MUSIL, R. Měření ztrát ložisek [online]. Brno: Vysoké učení technické v Brně. Fakulta strojního inženýrství. 2016.

Posudek vedoucího

Drápal, Lubomír

Úspěšné zpracování této bakalářské práce vyžadovalo nastudovat zejména cizojazyčnou literaturu a vnímat celou problematiku v širších souvislostech. To se podařilo pouze uspokojivě. V některých pasážích je tak znát poněkud topornější překlad, daný zřejmě menším rozhledem v oblasti tribologie a dynamiky, který může i zkreslovat význam původního textu. Z formálního hlediska neodpovídá zápis proměnných typografickým standardům a zvláštním způsobem jsou číslovány strany přílohy. Bakalářská práce je však použitelná jako přehled zařízení používaných při obecnějším výzkumu valivých a kluzných ložisek, a proto ji doporučuji k obhajobě.

Posudek oponenta

Raffai, Peter

Bakalárska práca rešeršného charakteru študenta, pána Musila bola zameraná na vytvorenie prehľadu možností experimentálneho zistenia trecích strát klzných a valivých ložísk. Práca je z grafického hľadiska spracovaná na dobrej úrovni, použité obrázky (až na niektoré výnimky, napr. obr. č. 18 a 32, sú výstižné a prehľadné). Žiaľ ale musím skonštatovať, že z obsahového hľadiska je mnoho aspektov na vytknutie. Začiatok práce sa obecne venuje problematike trenia, ale úroveň vypracovania je však nedostatočná. Nespĺňa úroveň aká sa očakáva od vysokoškolskej záverečnej práce. Minimalistické a nedostatočné popisy samotného mechanizmu trenia v jednotlivých mazacích režimoch v prvej kapitole stoja v ostrom kontraste s uvádzaním výpočtového modelu hydrodynamického tlaku pomocou Reynoldsovej rovnice rozšírenej o teóriu Patira a Chenga. Rovnaký príklad by sme mohli uviesť pri určovaní trecích strát vplyvom kontaktu nerovností, kde v prvej kapitole je popis medzného mazacieho režimu nepresný a nedostatočný, kým v popise zariadenia MIBA LP06 sa objavuje kontaktný model nerovností podľa Greenwooda a Trippa. Ďalším hrubým nedostatkom z oblasti tribológie (po úvodnom zlyhaní vysvetlení teórie) je zmienka o elastohydrodynamickom (EHD) mazacom režime, u ktorého autor uvádza, že sa vyskytuje u čiarového a bodového styku a spočíva v „EHD účinku“, ktorý vytvára tenký mazací film, ktorý znižuje trenie. Popis experimentálnych zariadení splňuje požiadavky zadania práce, je dostatočný a zahrňuje ako ich spôsoby činnosti, tak aj ich základnú konštrukciu. Nejasné spojenie popisu experimentu a počítačovej simulácie sa vyskytuje u zariadení MIBA LP06, kde nie je špecifikované prepojenie týchto dvoch prístupov. Nie je dostatočne vysvetlený ani princíp zisťovania „tvorenia filmu maziva“ pomocou merania elektrického odporu ložiska u zariadení pána Jacobsa (ktorý je v závere už prekrstený na „Jamesona“). Kapitola č. 4 je mimo zadania práce, nakoľko popisuje výpočtový prístup a nie experimentálny, tým pádom sa stáva zbytočná spolu s prílohami práce. Samotný záver je nejednoznačný, nie je z neho jasný ktorý spôsob merania je vhodný a na aký účel, nakoľko sa zo záveru práce javí, že ani jeden nie je príliš vhodný na žiadny účel, ale súčasne všetky sú vhodné na všetko. Taktiež autor uvádza, že vývoj bude smerovať skôr na výpočty, a neskôr uvádza, že na experimenty. Z hľadiska pravopisu sa v práci vyskytujú gramatické chyby hlavne v skloňovaní, ale nepresnosti sa objavujú aj v cudzích menách, napr. malé začiatočné písmená Helsinki University of Technology. Použité informačné zdroje sú kvalitné, avšak práca obsahuje hrubé porušenie citačného štýlu ČSN ISO 690, nakoľko sa zo zdroja [5] preberajú celé vety doslovne, ktoré sa však riadia iným spôsobom citácie ako iba uvádzanie zdroja v hranatej zátvorke na konci odstavca. Kvôli nízkej úrovni splnenia cieľov práce a iných závažných nedostatkov záverečnú obhajobu práce pred komisiou Štátnej záverečnej skúšky odporúčam iba s výhradami.

eVSKP id 92145