HRDLIČKA, J. Interaktivní demonstrační aplikace s průmyslovým robotem [online]. Brno: Vysoké učení technické v Brně. Fakulta informačních technologií. 2025.
Výsledkem je funkční aplikace, která může sloužit k demonstraci možností robota. Práce naplňuje zadání v požadovaném rozsahu, ačkoli bez výraznější přidané hodnoty nad rámec minimálních požadavků.
| Kritérium | Známka | Body | Slovní hodnocení |
|---|---|---|---|
| Informace k zadání | Zadání považuji za spíše náročnější, zejména s ohledem na nutnost práce s robotem a časovou náročnost testování. Práce formálně pokrývá všechny body zadání, nicméně některé části mohly být zpracovány důkladněji. Výsledky tak odpovídají základnímu splnění zadání, ale zůstávají za potenciálem tématu. | ||
| Práce s literaturou | Student získal základní přehled o problematice, nicméně s doporučenou literaturou pracoval jen omezeně a podněty k hlubší rešerši využil spíše formálně. | ||
| Aktivita během řešení, konzultace, komunikace | Zprvu sice pomaleji, ale práce na tématu celou dobu řešení postupovala. Dosavadní postup a další kroky jsme pravidelně konzultovali. | ||
| Aktivita při dokončování | Práce byla dokončena v předstihu, obsah byl dostatečně konzultován. | ||
| Publikační činnost, ocenění | Zdrojové kódy byly zveřejněny na GitHubu. |
Bakalárska práca pána Hrdličku je po formálnej aj obsahovej stránke skôr priemerná až podpriemerná. Študent splnil všetky hlavné body zadania a vytvoril funkčný demonstračný prototyp interaktívnej hry s priemyselným robotom UR5e, ktorá môže nájsť uplatnenie najmä pri prezentáciách na výstavách alebo dňoch otvorených dverí. Práca preukazuje základnú orientáciu v danej problematike a implementácii systémov ROS či MediaPipe, avšak vo viacerých hodnotených oblastiach má výrazné rezervy. Najvýraznejším nedostatkom je nízka úroveň práce s literatúrou, vysoký podiel prebraného a málo citovaného textu v teoretických kapitolách a iba minimálny autorský prínos. Formálna úprava je miestami nevyhovujúca a realizačná časť zostáva skôr pri základnom využití dostupných riešení bez výraznej inovácie alebo rozšírenia. Práca ako celok pôsobí nevyvážene a nevyužíva naplno potenciál zvolenej témy. Napriek uvedeným nedostatkom práca spĺňa minimálne požiadavky na bakalársku prácu na FIT VUT. Na základe vyššie uvedeného navrhujem prácu hodnotiť známkou D (65 bodov) .
| Kritérium | Známka | Body | Slovní hodnocení |
|---|---|---|---|
| Náročnost zadání | Zadanie hodnotím ako průměrně obtížné. Práca si vyžadovala orientáciu v oblasti robotiky, zoznámenie sa s hardvérom aj softvérom priemyselného robota UR5e a implementáciu základnej komunikačnej a riadiacej logiky. Súčasťou zadania bolo aj prepojenie viacerých softvérových nástrojov (napr. ROS, MediaPipe) a ich aplikácia v reálnom prostredí. Zadanie však nepresahuje rámec štandardnej bakalárskej práce. | ||
| Rozsah splnění požadavků zadání | Všetky hlavné body zadania boli splnené, pričom väčšina riešení bola realizovaná v základnom rozsahu. Práca obsahuje teoretický úvod k problematike robotiky, popis použitých technológií a implementáciu ovládania robota UR5e pomocou systému ROS, ktorý bol využitý predovšetkým prostredníctvom nadstavby ARCOR2. Realizované riešenie spĺňa požiadavky zadania, avšak rozsah implementovaných funkcií zostáva skôr pri základnom rozsahu bez výraznejšieho rozšírenia. | ||
| Rozsah technické zprávy | Rozsah technickej správy je v obvyklom rozmedzí pre bakalársku prácu. | ||
| Prezentační úroveň technické zprávy | 70 | Práca je členení na hlavné kapitoly zodpovedajúce zadaniu, ktoré na seba logicky nadväzujú. Jednotlivé časti však nie sú vždy rovnomerne rozpracované, niektoré kapitoly sú veľmi rozsiahle a iné len stručne naznačené. Prechody medzi témami sú miestami málo plynulé a v texte sa vyskytujú neformálne vyjadrenia či subjektívne poznámky. Za nedostatok považujem aj to, že niektoré podkapitoly, napríklad zhodnotenia riešení, sú umiestnené už v teoretickej časti, hoci by skôr patrili do kapitoly návrhu implementácie. Práca je zrozumiteľná, ale čitateľnosť by zlepšila lepšia štylistická vyrovnanosť a dôslednejšia štruktúra. | |
| Formální úprava technické zprávy | 65 | Formálna stránka práce je mierne podpriemerná. V texte sa vyskytujú drobné preklepy, nepresnosti v gramatike aj štylistike a neformálne vyjadrenia v prvej osobe, ktoré nezodpovedajú úrovni bakalárskej práce. Typografická úprava je miestami neprehľadná, niektoré časti textu a popisy obrázkov či tabuliek nie sú dôsledne zarovnané alebo označené podľa akademických štandardov, obrázky bývajú často príliš malé, rozmazané alebo bez jasne uvedeného zdroja. Opakovane sa vyskytujú podkapitoly, kde je text napísaný ako jeden súvislý odstavec bez členenia, čo zhoršuje čitateľnosť. Chýba tiež dôsledné číslovanie a odkazy na obrázky alebo tabuľky v texte. Časti textu, ktoré neboli priamym prekladom, boli čitateľsky menej plynulé a pôsobili ťažkopádne. Za výrazný nedostatok považujem prezentáciu série grafov ako jedného obrázka s jedným popisom, aj keď ide o niekoľko samostatných grafov na viacerých stranách, každý by mal mať vlastné číslovanie a popis. | |
| Práce s literaturou | 55 | Študent využil predovšetkým dokumentáciu a populárno-technické webové zdroje súvisiace s ovládaním robota UR5e a použitými softvérovými nástrojmi. Výber zdrojov je z hľadiska zadania nedostatočný a značná časť teoretickej časti práce, najmä v druhej a tretej kapitole, pozostáva z prakticky doslovného prekladu alebo kompilácie externých materiálov bez dôsledného označenia citáciou. Vlastný prínos študenta je v týchto častiach minimálny a čitateľ je opakovane uvádzaný do omylu, že ide o pôvodný text, čo je v rozpore s citačnou etikou a akademickou integritou. Na konci kapitol sú síce zhrnutia prezentované ako autorský text, avšak ani tieto časti neobsahujú žiadne citácie, hoci zjavne vychádzajú z predchádzajúceho prevzatého materiálu. V práci chýbajú citácie priamo pri použitom texte, často sú uvedené len na konci veľkých blokov, prípadne úplne absentujú pri konkrétnych technických informáciách. Práca obsahuje len 12 bibliografických odkazov, čo je na bakalársku prácu v tejto oblasti nepostačujúce. Navyše, opakovane sa v zozname literatúry vyskytuje neštandardné označenie dátumu prístupu k online zdrojom („Videné: …“), čo je v rozpore s povinnou normou ČSN ISO 690:2022. Celková úroveň práce s literatúrou je preto hlboko pod úrovňou vyžadovanou pre bakalársku prácu. | |
| Realizační výstup | 67 | Výsledkom práce je jednoduchá interaktívna hra s priemyselným robotom UR5e s názvom Artur (hra na hádanie farby), realizovaná v prostredí ROS s využitím balíka ARCOR2. Súčasťou riešenia je aj základné grafické používateľské rozhranie (GUI) a jednoduché zvukové rozhranie, ktoré zvyšujú interaktivitu systému. Zdrojové kódy sú dostupné vo verejnom repozitári na GitHub-e, pričom repozitár obsahuje stručné README s popisom projektu a základným návodom na spustenie, čo prispieva k transparentnosti a umožňuje základnú reprodukovateľnosť výsledkov. Kódy sú rozdelené podľa funkcionality, avšak štruktúra projektu je miestami neprehľadná a v dokumentácii chýbajú detailné inštrukcie na konfiguráciu a komplexné vysvetlenie všetkých krokov. Komentáre v kódoch sú len veľmi stručné a často úplne absentujú, čo sťažuje porozumenie jednotlivým častiam programu. V texte práce sa nachádzajú príklady spustenia a ukážky komunikácie s robotom, avšak nie sú komplexne spracované všetky kroky a nastavenia. Implementované riešenie je funkčné v základnom rozsahu, pričom veľká časť kódu je priamo inšpirovaná alebo prevzatá z dostupných repozitárov a príkladov bez výraznejšej vlastnej inovácie či rozšírenia. Validácia a testovanie sú v práci popísané len stručne a absentuje podrobná analýza možností či obmedzení navrhnutého systému. Za určitý nedostatok považujem aj fakt, že pri rozpoznávaní hráča môže dôjsť k zmäteniu aplikácie, ak sa v čase snímania odpovede objaví v zábere náhodný okoloidúci alebo pozorovateľ, ktorý je dostatočne blízko a vhodne natočený ku kamere. | |
| Využitelnost výsledků | Predložená bakalárska práca má prevažne kompilačný charakter, keďže veľká časť teoretickej časti vychádza z dostupných materiálov, dokumentácií a existujúcich riešení. Výsledkom je funkčná interaktívna hra s robotom UR5e s názvom Artur (hra na hádanie farby), ktorá demonštruje integráciu systému ROS, grafického a zvukového rozhrania a ďalších softvérových nástrojov pre ovládanie priemyselného robota. Hra je však zameraná predovšetkým na prezentáciu a zaujatie neodbornej verejnosti pri príležitostiach ako Deň otvorených dverí alebo výstavy. Pri odbornej verejnosti môže byť využitie obmedzené, nakoľko samotná hra môže v dôsledku pomalších pohybov robota trvať aj niekoľko minút, čo nie je vždy v súlade s požadovanou dynamikou scenára interaktívnej hry. Práca neprináša zásadne nové poznatky ani originálnu metodiku, avšak demonštruje praktické možnosti využitia dostupných technológií v oblasti interaktívnych robotických aplikácií. |
eVSKP id 163993