HALINÁR, M. Architektura virtuálna [online]. Brno: Vysoké učení technické v Brně. Fakulta architektury. .
Matěj Halinár je architekt, který uvažuje o světě velmi hluboce a komplexně. Má ve své práci schopnost uplatnit témata, jež přesahují běžný repertoár architektonické tvorby. Snaha o zapojení vlastních zájmů a otázek, které v daný čas řeší, do svých projektů je procesem osobního hledání a zároveň dokladem jeho opravdového zájmu o obor. I přes daleké přesahy neztrácí zájem architekturu skutečně navrhovat a vždy se vrací zpět k tvorbě prostoru. Tímto způsobem testuje hranice svého vlastního myšlení i architektonické práce. Matějova diplomová práce je úvahou o architektuře, která dokládá, že ani v budoucnu nebude mít jako architekt nouzi o myšlenky, které bude schopen ve své tvorbě uplatnit.
| Kritérium | Známka | Body | Slovní hodnocení |
|---|---|---|---|
| Přístup studenta ke zpracování | A | 100 | Student věnoval své práci maximum času i úsilí. |
Práca ukazuje vysoký záujem diplomanta o konkrétnu tému a o spôsoby jej architektonickej interpretácie, čo považujem za jeden z predpokladov nielen kvalitného diplomového projektu ale aj budúceho pôsobenia v architektonickej praxi v zmysle neustáleho sústredenia nielen na požiadavky zadaní ale aj na výzvy vo vnútri architektúry. Prácu považujem za kvalitnú aj keď mnohé veci ostávajú aj v texte aj v projekte v polohe autorských rozhodnutí bez možného hodnotenia ich logiky hlavne ak je táto fiktívna v zmysle žánru fantastickej literatúry. Matejovi prajem úspešnú obhajobu a radosť z budúcej profesie.
| Kritérium | Známka | Body | Slovní hodnocení |
|---|---|---|---|
| Urbanistické řešení | C | Diplomová práca nemá urbanistické riešenie. Objekt je umiestnený v priestore medzi - medzi dialnicami, medzi veľkými krabicami a univerzitným “námestím“ a panelákmi, medzi ruinami plánov a realizovanými neplánmi –a nereaguje na neho. Je tak akosi ďaleko od všetkého. Existuje v priestore ktorý už zabudol čím chcel byť a nevie čím sa chce stať. Navrhovaný objekt rezignuje na vytváranie vzťahov. Nepripája sa, neusporadúva. Je ďalším neambiciozným solitérom v súčasnej periférií. Alebo je jedným z follies možnej krajiny bez pravidiel, ktorá rezignovala na mesto a poriadok? Divným altánom, umelou jaskyňou, chybou alebo glitchom? Zvláštnym miestom v priestore bez kvalít. Formálny kaskádovy priestor pod objektom s enfiládou otvorov v podporných stenách, ani námestie, ani dom, ani Krajina alebo toto všetko. Treba sa pýtať prečo a načo? Alebo je kláštorom – izolovanou stavbou, ktorá vo svojej architektúre ohrady, stien, pravidiel chránila raj a knihu, virtuálne svety existujúce mimo realitu stredoveku? Je kláštor schránkou alebo bránou do iného sveta alebo dokáže svet mimo realitu aj produkovať? Potrebuje architektúra byť súčasťou urbanizmu, niečoho? Možno nie avšak potrebuje na to dôvod. Rád by som vedel o viac o dovôdoch prečo a ako sa diplomová práca odvracia od vzťahov s okolím. Myslím, že si nevystačíme iba s naznačeniami v podobe pojmov bez ich precíznejších definícií ktoré by mohli smerovať k formulácií vzťahu objektu a miesta aj v podobe subtílnej a dôslednej kresby. Je nemiesto a junkspace typický mestský priestor 21. storočia? | |
| Architektonické řešení | A | Prijmeme hru diplomovej práce na zvláštne miesto mimo alebo nad alebo vedľa reality v podobe klauzúrneho priestoru kláštorov. V podstate je všetko tak ako má byť. Štyri krídla, uzatvorený dvor, ambit, formálna geometria rajskej záhrady, cely, spoločné priestory. Klenby, svetlo, haptika materiálu. Corbusierove zdvihnutie nad terén. St. Peters Seminary v Škótsku. V podstate dobre namiešané až by som chcel viac vedieť prečo práve takto. Ako je podľa diplomanta v architektúre navrhovaného kláštora prítomná opulentnosť? | |
| Provozní řešení | C | Prevádzkovým riešením je rituál. Opakované striedanie pobytu vo virtuálnom svete a v realite tela. Projekt je postavený na geometrizácii pohybu v oboch svetoch respektíve v jemných odchýlkach pohybu tela a deformácie vnímania tohto pohybu vo virtuálnom svete. Priestorová slučka polkruhových a priamočiarych chodieb a estakád je základnou kostrou fungovania projektu. Ostatné priestory sú na ňu voľne naviazané a otázna je ich zvolená poloha, množstvo, či hierarchia. Projekt pracuje s reintepretáciou kláštornej typológie (v textovej časti ukazuje rôzne špecifiká prevádzky, organizácie, či kvality pri rôznych rádoch) ale veľmi málo ponúka v zmysle objasnenia ním navrhovanej regule rádu klauzury 2.0 Zásadnou sa mi zdá otázka riešenia klauzúry a chrámového priestoru ako priestoru stretávania sveta vnútorného a vonkajšieho. Ak je klauzúra vo fyzickom sveta veľmi jasne definovaná zdvihnutím nad úroveň terénu v akom zmysle potom projekt definuje klauzúru vo virtuálnom prostredí, respektíve je fyzická klauzúra potrebná, keď všetko dôležité sa deje v zvonku prístupnom virtuálnom svete? Alebo naopak je virtuálna realita priestorom chrámu, priestorom stretávania? Akú úloha vtedy zohráva samotná klauzúra? Je iba dobre stráženým hotelom? Ako rieši projekt technologické zázemie? Predpokladám, že uspokojivý pohyb, vývoj, „ochrana“ virtuálneho si bude vyžadovať značné fyzické priestorové nároky | |
| Technicko konstrukční řešení | B | Zvolený, predpokladám železobetónový stenový, konštrukčný systémy je pochopiteľný a výrazne definuje architektonický charakter objektu. Otázkou je tepelno technické riešenie? Je dom a jeho štruktúra, konštrukcia schopná reagovať na výrazné a v čase veľmi rýchle sa meniace nároky na hardwerové vybavenie prostredia pre virtuálnu realitu – kabeláž, veľkosti priestorov? | |
| Formální úroveň | A | Diplomová práca má dobrú grafickú úroveň a ponúka dobrú čitateľnosť dokumentácie. V rámci textovej časti respektíve prípravných materiálov vykazuje vysokú mieru záujmu a ponorenia sa do problematiky. Na škodu práce sa bohatosť textu, nepremieta do grafického spracovania konceptu, alebo premýšľania ktoré by nielen pomohlo vysvetliť nejasnosti ale mohlo iniciovať viac kontrolovanú prácu s formou. |
eVSKP id 100056