ERTL, J. Moravsko-slezská filharmonie Ostrava, Černá louka [online]. Brno: Vysoké učení technické v Brně. Fakulta architektury. 2012.
Parcela pre filharmóniu v urbanistickej osnove klastra Černá louka bola daná preddiplomovým projektom kolegyne Z.Fedorkovej. Diplomant v tejto fáze mal iný názor na situovanie filharmónie, voľne umiestnenej na nábrežie Ostravice. Myslím si, že najväčším jeho problémom pri hľadaní konceptu bolo, že sa nevedel s inou situáciou stotožniť. Pozitíva návrhu: - hľadanie “inej” formy, “iného” výrazu objektu koncertného domu, ktorý sa mal stať dominantou Námestia kultúry, - krátkodobé parkovacie miesta okolo objektu filharmónie, predjazd pred hlavný vstup, - správne diferencovanie vstupov do objektu, - hlavný vstup “na rohu” determinuje väzbu i na verejný priestor okolo Divadla loutek, - skôr “big bilboard” ako “okno” do námestia, - zaujímavá priestorová skladba respirií, s meniacimi sa svetlými výškami, v ráme “okna” do Námestia kultúry, - prevzdušnenie 2.NP pátiami je predpokladom lepších pracovných podmienok v hlbokých traktoch dispozície, - umiestnenie hudobno-edukačného centra s exkluzívnymi panoramatickými pohľadmi na celú historické centrum mesta a Sliezsku Ostravu. Negatíva návrhu: - hmotový koncept v dielčích častiach objektu nekorešponduje s niveletami okolitej zástavby, - použitie eskalátorov, ako dominantného prvku na “okne “ do námestia nemôže nahradiť zážitok, pôžitky a noblesu pri slávnostných spoločenských akciách vystupovať vo večernej garderóbe, najmä dámam, po elegantnom, reprezentatívnom schodisku. Eskalátory považujem za vhodnejšie pri väčšej kapacite návštevníkov najmä v budovách komerčného, alebo dopravného charakteru, - v “okne” do námestia sa určite nemala objaviť i keď len reprezentatívna časť administratívy, - dve parkovacie podlažia na nároží objektu nepovažujem za mestotvorné. Otázky a náměty k obhajobě: - ani v Sprievodnej správe, ani vo výkresoch som nevyčítal moduly konštrukčného systému. Aké sú, ako v suterénoch prenášajú hmoty koncertných sál: veľkej i malej? - počíta sa okolo objektu filharmónie aj s “milostivou” parkovou úpravou, resp. s vysokou zeleňou?
| Kritérium | Známka | Body | Slovní hodnocení |
|---|---|---|---|
| Přístup studenta ke zpracování | A | Nesporne talentovaného diplomanta charakterizoval počas hľadania konceptu a jeho dotiahnutia do finálnej podoby “tvorivý nepokoj”. Pracoval samostatne, veľmi sa snažil “nahodiť” progresívny architektonický výraz. Jeho teoretická znalosť, zorientovanosť v tomto typologickom druhu bola jeho veľká výhoda. |
Materiál ukazuje schopnosť autora sa plne realizovať v profesii.V ďaľšom si bude musieť uvedomiť ,že architektúra je nie len zvolený koncept – idea – ale aj jeho premietnutie do zmysluplnej urbánnej, architektonickej ,prevádzkovej a končtrukčnej formy, ináč sám vyvolá riešením otázku o jeho správnosti
| Kritérium | Známka | Body | Slovní hodnocení |
|---|---|---|---|
| Urbanistické řešení | B | Podkladom pre prácu bol urbanistický projekt z zimného semestra s definovanou parcelou. Následne vlastné riešenie objektu prezentuje, že zastavať celú parcelu nemusí byť vždy k dobru veci. Myslím, že výšky jednotlivých hmôt v návrhu následne postrádajú vzťah – logickú väzbu k besprostrednému okoliu. Situovanie vstupov a jednotlivých funkcií kširším vzťahom je logické a prirodzené. | |
| Architektonické řešení | B | Snaha o dominanciu priestorov foyerov s orentáciou do námestia je jasne vyjadrená v hmote ako i otvorenie jeho interiérov do námestia. Dvojmateriálové riešenie plných plôch s rozdelením na na sály a ostatné funkcie má svoju logiku a opodstatnenie. N a samotnom tvarovani hmoty sál som logiku nenašiel ani vo vzťahu k okoliu, ani k interiéru, ani ku konšztrukcii. Postrádam vysvetlenie použitej výraznej farebnosti plných plôch fasád. Je otázka, či zvolená identita filharmónie formou vertikálneho vrstvenia piatich úrovní foyerov (posledný na úrovni plus 25 mnetrov) je to, čo v svojej prevádzke splní úlohu ,ktorú jej autor dáva. | |
| Provozní řešení | B | Náročná prevádzka zamestnanecká a návštevnícka je rozdelená logicky a prirodzene. Štvrtinu pôdorysu parteru a mezanínu tvorí garáž čo je dosť nemestotvorná funkcia. Dopredu zvolená forma foyerov priniesla v prevádzke niekoľko otázok. Je jasný zmysel rozdelenia dvoch osobných výťahov zamestnancov do dvoch polôch, ale je to dobre? Aký zmysel – logiku má dielňa na 5.NP? Prečo niektoré šatne sú v tme a niektoré na fasáde, za trest ?,dvojpodlažná výška zázemia rewštaurácie... to všetko ukazuje aké dopredu zvolená forma prínáša následne nepriaznivé dopady do zmyslu dispozícií. | |
| Technicko konstrukční řešení | B | Zvolený konštrukčný modul ( snáď 8.2 m – nevedel som presnejšie identifikovať z dostupného materiálu) je realizovateľný v návštevníckej časti a je aj logický. V zamestnaneckej je otázny ( pre garáž je aj 8.1 m u nás viac ako dosť ),v reze naznačené stropné dosky na takýto rozpon ( bez prievlaku, resp. Hríbu..) asi neadekvátne prevádzke. | |
| Formální úroveň | A | Grafická úroveň je primeraná úlohe. Fasády sú poňaté schématicky a je v nich (hlavne vo vstupnej) ťažko čitateľný zámer autora. Vizualizácie majú väčšiu výpovednú hodnotu. |
eVSKP id 54322