TOMA, R. Metodika pro testování prostředí v kabině osobního vozu s využitím tepelného manekýna a testovacích osob [online]. Brno: Vysoké učení technické v Brně. Fakulta strojního inženýrství. 2016.

Posudek vedoucího

Fišer, Jan

Pana Róbert Toma zpracoval práci na téma Metodika pro testování prostředí v kabině osobního vozu s využitím tepelného manekýna a testovacích osob. Hlavním tématem práce bylo definování metodiky a postupů pro testování tepelného stavu prostředí v kabinách osobních automobilů při využití tepelného manekýna Newtona. Získané výsledky predikce tepelného komfortu pak měly být validovány pomocí měření s dobrovolníky, přičemž získané poznatky a doporučení měly být shrnuty do podoby interní metodiky pro testování nově vyvíjeného měřicího systému v projektu iHVAC (projekt Alfa, TAČR). Student pracoval na tématu od začátku magisterského studia, byl zapojen do řešení projektu jako stážista, pravidelně konzultoval postup práce a návrh experimentů. Aktivně se účastnil měření v klimatické komoře jako experimentátor i jako pokusná osoba. V průběhu práce tak získal mnoho jedinečných zkušeností a dovedností v oboru měření a predikce tepelného komfortu. Je však trochu na škodu kvality DP, že student lépe nezdokumentoval naměřená data a více se nezaměřil na vyhodnocení a prezentaci získaných výsledků. Práci pana Róbert Tomy doporučuji k obhajobě a hodnotím ji stupněm velmi dobře/B.

Posudek oponenta

Tuhovčák, Ján

Cieľom diplomovej práce bolo vytvoriť návrh testovacej procedúry pre inovatívny HVAC systém a porovnať výsledky termálneho komfortu zmeraného manekýnom a pomocou testovacích osôb. Autor rozdelil experimentálnu časť do dvoch fáz. Fáza č.1 spočíva v testovaní hypotézy, ktorá čiastočne odporuje Nilssonovmu princípu. Z výsledkov merania sa však túto hypotézu nepodarilo potvrdiť. Z obrázku 7.8 vyplýva, že respondenti pri podchladení reagovali pozitívnejšie nielen na vyššie hodnoty ekvivalentnej teploty, ale aj na nižšie, na rozdiel od manekýna. Druhá fáza testovania bola zameraná na meranie tepelného komfortu s využitím vyhrievaných sedačiek. Tepelný komfort každej časti tela bol vyhodnotený samostatne. Z veličín tepelný komfort a tepelný pocit je dopočítaná priemerná hodnota MTV. Algoritmus výpočtu tejto hodnoty však nie je presne popísaný a výsledok vo väčšine prípadov len kopíruje krivku „priemerný pocit respondenti“. Z toho dôvodu sa mi zdá jej použitie vo výsledkoch zbytočné. Hodnoty termálneho komfortu respondentov sú od hodnôt manekýna posunuté smerom do plusových hodnôt (Obr. 8.12 až 8.15), čo autor vysvetľuje použitím vyhrievaných sedačiek. Hodnoty sú však posunuté aj na častiach tela, ktoré nie sú v kontakte so sedačkou, čo autor dostatočne nevysvetľuje. Taktiež chýba meranie bez vyhrievaných sedačiek pre lepšie vyhodnotenie výsledkov. V závere práce autor navrhuje testovaciu procedúru IHVAC systém. Stanovuje minimálny čas potrebný na meranie na 30 minút, pričom z výsledkov fázy 1 autor vyvodil minimálnu dĺžku merania na 60 minút. V práci chýba porovnanie starej metodiky testovania a novej. Ďalej autor konštatuje, že manekýn Newton dokáže zastúpiť väčšiu vzorku respondentov. Z výsledkov testovania Nilssonovho princípu a vyhrievaných sedačiek však vyplýva, že výsledky manekýna a respondentov sa v niektorých bodoch rozchádzajú. K práci mám ešte niekoľko poznámok: • V kapitole 8 sú uvedené časti textu a obrázky, ktoré sa viac hodia do návodu na meranie, ako do vedecko-technickej práce. Podkapitola 8.3 obsahuje zaujímavé, ale nepodstatné údaje, s ktorými autor ďalej nikde nepracuje. • Vykreslenie komfortných zón v obrázkoch 7.5 až 7.7 a 8.12 až 8.15 je neprehľadné a rušivé. • Súčiniteľ prestupu tepla sa pomocou CFD neodhaduje, ale počíta. • Chýbajú citácie na Gagge (s.25) a Rohles (s.31) Prínosom práce sú znalosti práce so skupinou testovaných osôb a získanie veľkého množstva užitočných dát. Spracovanie a interpretácia výsledkov však mohla byť na vyššej úrovni. Prácu odporúčam k obhajobe.

eVSKP id 92202