HRUBOŠOVÁ, M. Zhodnocení ekonomické situace podniku [online]. Brno: Vysoké učení technické v Brně. Fakulta podnikatelská. 2024.

Posudek vedoucího

Srbová, Pavla

Teoretická část je v některých částech práce velmi stručná a obsahuje zastaralé informace. V analytické části práce nedostatečně zpracována SLEPTE analýza a Porterův model. Ve finanční analýze za roky 2017-2022 je pak analyzovaný podnik porovnáván s hodnotami spočítanými na základě průměru dat z databáze Orbis, což lze vnímat pozitivně, ale autorka v celé práci tyto hodnoty označuje jako oborové hodnoty, což není zcela správně, ale výpočet těchto hodnot je vysvětlen v příloze. Pozitivně je možné hodnotit využití provozních ukazatelů a snahy zpracovat analýzu nákladů (str. 57-60), opět se zde ale lze setkat s tím, že uvedený komentář nejde do hloubky problému. Představené návrhy nenavazují logicky na informace zjištěné v analytické části práce. Práce byla zkontrolována systémem Theses a na základě posouzení vedoucí práce nebyly zjištěny známky plagiátorství. Z jakých zdrojů budou hrazeny náklady spojené s prezentovanými návrhy?

Posudek oponenta

Mičák, Peter

Študentka vo svojej bakalárskej práci hodnotí ekonomickú situáciu zvoleného podniku. Analyzovaná spoločnosť sa zaoberá programovaním a poradenstvom v IT odvetví a inštaláciou fotovoltaických systémov. Analyzovaná spoločnosť v práci vystupuje pod fiktívnym menom MGC, s.r.o., ale občas tiež pod názvom ABC, s.r.o. Podobné chyby, občasné preklepy a nesprávne odkazy na tabuľky a grafy zbytočne znižujú odbornú úroveň bakalárskej práce. Práca je vhodne členená a jednotlivé kapitoly na seba logicky nadväzujú. Teoretická časť práce je spracovaná kvalitne a poskytuje čitateľovi potrebný teoretický rámec. Analytická časť práce je už problematickejšia. Študentka zrejme úplne nepochopila zámer SLEPTE analýzy, kde síce vymenúva niektoré faktory, no bez akéhokoľvek hodnotenia ich pozitívneho či negatívneho dopadu na analyzovaný podnik. Rovnako tak Porterova analýza je spracovaná prinajlepšom vágne. Návrhová časť je najslabšou časťou bakalárskej práce. Prvý návrh sa týka riadenia odberateľských vzťahov, kde študentka odporúča zaviesť spoločnosti systém na prevenciu platobnej schopnosti, ktorý by spočíval napríklad v preverovaní odberateľov, vyšších sankciách či zavedení povinnej platby predom u rizikovejších spoločností. To priamo odporuje Porterovej analýze, v ktorej študentka píše, že dodávatelia nemajú veľkú vyjednávaciu silu, kvôli „extrémne“ konkurenčnému prostrediu. Ďalej študentka navrhuje vytvorenie nového systému na monitorovanie pohľadávok, ktorý by si mala spoločnosť sama vyvinúť. Chýba však akákoľvek snaha o aspoň predbežnú kalkuláciu nákladov na tento systém. Druhý návrh rieši marketing a propagáciu, kde študentka navrhuje propagáciu cez Facebook a Instagram. Z návrhu však vôbec nie je zrejmé aké služby má podnik cez sociálne siete ponúkať/propagovať. Pretože podnik ponúka jednak IT riešenia a zároveň inštaláciu fotovoltaických panelov. Zároveň študentka v práci nešpecifikuje, či sa podnik pohybuje na B2B alebo B2C trhu. V zhrnutí návrhov sa objavujú návrhy, ktoré neboli predtým detailnejšie popísané, pričom za kapitolou, ktorá zhŕňa návrhy, nasledujú ďalšie návrhy na zvýšenie rentability či zníženie zadlženosti. Pri týchto návrhoch chýba akýkoľvek popis a zdôvodnenie. Akákoľvek praktická využiteľnosť návrhov pre analyzovaný podnik zostáva otázna. Prácu kvalifikujem známkou D a autorke k obhajobe prikladám tri otázky.

eVSKP id 159395