POSPÍŠIL, J. Studium dielektrických vlastností struktur tenkých vrstev organických materiálů [online]. Brno: Vysoké učení technické v Brně. Fakulta chemická. 2016.
Ing. Jan Pospíšil se zabýval řešením disertační práce od roku 2012 jako student presenčního studia. Po celé období přispíval k řešení odborné problematiky tak, že se po celou dobu podílel na přípravě tenkých vrstev především materiálovým tiskem, charakterizací jejich elektrických a dielektrických vlastností (pouze část je prezentována v disertační práci). Na velmi dobré úrovni zvládl teorii vyhodnocení impedančních spekter. V průběhu doktorského studia aktivně přispěl ke vzniku tří publikací v impaktovaných časopisech (IEEE Journal of Photovoltaics, Materials Science, International Journal of Photoenergy), podílel se na dalších třech publikacích, které jsou v recenzním řízení. Dále se podílel na vzniku čtyř publikací v indexovaných časopisech (Key Engineering Materials, International Journal of Information and Electronics Engineering, Material Science Forum). Aktivně se zúčastnil čtyř mezinárodních konferencí (Francie, Itálie, Estonsko, Litva) zaměřených na studovanou problematiku. Předepsané zkoušky skládal v souladu se stanoveným plánem, státní závěrečnou zkoušku složil do tří let od zahájení doktorského studia. Práci ukončil v řádném termínu, tj. do čtyř let od zahájení studia. V průběhu studia se aktivně podílel na výuce v předmětech Fyzika I a Fyzika II. Je spoluautorem multimediálních materiálů (interaktivních přednášek a zápočtových testů) do výuky v předmětu Fyzika I. Po celou dobu se podílel na výuce v teoretických cvičeních obou předmětů. Doporučuji proto postoupit disertační práci, kterou vypracoval Ing. Jan Pospíšil k obhajobě ve studijním odboru "Chemie, technologie a vlastnosti materiálů" a po úspěšné obhajobě mu udělit titul Ph.D.
Predložená práca po formálnej stránke predstavuje pomerne rozsiahle dielo, 100 strán hutného textu bez zbytočných opakovaní, s takmer 200 citáciami, na tému prípravy a štúdia vlastností tenkovrstvových štruktúr so zameraním na využitie v organických solárnych článkoch. Toto zameranie je pomerne široké, možno ho rozdeliť na 4 viacmenej samostatné celky, z ktorých každá by mohla byť riešená novou dizertačnou prácou. Jedná sa o štúdium opracovania vrstiev objemového heteroprechodu (BHJ) rozpúštadlami a teplom, resp. nano-vrstvou C60, štúdium vplyvu magnetických nanočastíc na BHJ, štúdium vplyvu grafén-oxidovej (GO)-vrstvy na OSC, resp. GO ako samostatnej HTL a nakoniec štúdium problematickej zápornej kapacita perovskitových vrstiev. Jednotiacim prvkom týchto rôznorodých tém je však aplikácia zvolených postupov na rovnaký heteroprechod na báze derivátu diketopyrolopyrolu DPP(TBFu)2/PCBM ako i spoločné diagnostické metódy, najmä využitie impedančnej spektroskopie na hlbšiu interpretáciu výsledkov. Formálne netradične, časť rešerše autor presunul do výsledkov, čo z jednej strany aktuálne približuje čitateľovi práve skúmaný problém a tiež diskusne porovnáva publikované fakty so svojimi výsledkami. Na druhej strane niekedy zneprehľadňuje podiel autorovej práce na uvádzaných záveroch (ktorý poznatok je prevzatý a ktorý objavený, alebo prípadne potvrdený autorom). V každom prípade problematika sa študuje a rozoberá s veľkým rozhľadom a nadhľadom, využijúc dobre zacielenú rešerš, čo svedčí o rozhľade autora, ako i skúsenostiach školiaceho pracoviska v tejto oblasti, a tak predstavuje hodnoverný výstup zo štúdia vybraných javov v BHJ OSC. Aktuálnosť zvolenej témy Aktuálnosť zvolenej témy je nesporná. Úloha organických solárnych článkov narastá na význame a dôležitosti, pričom štúdium funkčnosti a kvality heteroprechodu a oblasti rozhraní BHJ s ETL a HTL vrstvami je kľúčové z hľadiska úspešnej aplikácie v komerčnej oblasti. Splnenie cieľov dizertácie V práci bol sumarizovaný súčasný stav poznania v oblasti BHJ OSC, boli pripravené solárne články s BHJ (s využitím DPP(TBFu)2 a preštudovaný vplv rôznych úprav, včítane magnet.nanočastíc, C60 a GO vrstiev, na transportné procesy vo vrstvách a na rozhraniach BHJ a na opto-elektrické vlastnosti a V-A charakteristiky OSC, pričom bola využitá aj impedančná spektroskopia na detailnejší popis procesov v OSC, čím boli bezo zvyšku naplnené ciele práce. Metódy spracovania problematiky Experimentálne i vyhodnocovacie metódy boli vhodne zvolené, správne aplikované a interpretované. Okrem štandardných mikroskopických a spektroskopických metód (UV Vis, Raman, XRD) boli využité ďaľšie moderné metódy ako AFM, Kelvínova sonda, elipsometria a profilometria, vo väčšom rozsahu IS. Výsledky dizertačnej práce, nové poznatky, prínosy pre rozvoj vedy a techniky Výsledky štúdia prinášajú nové, publikovateľné poznatky o BHJ na báze DPP(TBFu)2/PCBM a možných vylepšeniach rozhraní BHJ so susednými transportnými (resp. blokačnými) vrstvami, opracovanie BHJ, prídavné nanovrstvy GO a vplyv magnetických nanočastíc v BHJ. Zaujímavá, veľmi aktuálna a publikovateľná je aj interpretácia zápornej kapacity v kryštále perovskitu a v perovskitových solárnych článkoch. Formálne prevedenie Je na veľmi dobrej, štandardnej úrovni, s logickými formuláciami a racionálnym sledom výkladu. Hladké formulácie sa dobre čítajú. Prakticky bez formálnych chýb (preklepov), iba ojedinele, napr.: Str. 63, 11.r.zdola: Pás „G“ – má byť pás „D“. Iba popis postupov prípravy je niekedy skôr stručný a všeobecný: (nie je vždy jasne definované o aké rozhranie, vrstvu, vzorku sa konkrétne jedná (čitatel sa trocha dohaduje). Napr.: Str, 37: Aký „vzorek“ sa opracoval v parách,... celý článok aj s hornou (Al) elektródou? (zapuzdrený?). Str. 41 hore, obr. 28: ...na povrchu akej vrstvy? – na povrchu čoho? – aká vzorka? Zrejme povrch aktívnej vrstvy (BHJ), bez Al,... Záver Záverom konštatujem, že predložená práca spĺňa všetky nároky kladené na dizertačnú prácu, využíva priliehavé, aktuálne metodiky, splnila vytýčené ciele a prináša nové poznatky z vybranej oblasti. Preto odporúčam, po úspešnej obhajobe, prijať prácu ako dizertačnú a udeliť kandidátovi Ing. Jánovi Pospíšilovi vedecko-akademickú hodnosť PhD.
eVSKP id 97803