BLAŽKOVÁ, N. Povrchová topografie a-CSi:H vrstev připravených v kontinuálním režimu PECVD [online]. Brno: Vysoké učení technické v Brně. Fakulta chemická. 2018.

Posudek vedoucího

Čech, Vladimír

Studentka byla proškolena pro práci s mikroskopií atomární síly. Samostatně potom rozvíjela své schopnosti při měření a vyhodnocení povrchové topografie vybraných vzorků. Tyto práce jsou poměrně náročné a závisí na míře zkušeností. Vzhledem k tomu, že studentka začala v laboratoři pracovat až na podzim loňského roku, byly její zkušenosti limitované. S tím také souvisí kvalita zpracování výsledků měření, kterou je třeba ještě dále rozvíjet. Oceňuji její snahu se s náročnou prací vypořádat. Svou prací se studentka podílela na řešení výzkumného projektu 16-09161S (GAČR).

Posudek oponenta

Pálesch, Erik

Diplomová práca Nadi Blažkovej sa venuje štúdiu povrchovej topografie a-CSi:H vrstiev pripravených v kontinuálnom režime PECVD. Obsahom Teoretickej časti je rešerš z oblasti študovaných tenkých vrstiev, ďalej z plazmochemickej depozície z plynnej fáze, a z oblasti mikroskopie atomárnych síl (AFM). V Experimentálnej časti autorka popisuje materiály a prístroje použité na prípravu vzoriek a ich charakterizáciu. V najrozsiahlejšej hlavnej kapitole Výsledky a diskusie je potom prehľad nameraných dát vo forme grafov a hlavne snímkov, kde je popisovaný vplyv depozičného výkonu a hrúbky vrstiev na topografické parametre drsnosti, autokorelačnej dĺžky, a plošnej distribúcie veľkosti zŕn. Po formálnej stránke je práca spracovaná veľmi dobre, je prehľadne a logicky členená do kapitol a podkapitol, a obsahuje (až na pár výnimok) kvalitné obrázky a grafy. Nedá sa však povedať, že by sa práca dobre čítala - autorka sa v texte vyjadruje často zbytočne komplikovane, a nájdu sa tu vo významnej miere i formulácie, kde je 2-krát povedané to isté - za všetky uvediem príklad zo strany 59: "Na povrchu měla přítomnost zrn či jejich aglomerátů vliv na velikost autokorelační délky, která tím byla ovlivněna." Najmarkantnejšie sú nedostatky tohto typu v teoretickej časti, v ďalších častiach je situácia lepšia. Vo výsledkovej časti mi príde nadbytočné neustále pripomínať, ako boli vzorky merané, prípadne pripravené, takmer v každej podkapitole. Celkovo autorka v texte používa dosť výplne, nebyť tej, práca by síce bola kratšia, ale pôsobila by čitatelnejšie a ucelenejšie. Preklepov a typografických chýb je v práci minimum. Obsahovej stránke sa dá vytknúť niekoľko vecí. V práci je popísaný kontaktný aj bezkontaktný mód AFM, ale nikde som vyložene nenašiel teoreticky pojednané o semi-kontaktnom móde, napriek tomu, že bol ako jediný použitý pre získanie snímkov povrchov. Z obr. 15 nie je vôbec jasné, že sa jedná o bezkontaktný mód, ako tvrdí autorka, je to všeobecné schéma znázorňujúce princíp AFM, resp. skôr jeho kontaktný mód. Vyskytujú sa občasné nepresnosti, napr. plazma je označovaná ako 4. skupenstvo hmoty - je vhodnejšie používať 4. stav hmoty; u AFM sa laser odráža zo stredu fotodiódy - v skutočnosti sa odráža do stredu fotodiódy, a pod. Vo výsledkovej časti mi chýbal nejaký ukážkový graf autokorelačnej funkcie pre vybranú vzorku, a postup, ako bola získaná hodnota autokorelačnej dĺžky z použitého softwaru. Inak práca obsahuje veľké množstvo pekne spracovaných výsledkov, ktoré určite nájdu uplatnenie pri predpovedaní morfológie a-CSi:H vrstiev z kontrolovaných depozícií. Zadanie práce bolo bez výhrad splnené a celkový dojem je napriek uvedeným výtkám skôr kladný. Hodnotím známkou B a doporučujem k obhajobe.

eVSKP id 108056