SMEJKALOVÁ, V. ZBROJOVKA BRNO [online]. Brno: Vysoké učení technické v Brně. Fakulta architektury. .
Celkový výsledek závěrečné práce je presentací velmi dobře uchopeného obecnějšího tématu urbánní strategie nulového růstu. Recyklace území i objektů areálu továrního areálu Zbrojovky je systémově řešena pestrou skladbou vkládaných funkcí, které mění monofunkční areál továrny jednoúčelově využívaný na živou městskou strukturu reálnými prostředky. Presentované řešení je hodnotné především urbanistickým prostorovým konceptem, respektující založenou strukturu továrny bez rasantních asanací. Architektonické řešení vybraných funkčních celků nebo objektů nebylo hlavním motivem práce, přesto není pouhou adicí jednotlivostí. Postupná proměna továrny na kompaktní město v reálných fázích, je ve vzájemné symbióze urbanistického i architektonického konceptu. Obtížná, nekonvenční úloha řešení problémového území je zvládnuta velmi dobře.
Kritérium | Známka | Body | Slovní hodnocení |
---|---|---|---|
Přístup studenta ke zpracování | A | pracovitá, vlastní kritické myšlení |
Práca preukazuje schopnosti autorky uplatniť sa v profesii, autorka predstavuje zaujímavý kompaktný koncept revitalizácie areálu zbrojovky, miestami menej čitateľné grafické spracovanie s chýbajúcou legendou vedie k vnímaniu niektorých častí práce ako slabších.
Kritérium | Známka | Body | Slovní hodnocení |
---|---|---|---|
Urbanistické řešení | B | Autorka pristupuje k návrhu riešenia areálu zbrojovky pomocou fáz, pričom po prvých fázach, ktoré sa nesú skôr v rovine sociálno-ekonomického oživenia jestvujúcej hmotnej štruktúry objektov, nasledujú fázy ktoré prinášajú do územia i nový urbanistický koncept. Je potrebné konštatovať, že takýto zložitý postup, keď v jednotlivých fázach sú navrhované niektoré časti na oživenie a v ich tesnom susedstve sú navrhované ďalšie časti na búranie, pričom v poslednej štvrtej fáze sa búra najviac a stavia električková trať, je veľmi náročný na logickú koordináciu aktivít v priestore a čase. Pravdepodobne aj preto sa v niektorých fázach autorka stráca – nie je napríklad jasné prečo po 4. fáze urbanistickej prestavby, keď je už územie zrevitalizované - živé, sa práve v jeho centrálnych, exponovaných častiach nachádzajú objekty, ktoré „patrně nepřežijí“ (viď výkres „vize působení na okolí“). Celková urbanistická koncepcia – vízia finálneho dotvorenia urbanistickej štruktúry podľa môjho názoru málo ťaží z potenciálu plôch, ktoré sa otvorili demoláciou. Z porovnania axonometrií „shrnutí na závěr – před a po...“ je možné čítať že návrh vkladá na tieto plochy objemy objektov, ktoré síce vytvárajú kompaktnosť, ale akoby nevnášali do urbanistickej štruktúry výrazne novú kvalitu, ktorá možno mohla vznikať napríklad aj ponechaním „voľného priestoru“, napr. pre dominantný verejný zelený priestor, alebo umiestnením architektonických objektov ktoré mohli vytvoriť nové centrá pozornosti – svojou funkciou, ale aj objemom, výškou a pod. | |
Architektonické řešení | B | Prístup k architektonickej revitalizácii jestvujúcich objektov, využívajúci jestvujúce hodnoty s implantáciou nového využitia hodnotím pozitívne. Niektoré novonavrhované architektonické objemy, podľa môjho názoru, by však mohli invenčnejším spôsobom vstupovať do urbanistického priestoru a do dotvárania charakteru verejných priestorov. Vidno to napríklad z vizualizácie centrálneho námestia, kde je možno otázkou do diskusie, či by pôvodná nádrž na oleje nebola výnimočnejším partnerom komína a zakončením pohľadovej osi – artefaktom, nositeľom „genia loci“, než navrhovaná budova. | |
Provozní řešení | B | Nové využitie, intenzívnejšie využívanie územia kladie aj nové nároky na dopravnú obsluhu, pričom veľmi pozitívne hodnotím riešenie verejnej hromadnej dopravy, ktoré je v práci aj dostatočne vyčerpávajúcim spôsobom graficky dokumentované. Riešenie automobilovej dopravnej obsluhy a parkovania je ťažšie posudzovateľné, keďže nie je dostatočne čitateľne a prehľadne graficky vyjadrené. | |
Technicko konstrukční řešení | B | Technicko-konstrukčné riešenie v celku zodpovedá hĺbke spracovania a mierkam grafického vyjadrenia. Niektoré aspekty mohli byť vyjadrené aj pomocou rezov. | |
Formální úroveň | B | Formálna úroveń spracovania je vcelku dobrá, niektorým grafickým prílohám chýba legenda, použitie grafických symbolov – piktogramov niekedy neuľahčuje čitateľnosť. |
eVSKP id 70684