HÚSERKA, J. Návrh reverberátoru pro simulaci akustiky prostoru [online]. Brno: Vysoké učení technické v Brně. Fakulta elektrotechniky a komunikačních technologií. 2014.
V diplomové práci student popsal problematiku reverberátorů, jejich stavební prvky a způsob implementace. Těžiště práce je popis souvislosti parametrů reverberátorů s objektivními kritérii akustiky prostoru. V matlabu byl naimplementován testovací skript a čtyři reverberátory s grafickým rozhraním, pomocí kterých byly souvislosti zkoumány. Reverberátory byly porovnány a praktickým experimentem byly zkoumány možnosti nastavení jejich parametrů. Rozsah praktické i teoretické části práce je poměrně vyrovnaný. Zadání bylo splněno. Student přistupoval ke zpracování tématu se zájmem, pracoval samostatně, konzultace využíval v menší míře. Bohužel student mírně podcenil časovou náročnost nastudování tématu a nestihl naimplementovat reverberátor unitárního typu. Z podobného důvodu nedošlo ani na realizaci složitějšího, původně plánovaného, experimentu. Textová část práce nebyla dostatečně konzultována. Jednotlivé kapitoly nejsou řazeny příliš systematicky. Vlastní text by bylo často vhodné doplnit o větší množství blokových schémat nebo ilustrací, sloužících k lepšímu pochopení popisovaných funkcí či vlastností. V některých převzatých obrázcích chybí citace (Obr. 1.4), obrázek 2.4 má špatný popis. V práci se místy objevuje nekonzistentní značení proměnných v textu a ve vzorci, použití 1. os jednotného čísla a další, ne příliš vhodná, vyjádření.
Cieľom práce bolo preštudovať parametre popisujúce vlastností štruktúr pre simuláciu akustických vlastností priestoru a ich súvislosť s parametrami popisujúcimi akustiku priestoru. Takisto bolo potrebné navrhnúť niekoľko štruktúr pre simuláciu akustiky priestoru podľa objektívnych kritérií kvality posluchových priestorov a implementovať ich v prostredí Matlab. Tieto vlastnosti mali byť overené a porovnané experimentom. Samotná diplomová práca sa venuje v prvej časti popisu objektívnych parametrov posluchového priestoru. Tu by som odporúčal pomenovanie kapitoly „Šírenie zvuku v priestore“ zmeniť tak, aby bolo zrejmé, o čom táto kapitola pojednáva, napr. na „Objektívne akustické parametre posluchových priestorov“, ako je pomenovaná podkapitola 1.2. Druhá časť práce rozoberá stavebné prvky reverberátorov. V tretej časti autor popisuje štyri navrhnuté štruktúry reverberátorov, ktoré prevzal od ich pôvodných autorov, detailne popisuje ich stavbu a vlastnosti. V poslednej časti je zas popísaný samotný experiment a jeho výsledky. Výstupom práce sú vytvorené algoritmy štyroch vybraných reverberátorov s experimentálne overenou funkčnosťou algoritmov a skript pre výpočet objektívnych parametrov akustických vlastností priestoru. Po formálnej stránke musím práci vytknúť predovšetkým veľmi veľký počet preklepov, gramatických chýb a chýb skloňovania, ktoré som prestal po piatich stranách počítať. Takisto veľké množstvo chýbajúcich vetných čiarok, ktoré miestami spôsobovali neschopnosť rozumieť vetám a čo v nich chcel autor povedať. Diplomová práca je písaná v slovenčine, kde sa autor sa často dopúšťa používaniu českých výrazov a poslovenčených českých výrazov. Rovnako je nevhodné anglické označovanie blokov v blokových schémach a obrázkoch. Výnimkou neboli ani spojky či predložky na konci riadkov. Nesúhlasím s definovaním a zobrazením impulzovej odozvy na str. 10. Výhradu mám k takmer všetkým obrázkom. Obrázok 1.4 je umiestnený až dve podkapitoly za miestom, kde sa na neho autor odkazuje. Obrázky s blokovými schémami sú neprimerane veľké oproti ostatnému textu. Obrázky a grafy generované v prostredí Matlab sú nízkej kvality a výrazne poznamenané komprimáciou JPEG. V obrázku 2.5 nekorešponduje titul obrázka s jeho popisom. Pri obrázkoch 2.11, 2.13, 2.17, 2.18, 3.14, 3.16, 3.17 chýba legenda, ktorá by vysvetľovala, čo je tam znázornené modrou a čo zelenou farbou. Vysvetlenie sa nenachádza ani v texte. V obrázku 3.8 sa autor odkazuje na fázovacie články označené parametrom “decay diffusion“, ktorý sa tam nenachádza. Obrázok 3.12 by mohol byť jednoznačnejšie popísaný. V obrázkoch 3.14-3.17 nie je možné vizuálne porovnanie výstupov, pretože je tam zvolená rôzna časová os. Častým javom je aj chybné uvádzanie bodiek za vzorcom, kde majú byť čiarky (veta ďalej pokračuje). V integráloch sa vo vzťahoch nepíše d kurzívou, nie je to premenná. Prečo autor označuje medznú frekvenciu filtra fc? V texte som sa stretol s rôznym označením pre vzorkovaciu frekvenciu (Fvz- bez indexu, fs). Časté je rôzne označenie premennej oneskorenia v texte, blokovej schéme a matematickom vzťahu. Pre označenie transpozície matice sa používa T v hornom indexe. Chybné je aj uvádzanie popisov tabuliek pod tabuľkami. Samotné tabuľky 3 a 4 sú zostavené nevhodne, lepšie by bolo mať v jednej tabuľke napr. len jednu miestnosť a objektívne parametre tejto miestnosti vypočítané pre jednotlivé reverberátory a pre nameranú impulzovú odozvu. Zoznam použitých skratiek je takisto neúplný. Z celkového počtu citácií 31 sa autor reálne odkazuje na 23 zdrojov. Po obsahovej stránke je práca napísaná na priemernej úrovni. Autor prehľadne prezentuje teoretické poznatky získané z pôvodných zdrojov. Členenie ale neumožňuje jasné rozlíšenie toho, čo je autorov vlastný podiel na práci a výstup. Kapitola č. 4, ktorá zhŕňa popis a výsledky experimentu je napísaná povrchne a samotné výsledky sú prezentované veľmi obecne. Autor uvádza, že súčasťou experimentu bolo meranie reálnych impulzových odoziev a ich aproximácia vytvorenými reverberátormi. Avšak samotné meranie impulzových odoziev je popísané príliš zjednodušene a chýba tam aspoň jednoduchý náčrt daných miestností s použitým rozmiestnením meracej sústavy. Takisto je vhodné bližšie špecifikovať merací aparát, nestačí len vymenovať, že sa na meranie použil “všesmerový reproduktor, mikrofón určený na meranie impulznej odozvy, zosilňovač, externá zvuková karta a PC so softwarom EASERA“. Výsledky experimentu sú popísané rovnako povrchne. V práci sa autor zmieňuje, že simulovanie odmeraných impulzových odoziev pomocou navrhnutých reverberátorov bolo náročné a problematické. Nikde sa neuvádza, akým spôsobom boli tieto simulácie vykonávané a ako autor postupoval pri aproximácii daných impulzových odoziev. Autor ďalej konštatuje, že “priblížiť sa k reálnym impulzným odozvám sa v práci podarilo iba čiastočne“. Autor navrhnuté reverberátory medzi sebou porovnal, ale z práce nie je jednoznačne jasné, akým kritériom sa riadil. Formulácia v závere, že “všetky časti zadania boli vo väčšej miere splnené“ tam nemá čo robiť. Pre porovnanie impulzových odoziev odmeraných a nasimulovaných reverberátormi by bolo vhodné ich umiestnenie do jedného obrázka v rôznych farbách (odmeraná a nasimulovaná daným reverberátorom). Práca budí dojem, že bola dokončovaná pod silným časovým tlakom bez konzultácie s vedúcim diplomovej práce a kontrolným pozorným prečítaním s cieľom eliminovať chyby a preklepy. V práci chýba popis parametrov navrhnutých reverberátorov a ich súvislosť s parametrami popisujúcimi akustické vlastnosti priestoru, čo bolo súčasťou zadania. Celkovo hodnotím prácu ako podpriemernú a udeľujem autorovi 59 bodov, čo je známka E.
eVSKP id 73831