MARKOVÁ, A. Organické tranzistory pro senzoriku [online]. Brno: Vysoké učení technické v Brně. Fakulta chemická. 2016.

Posudek vedoucího

Vala, Martin

Předkládaná diplomová práce studentky Anety Markové je zaměřena na velmi aktuální problematiku stability vrstev organických polovodičů pro použití v bioelektronických senzorech. Práce se snaží nalézt vhodnou disperzi materiálů PEDOT:PSS, podmínky přípravy vrstev a jejich následné úpravy, které by umožnily použití tohoto materiálu jako aktivní vrstvy pro elektrickou detekci fyziologických funkcí kardiomyocytů. Teoretická část předkládá stručný úvod do problematiky a vysvětluje základní principy fungování tranzistorů, pro které jsou tenké vrstvy připravovány. Těžiště práce představuje experimentální činnost studentky. Stručnost Teoretické části zde tedy není na závadu. V experimentální činnosti studentka provedla celou řadu studií různých vlivů, které mohou stálost vrstev ovlivnit. Právě množství prováděných zkoušek na práci oceňuji zejména. Díky tomu je v práci možné posuzovat vliv na stabilitu vrstev nejen různých úprav ale i jejich společné působení. Studentka Aneta Marková postupovala při experimentální práci i následném zpracování výsledků svědomitě a předkládanou práci vypracovala s přiměřeným počtem konzultací samostatně. Z předkládané práce je patrné dostatečné pochopení problematiky. Předkládaná práce splňuje všechny nároky kladené na bakalářskou práci, a proto ji doporučuji k obhajobě s celkovým hodnocením výborně (A).

Posudek oponenta

Omasta, Lukáš

Študentka Aneta Marková vypracovala bakalársku prácu na tému organických elektrochemických tranzistorov ako platformy pre prípravu biosenzorov v požadovanom rozsahu. Práca je prehľadne a logicky rozčlenená. Po formálnej stránke je práca v poriadku, iba s malým množstvom preklepov a typografických nezrovnalostí a splňuje požiadavky zadania. Teoretická časť práce je zrozumiteľná, pojednávajúca o organických tenkovrstvých tranzistoroch a ich členení. Ďalej je tu rozobraná základná stavba organických elektrochemických tranzistorov, princíp ich činnosti, materiály používané pri ich výrobe s dôrazom na PEDOT:PSS, s ktorý autorka ďalej pracuje. Avšak rozsahom je táto časť práce príliš krátka (necelých 5 strán) s malým množstvom odkazov na literatúru (v celej práci je citovaných iba 19 literárnych zdrojov). Autorka sa obmedzila iba na strohý popis zariadenia a použitých materiálov, bez prevedenia rozsiahlejšie rešerše na dané téma. V experimentálnej časti práce sa študentka zamerala na prípravu a optimalizáciu tenkých vrstiev viacerých komerčne dostupných formulácií vodivého polyméru PEDOT:PSS. Tenké vrstvy boli pripravené pomocou rotačného nanášania. Ako hlavné kritérium pre porovnanie vhodnosti jednotlivých formulácií PEDOT:PSS bola v práci zvolená stabilita aktívnej vrstvy. Táto bola zohľadnená na základe stability elektrického odporu medzi zdrojovou (source) a odtokovou (drain) elektródou a stabilitou pripravených vrstiev vo vodnom roztoku. Stabilita v roztoku bola vyhodnocovaná pomocou spektrofotometrického stanovenia objemového percenta materiálu uvoľneného z pripravenej vrstvy. Úprava pripravených vrstiev spočívala iba v ich tepelnom žíhaní, pôsobení etylénglykolu a kombináciou týchto postupov. Vhodné by bolo preskúmať viaceré možnosti úpravy, ktoré majú vplyv na stabilitu PEDOT:PSS a sú v literatúre popísané, napríklad DMSO. Použité analytické metódy sa javia ako vhodné a relevantné. Za nedostatočný však považujem fyzikálny popis princípov použitých analytických metód, o ktorom v práci nie je vôbec zmienka. K ďalším nedostatkom práce patria prezentované grafy, ich popisy, ďalej interpretácia výsledkov a ich diskusia. Prezentovaný graf na strane 21 (Obr. 14) je nenázorný a rozsah vlnových dĺžok v rozmedzí od 200 – 800 nm úplne neadekvátny, nakoľko k absorpcii dochádza v rozmedzí od 200 – 250 nm. V Obr. 15 na tej istej strane nie sú uvedené hodnoty absorpčného koeficientu kalibračných kriviek pre 0,5% roztoky. Autorka v práci neuvádza, či boli jednotlivé merania prevádzané niekoľkokrát a výsledné hodnoty boli štatistickým priemerom, a preto v nasledujúcich grafoch na stranách 22 až 24 (Obr. 16 až 19) nedávajú vyobrazené chybové úsečky zmysel. Graf na strane 27 (Obr. 21) je málo názorný a neprehľadný. Ďalej sa interpretácia grafov obmedzuje na popis výsledkov, kedy chýba dodatočný rozbor a diskusia, možné vysvetlenia a hypotézy. Záver práce je rozsiahly, vyplývajú z neho poznatky, že najstabilnejšou formuláciou vodivého polyméru PEDOT:PSS spomedzi testovaných je formulácia Sigma Aldrich 739 316 s úpravou pozostávajúcou so žíhania, následnou úpravou etylénglykolom a dodatočným žíhaním a formulácia Clevios PJET HC V2 s obdobnou úpravou. Z závere taktiež chýba rozbor príčin dosiahnutých výsledkov, hypotézy a návrhy na ďalšiu prácu. Z ohľadom na vyššie uvedené nedostatky celkovo hodnotím túto prácu „Veľmi dobre“/B.

eVSKP id 88229