HELEŠIC, D. Prostorový kýč [online]. Brno: Vysoké učení technické v Brně. Fakulta architektury. 2019.
David si pravidelně klade otázky, skrze které hledá význam profese architekta, oboru architektury, ale i svého studia. Není to poprvé, kdy si student záměrně vybral složité zadání, či provokativní formu projektu. Zadáním, které si pro diplomovou práci sám zvolil, a tento princip považuji jako vedoucí práce za klíčový, student prokázal své schopnosti architekta, kurátora a výzkumníka. Zvolená forma instalace je zdařilou a vyzrálou odpovědí na komplikovanou otázku. Skrze „institucionální prostor“ fakulty architektury student zkoumá názorové deformace i dogma „prostoru“. David je pracovitý a kolektivní tahoun. Své diplomové práci se usilovně věnoval po celou dobu magisterského studia. Ve chvíli, kdy projekt vypadal zacyklený, neváhal hojně konzultovat mimo architektonické kruhy. Tento fakt vnímáme jako definitivní tečku za studiem. Davida považujeme za samostatného architekta, který profesně působí v kolektivu M2AU a své studium byl schopný intelektuálně využít nad rámec běžné kancelářské agendy. Bude zajímavé sledovat jeho další profesní dráhu.
| Kritérium | Známka | Body | Slovní hodnocení |
|---|---|---|---|
| Přístup studenta ke zpracování | A | 100 | Student pracoval samostatně a pravidelně celý semestr s maximálním osobním nasazením. |
Předloženou diplomovou práci doporučuji k obhajobě.
| Kritérium | Známka | Body | Slovní hodnocení |
|---|---|---|---|
| Formální úroveň | B | Formálne kritériá: S ohľadom na tému a povahu práce sú formálne kritériá splnené veľmi dobre. S ohľadom na obsahové otázky je potrebné, ak sa diplomant rozhodne v práci pokračovať, buď rozpracovať otázku genézy a povahy mocenského poľa a dpolniť otázky týkajúce sa priestoru (antológie, teoretické práce) alebo klásť nové otázky spojené s akademickým prostredím: načo je dnes škola architektúry?, ako a kto v nej (ne)učí?, čo dnes znamená rozčlenenie vzdelania medzi techniky vs. akadémie, architektúry vyňaté historicky zo stavebných fakúlt vs. architektúry na stavebných fakultách novo založené?, školy štátne vs. súkromné?, atď. Netvrdím, že to tak má či musí byť. Ale vtedy by šlo o reflektovateľnú auto-kritickú prácu o silách a moci akademickej pôdy tejto školy. | |
| Urbanistické řešení | A | Aktualita témy: Diplomová práca “Prostorový kýč” usiluje o pochopenie a štrukturáciu akademického mocenského poľa v diplomantovej Alma mater. Ako auto-kritická diplomovka je, pokiaľ viem, celkom ojedinelá v českom, moravskom aj v slovenskom kultúrnom prostredí. Treba oceniť nielen jej iniciačný potenciál a prelomovú povahu, ale aj jej hodnotu pre sebareflexiu školy v procese reakreditácie. | |
| Architektonické řešení | B | Koncept: Koncepcia je zameraná na zber, analýzu a vizualizáciu dát o mocenských vzťahoch. Dáta sú zozbierané anketou s aktérmi (oral history) aj štúdiom štruktúry školy a akreditovaného študijného programu (kurikula). Analyzované dáta sú vizualizované 1/ výkresovo, 2/ inštaláciou v budove školy, 3/ v skladacom katalógu (kľúč k inštalácii). To považujem za najpremyslenejšiu a najdôslednejšiu časť celej diplomovej práce. Za problematickú časť konceptu naopak považujem, že práca zbiera akademické dáta tak, že témou je jeden zo základných pojmov architektúry vôbec: priestor. Ak práve priestor je kĺúčová téma pre brnenskú techniku, ako to, že väčšina opýtaných takmer nevie na otázku odpovedať? Ak je to kľúčová téma pre diplomanta, prečo si myslí, že ide o “vyprázdený pojem” či “prostorový kýč” a pritom hneď v úvode deklaruje na jednejs strane, že práca si nekladie otázku Čo je architektonciký priestor a na druhej strane, že od aktérov na ňu odpoveď nedostal? Ale pritom celkom nekriticky prijal názor Prof. Šváchu, že ide o relatívne nedávny pojem a problém, hoci o tom existuje publikovaná domáca polemika a aj sám Švácha už tento svoj “názor”, presnejšie doktrínu, stihol revidovať? | |
| Provozní řešení | C | Návrh/Textová časť: Anketa je do textovej podoby spracovaná bez redakcie, čo je zámer diplomanta - spracovaná je v tomto zmysle verne a prezentovaná je vhodne. Ostatné texty sú väčšinou autorské popisy a vysvetlenia. Nie je uvedená žiadna použitá literatúra, hoci diplomant pracoval minimálne so Švácovým a Bourdieho textom, a publikovanými dátami školy, na ktoré v texte odkazuje. Za problematický povžujem spôsob počítačovej analýzy dát, ktorá sa vyčerpáva štatistikou. Nedomnievam sa, že štatistické metódy dokážu štruktúrovať mocenské VZŤAHY poľa a vysvetliť ich. Dokážu navrhnúť frekvenčné a iné klastre. Dáta sú štruktúrované podľa sídla aktérov v budove a podľa kurikula. Ale aké tvoria aktéri medzi sebou vzťahové formácie? - ako je to vizualizovateľné bez výkladu vzťahov medzi nimi z významu toho, čo hovoria?! Toto by bolo potrebné dokončiť v doktorskom programe či v rámci nejakého budúceho výskumu. | |
| Technicko konstrukční řešení | A | Návrh/Obrazová časť: Ako som mala možnosť posúdiť výkresovú, grafickú aj rozinštalovanú fyzickú podobu práce s budovou - je dôsledná a výstižná v tom, čo jej štatistická analýza a autorský výklad výsledkov dovolí. Napríklad znalostný/mocenský vplyv na študentov (a kolegov medzi sebou) diplomant vizualizuje ako “paralelné” dráhy či trajektórie ich spojení. Nie sú to vektory (nemajú smer) a nikdy sa nekrížia. Ako je to možné a čo to znamená? V tomto smere by bolo potrebné pokračovať v analýze s ohľadom na Bourdieho prácu Pravidla umění: Geneze a struktura literárního pole, kde ide o to poukázať nielen na status quo, ale aj na genézu a rozvrh síl v poli určitého umenia (architektúry). |
eVSKP id 116221