ČÁSLAVSKÝ, F. Zkoušky vybraných vlastností materiálů pro 3D tisk [online]. Brno: Vysoké učení technické v Brně. Fakulta elektrotechniky a komunikačních technologií. 2019.
Diplomová práce pana Čáslavského se věnuje zkouškám vybraných vlastností vybraných materiálů pro 3D tisk. Je zde kladen důraz zejména na procesní parametry pro tisk těchto materiálů, mechanické vlastnosti, vliv teploty a UV záření. Tyto testy byly vybrány z důvodu použití FDM technologie v oblasti výroby již nedostupných dílů pro automobilové veterány. Diplomant nás v prvních kapitolách seznamuje s FDM 3D tiskem a úpravami 3D tiskárny, kterou použil pro tisk referenční testovacích vzorků. Dále pak následuje kapitola, která se věnuje výběru materiálů pro následující testování. Prakticky pak diplomant hledá optimální tiskové parametry pro tisk těchto materiálů. Pro mechanické testy diplomant navrhl a vytvořil sady vzorků z různých materiálů, kde se zaměřil i na orientaci výtisku a směr vrstev. Poté byly provedeny testy rozměrů a testy teplotní a mechanické, které jsou v práci popsány a zdokumentovány. Bohužel se v této práci trochu podepsal specifický přístup diplomanta ke konzultacím a práci řešil po svém, což se podepsalo na kvalitě některých částí práce. Již v teoretické části diplomant popisuje úpravy použité 3D tiskárny pro zlepšení procesních parametrů a je tak trochu obtížné rozlišit, kde končí teoretická část a začíná část praktická. Dále parametry testů vlivu teploty UV záření a jejich vlivu jsou trochu diskutabilní. Nicméně část věnující se mechanickým vlastnostem je velice zajímavá a kvalitní, přináší zajímavé poznatky a vyhodnocení z jednotlivých testů, už jen pro to, že pro testování 3D tisknutých výrobků neexistují normy. Pokud opomenu výše uvedené, je práce zpracována celkem přehledně, ale sem tam obsahuje různé formátování a netechnické formulace. Dle výše uvedeného konstatují, že diplomant splnil zadání a navrhují hodnotit práci stupněm C.
Diplomová práca pána Čáslavského sa zaoberá testovaním vybraných materiálov pre 3D tlač. Úvodné kapitoly popisujú základy 3D tlače a jej aplikácie v automobilovom priemysle. Samostatná pozornosť bola venovaná popisu využitej tlačiarne Anycubic 4MAX, ktorá bola v praktickej časti upravená kvôli zlepšeniu parametrov a zníženiu množstva výparov, ktoré sa dostávajú do okolia počas tlače. 3. kapitola sa zaoberala výberom a popisom najčastejších materiálov využívaných pre 3D tlač. V 4. kapitole sa vyskytujú metódy zistenia ideálnych tlačových parametrov. Je trochu na škodu, že táto kapitola nie je trochu detailnejšie popísaná, mohli by tu byť uvedené napríklad rozdiely medzi počiatočným a ideálnym nastavením. V praktickej časti sa študent zaoberal testovaním materiálov so zameraním na pevnosť v ťahu, teplotnú odolnosť a odolnosť voči UV žiareniu. Z popisu meraní je zrejmé, že študent musel uskutočniť veľké množstvo časovo náročných experimentov. Výsledky sú kvalitne spracované a vyhodnotené pomocou grafov, tabuliek a názorných obrázkov. Nanešťastie, hodnotné výsledky získané z praktickej časti, ako aj celá práca, sú zatienené neusporiadanosťou textu ako aj veľkým množstvom formálnych chýb. Preto mám k práci niekoľko pripomienok: Síce práca obsahuje iba 6 kapitol, tie sú rozdelené na veľmi veľké množstvo podkapitol, a zopár krát sa vyskytuje aj číslovanie 4. úrovne (napr. 2.3.2.1). Niektoré podkapitoly sú krátke a bolo by ich možné spojiť, čím by sa zlepšila prehľadnosť práce. S týmto bodom súvisí aj obsah, v ktorom jednotlivé podkapitoly nie sú odsadené. (napr. kapitola 2 a jej podkapitola 2.1 sú na rovnakej úrovni.) Neusporiadanosť textu sa prejavuje hlavne v prelínaní teoretickej a praktickej časti. Napríklad úprava 3D tlačiarne je uvedená ako podkapitola 2.3.2, následne ale pokračuje ďalej teoretická časť a tak táto významná časť môže zostať nepovšimnutá. Niektoré výsledky spracované v tabuľkách sa nachádzajú často bez väčšieho dôvodu ďaleko od textu, v ktorom sú spomínané. Napr. Tab. 4-1 je popisovaná na strane 34 ale je uvedená až na 37. Tým sa výrazne znižuje prehľadnosť výsledkov. Taktiež od piatej kapitoly čísla obrázkov nekorešpondujú s ich referenciami v texte. Plast ASA by sa podľa normy ČSN EN ISO 19065-1 (642602) mal nazývať Akrylonitril-styren-akrylát. Ďalšiu pripomienku mám k označovaniu použitej literatúry ako aj k nej samotnej. Označovanie použitej literatúry je celom texte nejednotné. Väčšinou študent dokonca používal označenie s horným indexom. Taktiež sa v texte objavuje označenie literatúry iba ako [zdroj] (str. 22). V samotnom zozname literatúry uvádza študent 20 literárnych zdrojov, no zdroje [2], [7] a [8] nie sú použité. Väčšina z použitých zdrojov sa odkazuje buď iba na použité obrázky alebo 3D modely. Taktiež sa mi nezdá vhodné použiť pri zdroji [12] referenciu na dropbox, použitý datasheet je ľahko dostupný na stránke dodávateľa. Aj napriek uvedeným pripomienkam, predložená práca obsahuje dôležité informácie o testovaní plastov pre 3D tlač. Informácie poskytnuté v práci je možné využiť pre zjednodušený výber ideálneho plastu pre danú aplikáciu ako aj pre definovanie mechanických vlastností. Ďalší prínos práce je možné nájsť v úprave tlačiarne čo vedie zamedzeniu úniku toxických látok a jemných častíc do okolia, s čím veľa 3D tlačiarní v súčasnosti nepočíta. Zadanie bolo splnené a preto prácu odporúčam k obhajobe a hodnotím prácu 68b. D.
eVSKP id 119334