KURAKIN, Y. Povrchová topografie plazmových polymerů nanesených na rovinných a vláknových substrátech zkoumaná pomocí mikroskopie atomární síly [online]. Brno: Vysoké učení technické v Brně. Fakulta chemická. 2016.

Posudek vedoucího

Čech, Vladimír

Student dobře porozuměl základům plazmochemické depozice z plynné fáze a principům mikroskopie atomární síly. Studenta chválím za jeho schopnost zvládnout náročnou práci s mikroskopem atomární síly a jeho použitím pro charakterizaci topografie rovinných a vláknových vzorků. Vlastní mikroskopická měření jsou velmi sofistikovaná a vyžadují rozsáhlé zkušenosti. Student mohl pročíst více literatury věnované charakterizaci topografie se zaměřením na vláknové vzorky. Poznatky potom mohl lépe využít pro srovnání svých a publikovaných výsledků. Získané výsledky jsou součástí dvou výzkumných projektů zaměřených na povrchové úpravy skleněných vláken využitých pro vyztužení polyesterové pryskyřice.

Posudek oponenta

Pálesch, Erik

Otázky k obhajobě a připomínky k práci: Bakalárska práca Yuriya Kurakina sa zaoberá štúdiom topografie tenkých vrstiev plazmových polymérov na plošných a vláknových substrátoch s využitím mikroskopie atomárnych síl (AFM). Mimo úvod a záver je práca rozdelená do troch hlavných kapitol. V teoretickej časti je spracovaná rešerš z oblasti tenkých vrstiev, plazmovej polymerácie, a mikroskopie atomárnych síl. Kapitola Experimentální část pojednáva o postupoch a prístrojoch použitých v praktickej časti práce, a konečne kapitola Výsledky a diskuze prezentuje dáta namerané autorom a ich vyhodnotenie. Práca pôsobí spočiatku dobrým dojmom, je rozumne štrukturovaná, stručná, rozsahovo vyhovujúca na pomery bakalárskej práce. Vizuálny dojem kazí trochu nižšia kvalita väčšiny obrázkov. Pri čítaní textu však čitateľ narazí na veľké množstvo preklepov, a zložito formulovaných viet či súvetí, takisto sa často vyskytuje opakovanie slov který, která a pod. Jazykovej stránke textu mohla byť venovaná určite väčšia pozornosť. V tomto ohľade sa mi ale zdalo spracovanie kapitoly Experimentálna časť a koniec Teoretickej časti o niečo kvalitnejšie. Autor niekedy použil zaujímavé a zamysleniahodné slovné spojenia, napr.: „růst makromolekulárních molekul“, „velmi malý tlak blízký vakuu“, či „konvekční způsob polymerace“. Takisto sa v texte nájde niekoľko nepresností, pre príklad, o plazme je vhodnejšie sa vyjadriť ako o 4. stave hmoty a nie skupenstve, alebo inde v texte autor tvrdí, že v kontaktnom móde AFM na hrot od povrchu vzorky pôsobí príťažlivá či odpudivá sila, pritom sa jedná len o odpudivú silu. Tieto dva príklady som uviedol aj z toho dôvodu, že na inom mieste v texte alebo obrázku autor uvádza správne informácie... (viď kap. 2.3.4). Vo výsledkovej časti autor prezentuje grafy závislostí RMS drsnosti v podstate na veľkosti plochy AFM snímku pre vrstvy pripravené na plošných substrátoch pri dvoch rôznych výkonoch 10 a 50 W. V diskusii je síce popis závislostí, ale bolo by vhodné uviesť aspoň názor na to, prečo u vyššieho výkonu má vrstva väčšiu drsnosť, aj prihliadnuc k faktu, že posúdenie vo vzťahu k depozičným podmienkam bolo súčasťou zadania práce. Ďalej u diskusie k výsledkom AFM meraní na sklenených vláknach by som ocenil lepšie pojednanie nad tým, či je vhodnejšie využiť sken v x,- alebo y-osi. Autor mal podľa môjho názoru venovať viac času záverečnej kontrole textu, a viac sa zamyslieť nad získanými výsledkami. V tom prípade by sa práca po obsahovej stránke rovnala jej vizuálnej forme, ktorá je vcelku obstojná. Otázky k obhajobe: 1. Autor v súvislosti s kontinuálnym režimom plazmového výboja používa pojem efektívny výkon (výboja). Ako a prečo je tento pojem zadefinovaný ? 2. Autor uvádza, že stredná RMS drsnosť vrstvy pripravenej pri 10 W je 1,9 nm. Z ktorého grafu je tento údaj patrný ? U obr. 16 by som odčítal hodnotu okolo 3,3 nm. 3. Prosím študenta o objasnenie, prečo bola u druhého vlákna z dvojice vláken upravených v plazme pri 25 W zistená iná topografia.

eVSKP id 86814