozostáva z nasledujúcich základných komponentov (uzlov):

• Tor klient – aplikačné rozhranie na strane používateľa využívajúceho možnosti anonymného prehliadania, typicky v podobe Tor prehliadača alebo systémového démona tor,
• Tor smerovače (Tor relays, onion routers) – medziľahlé uzly (spravidla smerovače), ktorých úlohou je smerovanie dátových jednotiek (buniek) v Tor sieti. Rozlišujeme:
  • vstupný uzol (Entry Node) – prvý bod (uzol) v komunikačnej sieti, kde po prvýkrát dochádza k šifrovaniu prenášaných dát,
  • relé uzly (Relay Nodes) – medziľahlé Tieto medziľahlé relay uzly sú sprostredkovateľmi prenosu šifrovanej dátovej komunikácie medzi odosielateľom a príjemcom využívajúcich anonymizačnú sieť Tor. uzly, ktoré prenášajú šifrované dáta, resp. postupne ich (de)šifrujú pomocou svojich kľúčov pre šifrovanie, resp. dešifrovanie,
  • výstupný uzol (Exit Node) – posledný bod v sieti, kde sú dáta dešifrované a odoslané na cieľovú adresu (príjemcovi),
• adresárové servery – centrálne uzly, ktoré spravujú zoznam dôveryhodných Tor smerovačov a poskytujú informácie o dostupných uzloch ostatným prvkom v Tor sieti.

Princíp šifrovania v anonymizačnej sieti

Mechanizmy siete Tor používané pre zaistenie anonymity používateľov sú aplikované na úrovni sieťovej vrstvy, ako ju poznáme zo sieťového modelu TCP/IP. Celková architektúra siete Tor pozostáva z nasledujúcich vrstiev:

• Linková vrstva – je realizovaná TLS spojmi medzi jednotlivými prvkami Tor siete, kde protokol TLS zohráva zásadnú úlohu pri autentizácii prvkov a pri ochrane dôvernosti a integrity prenosov. Každý individuálny úsek komunikácie medzi dvoma susednými uzlami (napr. klient ↔ OR1) je zabezpečený samostatným TLS tunelom.
• Sieťová vrstva – je realizovaná protokolom Tor, ktorý zaisťuje vytváranie a následný prenos a smerovanie buniek, vrátane ich šifrovania.
• Transportná vrstva – za účelom spoľahlivosti prenosu a možnosti šifrovania pomocou TLS využíva spojovo orientovaný a spoľahlivý protokol TCP.
• Aplikačná vrstva – pozostáva s klientskych aplikácií na strane koncového používateľa využívajúcich transportný protokol TCP (napr. HTTP, FTP).

V sieti Tor prebieha komunikácia vo forme buniek (cells), ktoré predstavujú základnú jednotku prenosu dát medzi klientom a uzlami v sieti. Každá bunka má fixnú veľkosť 512 bajtov. Nemenná veľkosť bunky umožňuje minimalizovať možnosť analýzy komunikácie na základe veľkosti prenášaných dátových jednotiek. Všetky správy, bez ohľadu na ich skutočný obsah alebo dĺžku, sú preto zapuzdrené do rovnako veľkých buniek, čím sa znižuje riziko, že by pozorovateľ (typicky útočník) mohol identifikovať vzorce komunikácie alebo konkrétny typ dát.

Tor bunky možno rozdeliť podľa účelu ich použitia na viacero typov. Napríklad:

• Bunky typu CREATE a CREATED sa používajú pri vytváraní šifrovaného okruhu medzi klientom a jednotlivými uzlami (resp. medzi dvojicou susedných uzlov v Tor sieti).
• Bunky označené ako RELAY, RELAY_EXTEND, RELAY_DATA apod. slúžia k prenosu šifrovaných dát cez jednotlivé uzly v rámci okruhu.
• Na ukončenie okruhu sa používa bunka typu DESTROY, ktorá signalizuje, že daný komunikačný okruh má byť okamžite zrušený a všetky naviazané šifrovacie kľúče zneplatnené.

Každá Tor bunka má pevne daný formát a obsahuje viacero polí, ktoré slúžia na identifikáciu, správu prenosu a prenos samotných dát. Presný obsah bunky sa môže mierne líšiť v závislosti od jej typu. Štruktúra štandardnej Tor bunky je znázornená na obrázku, význam príslušných polí je nasledovný:

• Circiut ID – identifikátor okruhu, ku ktorému bunka patrí. Umožňuje multiplexovanie viacerých okruhov cez jedno TCP spojenie.
• Command – určuje typ bunky (napr. CREATE, RELAY, DESTROY, atď.).
• Payload – telo bunky, ktoré je počas prenosu v Tor sieti šifrované. Jeho obsah sa líši podľa konkrétneho typu bunky.

Vytváranie okruhov a princíp cibuľového smerovania v sieti Tor

Kľúčovým mechanizmom zabezpečenia anonymity je vytváranie tzv. okruhov (circuits) a používanie techniky viacvrstvového šifrovania, známeho aj ako onion routing.

Tor vytvára medzi klientom a cieľovým serverom viacvrstvový (tzv.  „cibuľový“ Označenie je prevzaté z prekladu angl. slova onion, ktoré značí cibuľu. Princíp šifrovania, resp. dešifrovania paketov odosielaných cez Tor sieť sa podobá vrstveniu cibule – a práve na základe tejto podobnosti bol vytvorený aj jej názov. ) šifrovaný kanál, prostredníctvom ktorého sú údaje, resp. dátové pakety presmerované cez niekoľko náhodne vybraných uzlov v Tor sieti. Jednotlivé uzly poznajú len odosielateľa a prijímateľa ich časti trasy, nemajú znalosť o iných uzloch, ktoré boli alebo budú zapojené do celej komunikácie potrebnej pre zaistenie doručenia danej dátovej jednotky (bunky) od jej odosielateľa až k vybranému príjemcovi, čo zabezpečuje anonymitu.
Proces vytvárania okruhu prebieha v niekoľkých etapách:

1. Výber uzlov: klient si zverejneného zoznamu vyberie náhodne vhodné Tor uzly. Výber prebieha podľa špecifických pravidiel – napríklad vstupné uzly musia byť stabilné a dôveryhodné.


2. Dohoda na kľúčoch: pomocou protokolu podobného Diffie-Hellmanovej výmene kľúčov si klient postupne vytvorí s každým uzlom samostatný šifrovací kľúč. Všetky tieto výmeny prebiehajú cez vstupný uzol, pričom klient nadväzuje spojenie s ďalšími uzlami „cez“ predchádzajúce (šifrovane).


3. Postupné rozšírenie okruhu: najskôr sa vytvorí šifrované spojenie klienta so vstupným uzlom (pomocou CREATE a CREATED buniek), následne sa cez tento uzol vytvorí šifrovaný tunel postupne ku všetkým nasledujúcim uzlom až nakoniec k výstupnému uzlu.

Po vytvorení kompletného okruhu od odosielateľa až cieľovému príjemcovi je možné zahájiť dátový prenos, ktorý je podrobený „cibuľovému smerovaniu“. Mechanizmus tohto viacvrstvového šifrovania funguje nasledovne:

1. Klient si najprv pripraví dátovú jednotku (napr. požiadavku HTTP), ktorú chce doručiť na cieľový server.


2. Túto jednotku následne viacnásobne šifruje – každá vrstva je určená jednému uzlu v poradí od výstupného po vstupný:
   • najprv pre výstupný uzol (vnútorná vrstva),
   • potom pre stredný uzol,
   • napokon pre vstupný uzol (vonkajšia vrstva).
   
   
3. Keď šifrovaná správa dorazí do vstupného uzla, ten v procese dešifrovania odstráni iba svoju vrstvu (vonkajšiu) a odošle jej obsah, ktorý je zašifrovaný pomocou kľúča pre ďalší medziľahlý uzol v poradí, ďalej smerom k ďalšiemu uzlu vo vytvorenom okruhu.


4. Nasledujúci uzol opäť odstráni svoju vrstvu a odošle zašifrovaný ďalej.


5. Proces sa opakuje, až kým bunka nedorazí k výstupnému uzlu. Ten dešifruje poslednú vrstvu a odosiela pôvodnú požiadavku vytvorenú klientom, resp. odosielateľom na cieľový server na internete (napr. webovú stránku).


6. Pri spätnej odpovedi sa postupuje obdobne, akurát sa jednotlivé šifrovacie kľúče aplikujú pri vytváraní vrstiev v opačnom poradí – výstupný uzol odpoveď zašifruje a pošle späť cez ten istý okruh, pričom každý uzol dešifruje iba svoju časť, až sa odpoveď dostane k pôvodnému klientovi.

Aplikácia viacvrstvového šifrovania na prenášané dáta je schematicky znázornená na nasledujúcom obrázku. Popísaný mechanizmus zaručí, že žiaden z uzlov nemá úplnú znalosť o celej komunikácii. Vstupný uzol pozná IP klienta, ale nie cieľový server. Výstupný uzol naopak pozná cieľ, ale nie klienta. Všetky medziľahlé uzly poznajú len svojich bezprostredných susedov.

Výhody a riziká anonymizačných sietí

Použité nástroje

Tor v Kali Linux

Tor predstavuje jednoduchý softvérový nástroj umožňujúci anonymné prehliadanie internetu cez Tor sieť. Vytvorenie, resp. simuláciu vlastnej anonymizačnej siete založenej na využití služby Tor je možné uskutočniť i v prostredí systému Kali Linux, a to jej inštaláciou priamo prostredníctvom príkazového riadku (terminálu) pomocou príkazov:

Po úspešnej inštalácii nasleduje spustenie služby Tor:

Overenie, či je služba aktívna, je možné pomocou príkazu:

Pre overenie pripojenia na Tor sieť možno použiť napr. nižšie uvedený príkaz:

Uvedený príkaz spustí odoslanie jednoduchej HTTP GET požiadavky na stránku https://check.torproject.org cez vytvorenú Tor sieť.

Po odoslaní požiadavky server check.torproject.org analyzuje vašu IP adresu a vráti odpoveď, či komunikácia prebieha cez Tor, alebo nie. Pokiaľ je použitie siete Tor správne nastavené, na výstupe v termináli sa zobrazí hláška:

"Congratulations. This browser is configured to use Tor."

Tor Browser

Jedná sa o upravenú verziu webového prehliadača nakonfigurovanú pre anonymné používanie využívajúc práve sieť Tor pre zabezpečenie súkromia a anonymity jeho užívateľov v online prostredí. Tor Browser je navrhnutý tak, aby bolo s jeho použitím možné ukrytie nielen samotnej identity užívateľa, ale tiež jeho polohy a aktivity na internete.

Tor Browser realizuje šifrovanie prenášaných užívateľských dát v niekoľkých vrstvách. Dátové prenosy sú kompletne šifrované a odosielané cez Tor sieť, ktorá pozostáva z veľkého množstva (typicky tisícov) relay uzlov sprostredkujúcich prenos zabezpečenej šifrovanej komunikácie. Každý relay uzol na ceste prenosu dát smerom k príjemcovi vždy dešifruje len jednu (vonkajšiu) vrstvu, čím nikdy nezíska úplnú, kompletnú informáciu o danom prenose, vďaka čomu anonymita komunikujúcich strán zostáva zachovaná.

Wireshark

Wireshark je sieťový analyzátor, ktorý umožňuje sledovať dátové prenosy. V prípade Tor je možné zachytiť šifrované pakety a analyzovať ich štruktúru, no obsah zostáva chránený šifrovaním.

Použitie nástroja Wireshark ste si prakticky vyskúšali už v rámci niekoľkých predošlých laboratórnych úloh, takže jeho bližší popis nebude už ďalej podrobne uvádzaný.

Praktická časť

V rámci praktickej časti úlohy si vyskúšate anonymné prehliadanie prostredníctvom anonymizačného webového prehliadača Tor Browser. Následne budete analyzovať zachytený tok dát v anonymizačnej sieti pomocou nástroja Wireshark, na základe čoho získate prehľad o výhodách, nevýhodách, a rizikách spojených s použitím prostriedkov pre anonymizáciu v dnešných počítačových sieťach.

Topológia virtuálnej siete a nastavenie virtuálnych strojov

Vytvorená sieť bude pozostávať z troch virtuálnych strojov:

• klient pre anonymné prehliadanie a prístup na internet cez Tor sieť,
• klient II → simulácia klasického pripojenia, t. j. bežné pripojenie bez použitia Tor,
  (využitie v časti Samostatná úloha)
  


• monitorovacie zariadenie, ktoré bude slúžiť pre účely sledovania a následnej analýzy prebiehajúcej komunikácie v sieti.

Sieťová konfigurácia:

• Tor klient (VM1): 192.168.126.129
• klient II (VM2): 192.168.126.130
• monitorovacie zariadenie (VM3): 192.168.126.131

Zoznámenie sa s použitými nástrojmi

Prehľad základných príkazov pre jednotlivé používané nástroje

Uvedenie základných príkazov pre prácu so službou Tor na klientskom zariadení a pre inštaláciu a následné použitie prehliadača Tor Browser pre anonymné prehliadanie na internete bolo súčasťou teoretického úvodu, a z toho dôvodu ich opakovaný prehľad nie je ďalej uvádzaný. Všetky potrebné príkazy budú uvedené následne v praktickej časti v jednotlivých krokoch pre vypracovanie laboratórnej úlohy.

Použitie Wiresharku pre analýzu komunikáciu cez sieť Tor

V rámci analýzy zaznamenanej komunikácie je vhodné použiť filter:

Postup pre vypracovanie laboratórnej úlohy

A) Príprava prostredia

Spustenie virtuálnych strojov

• Otvorte VMware Workstation Pro (umiestnený na ploche).
• Spustite postupne všetky tri virtuálne stroje s Kali Linux.
• Skontrolujte, že všetky VMs sú pripojené do rovnakej virtuálnej siete (napr. NAT alebo Host-Only). Uistite sa tiež v správnosti konfigurácie sieťových parametrov, overte priradenie IP adries.
• Prihláste sa do prostredia Kali Linux na jednotlivých VMs.

Prihlasovacie údaje:

• Skontrolujte sieťovú konektivitu medzi strojmi (pomocou príkazu ping).

B) Príprava klienta pre využitie anonymizovanej siete

Inštalácia Tor na klientskom VM

• Na jednom z VMs, ktorý bude v simulovanej sieti zastávať úlohu klienta, otvorte terminál kliknutím na ikonu umiestnenú v záhlaví hlavného pracovného okna alebo v menu zvoľte Applications > System Tools > Terminal). Otvorí sa okno s príkazovým riadkom.


• Aktualizujte balíčky Kali Linux príkazom:
  sudo apt update && sudo apt upgrade -y


• Pomocou nasledujúcich príkazov nainštalujte službu Tor:
  sudo apt update
  sudo apt install tor
  Po úspešnej inštalácii služba Tor beží automaticky na pozadí systému.

Inštalácia Tor Browseru

• Stiahnite inštalačný balík Tor Browser zo stránok projektu:
  sudo apt install torbrowser-launcher -y
• Po stiahnutí spustite Tor Browser zadaním nižšie uvedeného príkazu do terminálu (alebo v menu: Applications → Internet → Tor Browser Launcher):
  torbrowser-launcher
• Po spustení akceptujte podmienky, potvrďte a nechajte prebehnúť aktualizáciu, ak je dostupná, a následne kliknite na Connect.


• Po úspešnom pripojení sa otvorí anonymné prehliadacie okno, čo značí, že Tor Browser je pripravený na anonymné prehliadanie.

Pripojenie k Tor sieti a overenie funčnosti

• Po spustení Tor Browseru by sa automaticky mala otvoriť stránka https://check.torproject.org/, ako je zobrazené na obr. 7 .
• V prípade úspešného pripojenia sa objaví hláška:
  "Congratulations. This browser is configured to use Tor."


• Ak nedôjde k automatickému načítaniu stránky, skúste kliknúť na možnosť Connect alebo reštartujte Tor Browser.

C) Sledovanie sieťovej prevádzky

Sledovanie prichádzajúcej komunikácie vo Wiresharku na VM3

• Prejdite na VM3.
• Otvorte nové terminálové okno a spustite nástroj Wireshark:
  sudo wireshark &
• Vyberte správne sieťové rozhranie (napr. eth0).


• Aplikujte vhodný filter pre zachytávanie komunikácie prechádzajúcej cez sieť Tor, napr.:
  tcp.port == 9001 || tcp.port == 443
• Spustite zachytávanie sieťovej komunikácie na zvolenom rozhraní kliknutím na Start Capturing.


• V spustenom Tor Browseri na klientovi (VM1) sa pokúste pristúpiť na webovú stránku https://whatismyipaddress.com a sledujte priebeh zaznamenanej komunikácie vo Wiresharku na monitorovacom zariadení (VM3). Zaznamenajte si IP adresu zobrazenú stránkou.


• Výsledkom by mal byť záznam komunikácie, v ktorom je možné pozorovať veľké množstvo TCP spojení, kedy ale nebude možné ďalej analyzovať prenášaný obsah, a to konkrétne HTTP/HTTPS požiadavky v čitateľnej podobe, nakoľko sa jedná o šifrovaný prenos skrz vytvorenú Tor sieť. Venujte pozornosť veľkosti dátových jednotiek.
Pozn.: štandardná veľkosť Tor bunky je 512 B. Táto bunka sa však následne zapuzdruje do TLS záznamu (TLS record), ktorý obsahuje okrem dátovej časti (= Tor bunky) aj ďalšie riadiace informácie. Z toho dôvodu je možné vidieť v zázname komunikácie inú veľkosť dátovej jednotky (napr. 590 B), dôležitá je avšak jej nemennosť v priebehu komunikácie.

• K overeniu informácií o pridelenej IP adrese použite službu whois a analyzujte zistené informácie:
  whois 193.189.100.201
  Pri zadávaní príkazu do terminálu použijte IP adresu, ktorá bola pridelená vášmu klientovi na VM1.
  


• IP adresa, ktorú uvidíte na stránke ako napr. whatismyipaddress.com, je IP adresa výstupného Tor uzla, ktorý kontaktuje cieľový server na konci vytvoreného Tor okruhu. Cieľový server tak nemá vedomosť o tom, aký konkrétny klient ho so svojou požiadavkou kontaktoval, čo názorne demonštruje spôsob, akým Tor umožňuje zaistiť anonymitu klientov.

• Po zistení IP adresy klienta s Tor (napr. pomocou whatismyipaddress.com alebo z výpisu vo Wiresharku), overte, či táto pridelená IP adresa skutočne prislúcha niektorému z výstupných uzlov Tor siete pomocou niektorej zo stránok:
  • https://www.dan.me.uk/tornodes – stránka poskytuje aktuálny zoznam Tor výstupných (exit) uzlov vrátane ich IP adries, portov a krajín. Poskytuje možnosti filtrovania a vyhľadávania konkrétnych adries.
  
  
  • https://www.netify.ai/resources/tor – stránka obsahuje podrobné informácie o Tor sieti, vrátane jej štruktúry, identifikácie prevádzky a aktuálneho zoznamu výstupných uzlov.


• Ak sa pridelená IP adresa nachádza v niektorom zo zoznamov, jedná sa skutočne o výstupný uzol (exit node). Všimnite si aj ďalšie informácie, ako napr. krajinu, port a názov siete. Tieto informácie si zaznamenajte a porovnajte s výsledkom zisteným pomocou whois.


• Otestujte funkčnosť pripojenia na .onion adresu cez Tor Browser – tieto adresy predstavujú špeciálne domény určené pre webové služby dostupné iba cez anonymizovanú Tor sieť. Zabezpečujú anonymitu nielen používateľa, ale tiež cieľového servera. Ich cieľom je skryť fyzické umiestnenie služby a znemožniť bežné sledovanie prevádzky. V prehliadači na klientovi s Torom (VM1) otvorte nasledovný odkaz: DuckDuckGo pre Tor (.onion verzia)
Jedná sa o špeciálnu verziu vyhľadávača DuckDuckGo pre Tor sieť. Vyskúšajte vyhľadať kľúčové slovo "Tor exit node" a sledujte, či sa načítajú výsledky. Môžete tiež porovnať rýchlosť, štruktúru a vzhľad stránky so štandardnou verziou DuckDuckGo.

Samostatná úloha

V poslednej časti laboratórnej úlohy realizujete porovnanie šifrovanej komunikácie, resp. prenosu dátových jednotiek štandardným spôsobom (t. j. s využitím aplikačného protokolu HTTPS) a prostredníctvom Tor siete. Na základe analýzy dátovej komunikácie vo Wiresharku porovnáte rozdiely medzi uvedenými možnosťami dátového prenosu.

Záver

V tejto laboratórnej úlohe ste sa oboznámili so základnými princípmi fungovania anonymizačných sietí a ich významom pre ochranu súkromia a zachovanie anonymity používateľov pri komunikácii na internete.

Prakticky ste si vyskúšali inštaláciu Tor klienta v systéme Kali Linux a tiež použitie prehliadača Tor Browser špeciálne prispôsobeného pre anonymné prehliadanie, nadviazanie spojenia cez Tor sieť, ako aj prehliadanie internetu anonymným spôsobom. Súčasťou úlohy bola aj analýza zachytenej komunikácie pomocou nástroja Wireshark, kde ste mohli sledovať handshake fázu pre vytvorenie spojenia so sieťou Tor a následné šifrované dátové prenosy. Súčasťou samostatnej úlohy bolo taktiež porovnanie priebehu šifrovanej komunikácie prostredníctvom protokolu HTTPS a komunikácie odosielanej práve cez anonymizačnú sieť Tor a sledovanie významných rozdielov porovnaním oboch uvedených prístupov. V rámci vzájomného porovnania ste taktiež uskutočnili meranie prenosových parametrov, v priebehu ktorého ste mohli pozorovať dlhšiu dobu odozvy a nižšie prenosové rýchlosti v prípade použitia Tor.

Zoznam literatúry

Kompletný zoznam použitých zdrojov nájdete na samostatnej stránke: Zoznam literatúry