LAVICKÝ, V. Využití umělé inteligence v kryptografii [online]. Brno: Vysoké učení technické v Brně. Fakulta elektrotechniky a komunikačních technologií. 2012.
Diplomant Bc. Vojtěch Lavický mal za úlohu vytvoriť koncept bezpečnostného protokolu, ktorý využíva neurónovú sieť a následne tento koncept realizovať. Z hľadiska splnenia zadania diplomant splnil všetky body. Počas riešenia danej práce konzultoval prebranú problematiku pravidelne. Spracovanie práce je na obstojnej úrovni, avšak teoretická časť práce je zle popísaná. Nie sú uvedené referencie na obrázky napr. (str. 18 Obr. 2.6), premenné vo vzťahoch nie sú vysvetlené a popísané napr. (str. 21 vzťah (2.7)), niektoré kapitoly sú nelogicky štruktúrované napr. kapitola 2.3.1. Teoretická časť ďalej obsahuje viditeľnú zhodu s použitou literatúrou č. [4] na stranách 12 až 15 a 16 až 22, pričom bol študent na to upozornený počas konzultácií. Ďalšie kapitoly teoretickej časti sú spracované dobre bez ďalších pripomienok. Naproti tomu praktická časť práce je veľmi prehľadne a dobre spracovaná. Diplomant praktickú časť vypracoval nad rámec zadania, čo hodnotím ako veľmi dobré. Diplomant ďalej veľmi výstižne a prehľadne rozobral možné útoky na vytvorený kryptogram a slovne zhodnotil výhody a nevýhody vytvoreného konceptu. K práci nemám ďalšie výhrady a doporučujem ju k obhajobe. Prácu hodnotím známkou D/62b.
Zadaním diplomovej práce bolo preskúmať možnosti nasadenia neurónových sietí v oblasti kryptografie. Podrobne mali byť popísané najpoužívanejšie typy neurónových sietí a na základe rozboru vybraná sieť s najvhodnejšími vlastnosťami. Hlavným cieľom práce bolo vytvorenie bezpečnostného protokolu využívajúceho vybranú neurónovú sieť k šifrovaniu a dešifrovaniu dát. Teoretická časť práce je venovaná úvodu do neurónových sietí a popisu biologického a matematického neurónu. Praktickú časť tvorí opis simulácie navrhnutej neurónovej siete v prostredí simulačného nástroja Matlab. Na prvý pohľad je zreteľné, že sa študent sústredil hlavne na spracovanie praktickej časti. Popis kapitol 1 a 2 v teoretickej časti je nepresný, s väčším množstvom logických a gramatických chýb. V práci sa nachádzajú obrázky, na ktoré nevedie žiadna referencia z textu (napr. obrázok 2.4), niektoré parametre nemajú vysvetlený význam (str. 19 ). Konkrétne pri vzorcoch 2.4 až 2.7 a 3.7 nie sú popísané jednotlivé neznáme veličiny. Najväčším nedostatkom teoretickej časti je práca s literatúrou. Kapitola 2 (Neurony) má viditeľnú podobnosť s druhou kapitolou v literatúre [4]. Štruktúra strán, podkapitol, obrázkov i samotného textu na stranách 14 až 22 je veľmi podobná so stranami 18 až 26 z literatúry [4]. V teoretickej časti mal študent taktiež za úlohu vybrať spomedzi neurónových sietí sieť s najlepšími vlastnosťami. V práci je však rozobraná len sieť back-propagation, bez popísaného dôvodu, prečo bola vybraná práve ona. Z formálneho hľadiska je teoretická časť spracovaná nedostatočne. Praktická časť práce sa nachádza na úplne inej úrovni ako teoretická časť. Študent jasne a zreteľne opisuje návrh a realizáciu neurónovej siete využitej pre šifrovanie a dešifrovanie dát. Sieť bola nahrnutá a testovaná v simulačnom nástroji Matlab. Súbory odovzdané v prílohe boli odskúšané a sú plne funkčné. Jediným nedostatkom tejto časti je len zbežne rozobraná problematika distribúcie topológie siete, váh a biasu medzi šifrátorom a dešifrátorom. Napriek uvedeným výhradám študent zadanie práce splnil, prácu hodnotím známkou D/63b.
eVSKP id 54594