ŠEBEK, D. Vodíkové technologie pro akumulaci elektrické energie z obnovitelných zdrojů [online]. Brno: Vysoké učení technické v Brně. Fakulta strojního inženýrství. 2021.

Posudek vedoucího

Poláčik, Ján

Študent Denis Šebek vypracoval bakalársku prácu, pojednávajúcu o technológiách pre ukladanie elektrickej energie so zameraním na vodíkové „Power-to-Gas“ technológie. Práca v teoretickej časti popisuje jednotlivé systémy skladovania elektrickej energie a zhrňuje ich špecifiká a praktické využitie. V praktickej časti je návrh vodíkovej akumulačnej jednotky pre vybrané vstupné parametre. Pozitívne hodnotím študentovu iniciatívu, kreativitu a samostatnosť v riešení teoretickej i praktickej časti. Ďalej oceňujem spracovanie a rozsah samotnej práce, ako aj rozsah použitej literatúry. Študent pracoval samostatne a s nadšením, prácu a priebežné výsledky pravidelne konzultoval. Práca spĺňa zadanie, preto odporúčam túto prácu k obhajobe.

Posudek oponenta

Linda, Jakub

Predložená bakalárska práca sa venuje veľmi aktuálnou problematikou akumulácie energie z obnoviteľných zdrojov. Práca predkladá možnosť, ako by sa prebytky energie mohli akumulovať pomocou vhodnej technológie do výroby vodíku, ktorý by mohol byť pretne premieňaný na určitý druh energie. Sú to práve energetické prebytky spolu s premennosťou dodávok elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov, ktoré najviac v dnešnej dobe limitujú tieto technológie. Je jasné, že vývoj problematiky obnoviteľných zdrojov bude v blízkej budúcnosti súvisieť práve s rozvojom akumulácie energie z týchto zdrojov. Práve táto problematika je v práci rozobraná. V úvode sa študent venoval stručnej rešerši možností akumulácie energie do rôznych foriem a pomocou rôznych technológií. Následne sa práca venuje samotnej akumulácii energie pomocou vodíkových technológií, kde sa čitateľ dozvedá potrebné detaily o danom procese. Práca sa tiež venuje nadväzujúcim technológiám akými sú skladovanie a skvapalňovanie vodíka. Medzi kladné stránky práce patrí uvádzanie konkrétnych čísel, príkladov a grafov v texte, čo pomáha čitateľovi spraviť si jasný obraz o opisovanej situácii. Ďalšou kladnou stránkou je uvádzanie výhľadov do budúcnosti. Kladne je tiež hodnotená časť venujúca sa výberu vhodného elektrolyzéru, kde sú uvedené konkrétne prístroje premieňajúce vstupnú energiu na isté množstvo vodíka, spolu s ďalšími technickými podrobnosťami týchto strojov. Zaujímavé je tiež konečné porovnanie týchto elektrolyzérov v modelovom výpočte. Ako negatívum práce sa môže zdať nepresné a veľmi stručné opisy, vysvetľujúce podstatu uvádzanej technológie/javu. Niektoré technické pojmy v práci nie sú vysvetlené, čitateľ sa tak nedozvedá potrebné znalosti k pochopeniu popisovanej technológie. Rozsahovo sú niektoré kapitoly značne podhodnotené. Jednotlivé kapitoly a odstavce na seba príliš nenadväzujú, čo kazí prehľadnosť práce. Práca so zdrojmi tiež nie je príkladná. V rovniciach často chýbajú popisy jednotlivých veličín. Niekoľko obrázkov má zlú kvalitu. Časti návrhu akumulačnej stanice ostávajú len v teoretickej rovine (čitateľ sa napríklad nedozvedá, aký kompresor by bol vhodný do akumulačnej stanice). Autor si v práci často zameňuje pojmy ako výkon a energia (viz. rov 2.8). Ciele práce však boli splnené, aj keď niektoré len stručne. Vďaka tematike však táto práca môže slúžiť ako dobrý odrazový mostík pre rozšírenie v budúcnosti.

eVSKP id 132064