ĎURČOVIČ, M. Ideální Nitra: Centrální zóna sídliště Klokočina [online]. Brno: Vysoké učení technické v Brně. Fakulta architektury. 2024.

Posudek vedoucího

Kratochvíl, Jan

Nitrianské sídlisko Klokočina je rozlehlý sídelní útvar vykazující všechna negativa panelových sídlišť československé socialistické éry. Jeho centrální část nebyla nikdy dokončena, což student Martin Ďurčovič chápe jako jednu z hlavních překážek k tomu, aby se z Nitry stalo ideální město. Své poznatky z předdiplomní práce student konfrontuje se stávající urbanistickou strukturou a stanovuje si pevný ideový rámec (koncept) budoucího návrhu. Rozvolněné sídliště je ve svém středu zahuštěno a doplněno strukturou metropolitních superbloků s polyfunkčním využitím. V této část Klokočiny by obyvatelé mohli obývat a zažívat plnotučné město s nabídkou jiné typologie bydlení a tolik chybějící občanské vybavenosti. Pro váhající je samotné centrum ještě podpořeno solitérní dominantou – radnicí s kulturním zázemím. Student se ve své diplomové práci věnoval i dalším plochám navazujícím na centrální zónu sídliště, což není na škodu, avšak ve výsledku jej to bezpochyby ochudilo o potřebný čas pro detailní řešení nového náměstí, které by mělo prokázat a zvizualizovat podstatu jeho úvah. Zatímco superbloky a dopravní řešení jsou adekvátně a bezchybně vyřešeny a výkresovou dokumentací popsány, tak si nejdůležitější část návrhu můžeme pouze představovat. Vzhledem ke kvalitě úvodní respektive střední části diplomové práce a současně ke studentově zájmu o urbanismus, s nímž se mohl z důvodu svého předcházejícího studia na stavební fakultě STUBA seznámit až na FA VUT, hodnotím jeho práci smířlivým stupněm B a myslím si, že by i v disciplíně urbanistického detailu profesionálně obstál. Martinovi přeji do další fáze kariéry hodně štěstí a sil a jako poděkování za zajímavou a inspirativní spolupráci se loučím slovy naší oblíbené písně: „Měli jsme se potkat dřív, zdá se mi. Mohli jsme se vznášet výš nad zemí. Měli jsme se potkat dřív o pár let, nesmíme teď otálet.“

Posudek oponenta

Csanda, Milan

Témou diplomovej práce je strategický vstup do typickej sídliskovej výstavby, ktorá nebola dokončená v čase svojho vzniku, keď v miestach kde bolo navrhované centrum štruktúry sa dlhé obdobie nachádzalo prázdne územie, ktoré sa 00-rokoch začalo plniť halovou štruktúrou obchodných reťazcov. Táto utilitárna architektúra, ktorá primárne vzniká v okrajových územiach mesta, sa ocitla v jeho jadre a vytvorila územie kde je preferovaný pohyb autom a potlačený pohyb chodcov. Študent sa v rámci úvodných analýz rozhodol, že tieto “periférne” štruktúry nebude rešpektovať a nahradí ich primeranou urbanistickou mestskou štruktúrou. K uvedenému rozhodnutiu dospel po dôkladnej analýze územia a analýze stratégií podľa ktorých sa územný rozvoj mesta v súčasnosti riadi. Urbanistické riešenie je založené na vytvorení centra územia s využitím kompaktnej uličnej polyfunkčnej zástavby s vytvorením viacerých rôznorodých priestranstiev prinášajúce rozmanitosť a vrcholiacich v dominantnom šperku priestranstiev v námestí, na ktorom je ťažiskovo umiestnená ikona miesta a vlastne aj celej mestskej časti. Tu je potrebné aj vyzdvihnúť, že riešené územie študent prekračuje aby dopovedal spôsob ako takto kompaktné centrum dokáže interagovať so solitérnou štruktúrou sídliska. Je potrebné podotknúť, že v kontaktných polohách vzniká ostrý prechod medzi jednotlivými typmi štruktúr. Študent si uvedené uvedomuje a povyšuje tento názor na princíp. Pri obhajobe by som túto tému otvoril a požadoval jej bližšie vysvetlenie, či takéto komponovanie prechodových zón je adekvátne. V rámci urbanistického detailu je pozornosť venovaná ústrednému priestoru navrhovanej urbanistickej štruktúry – námestiu, ktoré je umiestnené v logickom krížení hlavných urbanistických osí s asymetrickým odsadením. Študent si na umiestnenie univerzálneho spoločensko-pobytového priestoru vybral morfologicky najnáročnejší pozemok. Daň pre takéto rozhodnutie vytvára potrebu náročného tvarovania plochy a jej členenia na viaceré časti s už definitívne určenou funkciou (napr. pobytové schody) čím sú čiastočne v rozpore s potrebou variabilnosti plochy. Napriek tomu alebo vďaka tomu je navrhnutý jedinečný a zapamätateľný priestor, ktorý má potenciál byť rozlišovacím rozpoznateľným znakom mestskej časti. Ďalšie doplnené prvky na námestí demonštrujú potenciál miesta ale čiastočne ďalej potláčajú univerzálnosť. Vtipné je využitie spádovej plochy na existenciu javiska – hľadiska pre kultúrne podujatia. Pri obhajobe by som rád rozvinul tému náplne námestí univerzálnosť vs. kreatívne vyplnenie priestoru relatívne jasne definovanými funkciami. Šperkom urbanistického detailu je ale Tehelňa, kultúrne, kreatívne a správne centrum. V rámci námestia je budova primknutá k absolútnemu stredu štruktúry aby sa stala viditeľnou ikonou a súčasne tvorila ochranu priestranstva. Návrh s ikonou pracuje primerane hmotovo a pozitívne hodnotím aj skutočnosť ako sa študent vysporiadal s touto dominantou. V prostredí kde sa nachádza viacero výškových budov, Tehelňa sa nesnaží konkurovať svojou výškou ale primeranou proporciou, vhodným lokalizovaním a najmä funkčným poslaním. Takéto narábanie s priestorom hodnotím ako jedno z najväčších pozitív tejto práce. Vzhľadom k tomu, že budova ikony priestoru nie je dopovedaná komplexne (chýbajú urbanistické rezopohľady v mieste námestia a najmä kompozičné zdôvodnenia pre umiestnenie tejto budovy), pri obhajobe by som sa pýtal na potrebu dominánt na centrálnych priestranstvách, či pre mestské štruktúry ako také. Dôležitú súčasť diplomovej práce vnímam návrh regulácie, ktorá tvorí “technický” rámec pre uplatnenie územného rozvoja mesta. V práci je použitá relatívne pestrá paleta regulačných nástrojov, ktorou sa študent snaží nastaviť podmienky pre architektonické stvárnenie jednotlivých budov so zachovaním urbanistickej hodnoty. Na Slovensku v súčasnej dobe prebieha zavádzanie do praxe nového zákona o územnom plánovaní a v tejto súvislosti prebieha aj živá diskusia s regulačných nástrojoch. Nakoľko študent jednotlivé regulačné prvky podrobnejšie nedefinuje aj keď ich uplatnenie priamo vyplýva s ich pomenovania, vidím tému o regulácii územia ako dôležitú v rámci obhajoby diplomovej práce. Najmä by ma zaujímalo prísnosť vs. volnosť regulácie pre primeraný rozvoj (nie sú prísne regulatívy prekážkou alebo príliš voľné regulatívy hrozbou?). Po formálnej stránke hodnotím prácu na vysokej úrovni. Obzvlášť prehľadnosť akou je myšlienka prezentovaná od marko mierky k mikro detailu. Študent zodpovedajúco naplnil podmienky zadania a napriek zložitosti témy sa jej uchopil na profesionálnej úrovni. Práca preukazuje, že autor sa v problematike orientuje a je potrebné pozitívne hodnotiť, že svoje myšlienky podopiera na podklade filozofického konceptu, ktorý je oporou pri takýchto komplexných premenách typológie urbanistickej štruktúry.

eVSKP id 159460