KOPEČKOVÁ, B. Přidaná hodnota bydlení [online]. Brno: Vysoké učení technické v Brně. Fakulta architektury. 2025.

Posudek vedoucího

Kristek, Jan

Barbora zkoumala možnosti individuálního a kolektivního rozhodování v současné developerské bytové výstavbě. Je možné metody tzv. „masové customizace“, které přišly s komputerizací výroby spotřebního zboží přenést i do stavebnictví? Je možné aktualizovat principy prefabrikace a typizace tak, aby byly výsledné stavby akceptovatelné, nebo dokonce žádané v kontextu dnešní bytové produkce? Co to znamená pro naše individuální a kolektivní volby? Barbora vytváří katalog prvků pro výstavbu bytového komplexu. Některé z těchto prvků jsou volitelné, jiné mají upravitelné parametry podle přání a také finančních možností zákazníka. Důležitým aspektem, ve kterém se však bydlení odlišuje od konfigurovatelné výbavy automobilu nebo na zakázku upravitelné barvy značkových tenisek, jsou obecně řečeno „společné záležitosti“, jež sdílejí obyvatelé každého bytového domu. Běžně je to údržba společných prostor, oprava střechy nebo zateplení fasády. Barbora rozšiřuje paletu sdílené vybavenosti o prvky, které integruje do jí navrženého stavebního systému. Umožňuje tím v rámci developerského procesu to, co jinak nabízejí pouze alternativní komunitní způsoby výstavby typu baugruppe: vědomé rozhodnutí obyvatel vynaložit prostředky na dobré společné prostory. Ty jsou obvykle v anonymní developerské výstavbě minimalizovány s cílem maximalizovat zisk. I když lze namítnout, že společná dohoda bude v realitě těžká, minimálně tím staví potenciální obyvatele před dilema, jakou vizi společného soužití zvolit.

Posudek oponenta

Mravčáková, Viktória

Diplomantka sa vo svojej práci venovala kritickej analýze súčasnej developerskej praxe. Svojim prístupom jednak hľadá nové spôsoby navrhovania v systéme, ktorý je definovaný prísnymi ekonomickými kritériami, a súčasne podprahovo reflektuje na pozíciu architektky nie ako strojkyne finálneho dizajnu, ale kurátorky systému. Tému považujem za vhodne zvolenú. Architektonická profesia by mala hľadať spôsoby, ako fungovať v obmedzených rámcoch, no zároveň nesmie rezignovať na ich kritiku. V tom práca zámerne osciluje medzi týmito dvoma polohami. V tom si diplomantka nastavuje laťku veľmi ambiciózne, súčasne pragmaticky. Cielene si vyberá konkrétne problémy developerskej výstavby, ktorým sa venuje, a iné vedome obchádza. Spojovacím prvkom sa stáva možnosť individuálnej alebo kolektívnej voľby pri tvorbe obytného prostredia. Je zrejmé, že si diplomantka naštudovala veľké množstvo literatúry a iných dostupných zdrojov, vďaka ktorým prácu sprevádzajú jasne formulované tvrdenia. Práca by však získala na sile, ak by bola štruktúrovanejšia a konzistentnejšia vo využívaní týchto zdrojov a ich citovaní. Napriek tomu, že sa práca opiera o existujúci systém, je v kontexte analytickej časti vysvetlený skôr úsporne a bez väčších detailov. Chýba preto odpoveď na otázku, prečo sa autorka rozhodla pragmatický prístup neodmietnuť, ale stavia nás pred túto východziu pozíciu ako daný fakt, bez jeho otvoreného spochybnenia. Ambícia navrhnúť nový funkčný systém je vysoká. V minulosti trávili architektky, stavební inžinieri či sociologičky roky vo výskumných inštitútoch aby vytvorili použiteľné systémy výstavby, ktoré bolo možné aplikovať po celom Československu. Ich slabiny – napríklad obmedzená schopnosť reagovať na terén – sa však v praxi jasne ukázali. Podobne je to aj s projektom Barbory Kopečkovej. Ambícia vytvoriť systém a úplný katalóg možností akoby zatienila skutočné pátranie po tom, čo tvorí kvalitné obytné prostredie, a či je možné ho vytvárať v kontexte súčasných finančných modelov a systémov výstavby. Projekt nerieši do hĺbky (či už formou katalógu, alebo modelového projektu) urbanistické otázky alebo otázky spojené napríklad s verejným priestorom. Nevytvára pre ne koncepčné rámce, ktoré napríklad figurujú pri architektonickom detaile. Urbanizmus modelového príkladu či riešenie verejných priestranstiev tak potom ostávajú len schematické, až nefukčné a uberajú presvedčivosti navrhnutého systému. V modelovom príklade sa tak naplno ukazuje obtiažnosť zvolenej úlohy. Napriek vyššie uvedeným výhradám diplomantka preukazuje architektonické schopnosti, ktoré sú na veľmi vysokej úrovni. K práci pristupuje pragmaticky, so schopnosťou ísť do niekedy až prílišného detailu, tak, aby podchytila všetky technické, materiálové či dispozičné aspekty. Výsledkom je funkčný katalóg možností, ktorý potvrdzuje konceptuálne myslenie autorky a schopnosť dotiahnuť myšlienky do materiálových aj kompozičných dôsledkov. V rôznych konšteláciách a časovostiach pôsobí návrh presvedčivo, koláž materiálov a prvkov je zvolená tak, aby odpovedala rôznym cenovým reláciám aj funkčným a estetickým potrebám. Otáznik však visí nad základným modulom: odkiaľ pochádza? Aké predobrazy ho formovali? Prečo má práve tieto parametre, ktoré predurčujú jednotlivé dispozície? Prečo sú dispozície “dané” a jasne definované, keď zvyšok systému umožňuje variabilitu? Z návrhu sa zdá, akoby všetky kľúčové prvky determinujúce základné priestorové parametre boli dané a to, čo je možné adaptovať a meniť sú skôr akési “doplnky”. Naozaj je možnosť participácie na charaktere svojho obydlia skrz rôzne elementy to, čo dáva ľuďom priestor žiť viac “podľa seba” alebo podľa ekonomického štandardu, ktorý si môžu dovoliť? Nie je to iba ilúzia kontroly nad charakterom svojho okolia? Na práci však oceňujem dôslednosť, s akou pristupuje k argumentácii vlastnej hypotézy. Od kalkulácie cien produktov vrátane ich inštalácie, až po podrobné technické a konštrukčné riešenia. Odkazuje sa na procesy, možnosti digitalizácie a tak ukazuje, že má odpoveď takmer na každú otázku. Svojim postupom a dôslednosťou je práca inovatívna a inšpiratívna. Po formálnej stránke je práca na veľmi vysokej úrovni. Drží si jednotný vizuálny charakter – od celkovej prezentácie, po detail výkresovej dokumentácie či vizualizácií. Zároveň je zrozumiteľne štrukturovaná, ľahko čitateľná od detailu po celok. Z robustnosti práce je zrejmé, že autorku téma zaujímala a že sa jej venovala s veľkým nasadením. Autorka vo svojej práci skúma architektonické možnosti systému, ktorý ostáva verný princípom developerskej výstavby a súčasne umožňuje zohľadniť v stavbe potreby rezidenstva. Prekážky uplatnenia takéhoto systému nie sú len architektonické či technické, na tie nám autorka ponúka široký prehľad možností. Bariéry tvoria napríklad vlastnícka štruktúra bývania, investičné využívanie nehnuteľností a právne rámce spolurozhodovania. Dennodenná realita býva často o tom, že sa nedokáže dosiahnuť konsenzus ani pri oprave strechy. Naša schopnosť pretvárať prostredie je tak limitovaná kompromismi a neustálym hľadaním zhody. Vytvoriť celý systém je zložité a povedzme si, že aj nadmieru náročné na úroveň diplomovej práce. V čom sa však môžeme od diplomantky inšpirovať je aplikovať do výstavby čiastočne otvorené systémy, ktoré umožňujú variabilitu alebo sledujú možnosti zmeny ako nutné dôsledky premieňajúcich sa potrieb a doby. Spomínané kritické pripomienky, ktoré zazneli nevnímam nutne ako slabiny, ale ako potenciálne témy pre ďalší výskum. Téma developerskej výstavby je totiž naozaj rozsiahla a schopnosť vybrať výsek, na ktorý sa zasústredíme, je samo o sebe prejavom architektonickej zrelosti.

eVSKP id 167746