ROŽÁNEK, A. Moravsko-slezská filharmonie Ostrava, Černá louka [online]. Brno: Vysoké učení technické v Brně. Fakulta architektury. 2012.
V heterogénnej urbanistickej a architektonickej štruktúre historického centra, v novonavrhnutej ortogonálnej štruktúre “klastra” navrhol nový, kontrastný prvok: dynamickú hmotu filharmónie. Nové verejné priestory náležite pomenúva: Námestie kultúry, Filharmonická a Hudobná ulica. Rozvrhnutie vstupov, prístupov a vjazdov je logické. Parter objektu svojou náplňou obohacuje okolie o mestotvorné funkcie. Diferencovanie na jednotlivé funkčno-prevádzkové celky je v proporčných väzbách. Betónové zakrivené fasády s formálnym perforovaním kontrastujú s celopresklennými stenami parteru a dominantnou foyeru. Je na škodu návrhu, že pohľady, zrejme z nedostatku času, bez zdokumentovania /aspoň čiastočne/ bezprostredného exteriéru a okolitej zástavby. Podľa zadania chýba ešte jedna vizualizácia exteriéru. Otázky a náměty k obhajobě: Vysvetliť v troch vertikálnych komunikačných jadrách zdvojené dvojramenné schodiská.
| Kritérium | Známka | Body | Slovní hodnocení |
|---|---|---|---|
| Přístup studenta ke zpracování | A | Diplomant výborne analyzuje, formuluje svoje kritéria pre nový koncept, vie ho schémami ozrejmiť a vyložiť. Pracoval systematicky, samostatne a dôsledne. |
Práca obsahuje všetky formálne náležitosti architektonickej štúdie a spĺňa ciele jej zadania. Treba povedať, že vstup do práce – analýzy nebol v jednotlivých riešeniach dotiahnutý k adekvátnemu koncu
| Kritérium | Známka | Body | Slovní hodnocení |
|---|---|---|---|
| Urbanistické řešení | B | Širšie vzťahy študenti riešili v zimnom semestri a presne zadefinovali parcelu filharmónie. Diplomant na začiatku práce vypracoval zaujímavú a invenčnú analýzu – idei objektu ,orientácií,prepojení, náväzností a vzťahov interiérových a exteriérových.Premietnutie tejto analýzy do priestorových a prevádzkových vzťahov v samotnom objekte nie je ne úrovni vstupnej analýzy. Oientácia vstupúov je možná ,ale som toho názoru, že hlavný vstup má byť z námestia kultúry a natočený k mestu, nie k rieke. Hmotovo objekt reaguje na schému okolitej zástavby a akcentuje vzťah funkcie k okoliu. Orientácia zelených striech na -zadný dvor- je otázna. | |
| Architektonické řešení | C | Architektúra objektu je z vonkajšej strany organická a vo vnútri dispozícií a rezoch ortogonálna. Zvonku silná – až gesto, ale bez vzťahu k vnútru. Obvod plná, resp. Perforovaná stena, a jedna stena foyeru a parter sklenená. Priestor na jednu stranu sklenená stena na druhú stranu plná stena s malými otvormi. Vidím v tom nejednoznačnosť a roztrieštenosť názoru. Je na škodu, že zaujímavá štruktúra riešenia malých otvorov v plných plochách nemá hlbšiu ideu, že nie je odpoveď na otázku prečo. Architektúra veľkej sály ako systém „shoebox-u“ je opretá i o vlastnú akustickú štúdiu a stavebne ide o dom v dome. Vzťah „vnútorného domu “ k „vonkajšiemu“ je z rezu a pôdorysu sály nie úplne jasný a tým zneisťuje vzťah týchto „domov“ medzi sebou. | |
| Provozní řešení | C | Prevádzka filharmónie je isto veľmi náročný problém. Základné rozdelenie – zamestnanecké a návštevnícke priestory – je dobré a i v zmysle zvolených urbánnych vzťahov. Prevádzka zamestnanecká je logická a prirodzená. Na otázku dávam využitie nárožia na úrovni parteru pre funkciu autobusov. Prevádzka návštevníkov, hlavne schodisko pri VIP vstupe, prístup k osobným výťahom na parteri, zavretý priehľad z foyeru na 1.NP na Námestie kultúry a prepojenie horných podlaží rozľahlých foyerov len úzkymi schodami na obvode sály nie sú adekvátne riešenia významu tejto funkcie. | |
| Technicko konstrukční řešení | C | Konštrukcia zázemia, podzemia a sál je logická a realizovateľná. V horných podlažiach foyeru v priestore niet zvislých konštrukcií a v súvislosti s kresbou rezu /hrúbka stropov/ sa javí ich konštruovanie nereálne. | |
| Formální úroveň | B | Grafické spracovanie je na primeranej úrovni, doplnené schémami východiskových analýz. Postrádam v rezoch a pohľadoch aspoň bezprostredné okolie objektu a merítko človeka. |
eVSKP id 54324