ŠRÁMKOVÁ, S. Využití plazmatu a plazmatem aktivované vody pro podporu hojení ran [online]. Brno: Vysoké učení technické v Brně. Fakulta chemická. 2023.

Posudek vedoucího

Kozáková, Zdenka

Diplomová práce se zabývá aplikací nízkoteplotního plazmatu a plazmatem aktivované (ošetřené) vody na bakterie Staphylococus epidermidis a Escherichia coli, které jsou součástí kožní mikroflóry, a mohou tak způsobovat infekci zabraňující hojení ran. Cílem práce bylo porovnat inhibiční účinek přímého působení mikrovlnného výboje ve dvou konfiguracích (pochodňového a s povrchovou vlnou), samotného působení plazmatem ošetřeného fyziologického roztoku připraveného pomocí tří plazmových systémů využívajících přímou i nepřímou interakci plazmatu s kapalinou (generace nad nebo pod hladinou kapaliny) a nakonec i kombinovaného přímého a nepřímého ošetření. Inhibiční účinek byl vyhodnocen pomocí grafického softwaru Aurora vyvinutém na VŠCHT. Práce je založena na rozsáhlé experimentální činnosti, jejíž součástí byla i zdlouhavá optimalizace aplikovaných postupů jak pro přímé, tak zejména pro nepřímé ošetření vzorků plazmatem ošetřených kapalin, včetně jejich vyhodnocení. Studentka ale postupovala při řešení své práce pečlivě, systematicky a vytrvale. Své výsledky pravidelně konzultovala s přidělenými konzultanty, přičemž prokázala i vysokou míru samostatnosti. Vlastní práce je strukturovaná logicky. Výsledky jsou vyhodnoceny přehledně a jsou diskutovány jejich vzájemné souvislosti. Závěry jsou formulovány jasně a srozumitelně. Diplomová práce splnila požadavky zadání a doporučuji ji k obhajobě.

Posudek oponenta

Janda,, Mário

Prezentovaná práca sa zaoberá problematikou, ktorá je veľmi aktuálna v komunite zaoberajúcou sa aplikáciami nízkoteplotnej plazmy. Zároveň sa jedná o náročnú problematiku vyžadujúcu interdisciplinárnu spoluprácú medzi fyzikmi, chemikmi, biológmi a medikmi. V práci je prezentované dostatočné množstvo originálnych výsledkov. Práca je v súhrne dobre čitateľná, rozdelená to klasickej štruktúry (úvod, teória, popis metód, výsledky, záver). Práca má vhodný rozsah a neobsahuje žiadne závažné nedostatky. Napísaná je aj po formálnej (jazykovej, vizuálnej, ...) stránke veľmi dobre, našiel som iba minimum viet s chybou, alebo takých ktorý by bolo vhodné preformulovať na lepšie pochopenie. Na druhej strane, text je niekedy až príliš členený na kratučké podkapitoly. Až som mal niekdy pocit že čítam encyklopedické heslá. V teoretickej časti týkajúcej sa fyziky plazmy bolo miestami cítiť, že študentka nemá dostatočné teoretické základy v tejto oblasti. Svedčia o tom niektoré nepresné, alebo zle formulované vyjadrenia, ako napríklad že v atomárnych plynoch je nižšia ionizačná energia (koniec str. 14), deexcitácia pri vyžiarení fotónov je do základného stavu (stačí akýkoľvek stav nižší ako je pôvodný stav), N a N2+ sú excitované častice (koniec str. 15), zvýšenie ionizačných koeficientov dosiahnuť nejakým bližšie nepopísaným zvýšením EEDF (str 14, koniec prvého odstavca podkapitoly 2.3.1). V teoretickej časti mi ešte chýbalo trochu lepšie vysvetlenie základnej chémie prebiehajúcej v plazmou opracovanej kvapaline (PTL). Teda reakcie medzi peroxydom vodíka, nitritmi, nitrátmi a tvorba peroxynitrátu. Po formálnej stránke môžem ešte upozorniť na chybné očíslovanie kapitoly 3.6. Práca je veľmi ambiciózna, porovnáva sa viacero plazmových zdrojov, viacero druhov PTL, 2 rôzne baktérie, dokonca kombinovaná aplikácia plazmy a PTL. Z tohto hľadiska sa samozrejme nedalo ísť to hľbky a dôsledného preskúmania všetkých problematík. Práca má zmysel ako počiatočný krok, v ktorom sa ukážu oblasti, ktoré sú najsľubnejšie a zaslúžia si hlbšiu analýzu v budúcnosti. Osobne ma najviac zaujalo kombibované opracovanie. Páčilo sa mi aj využitie umelej inteligencie pri spracovaní výsledkov. Akurát nebola lepšie popísaná nepresnosť tejto metódy a ako bola jej presnosť verifikovaná. Jednotlivé techniky opracovania sú dostatočne opísané, až na jednu vec. Použitie viečka v prípade priameho použitia plazmy. Nikte v popise experimentálnej aparatúry som to nenašiel, ani na žiadnej schéme aparatúry. Najprv som si myslel, že sa viečko slúžilo na úplné prekrytie petriho misky, aby sa z plazmy k agaru dostalo len UV žiarenie. Podobné experimenty sme kedysi robili, aby sme vedeli určiť dôležitosť UV žiarenia z plazmy v procese deaktivácie patogénov. V tejto práci zrejme v tom viečku bola dierka, ktorá umožovala tok reaktívnych častíc z plazmy k agaru, akurát to viečko znižovalo mieru premiešavania s okolitým plynom. Trochu chybné bolo ešte popisovanie dĺžky opracovania, uvádzané v podkapitole 3.2.2 a v tabuľke č. 3. K výsledkovej časti mám ešte niekoľko pripomienok. Chýbalo mi priame porovnanie aspoň niektorých výsledkov s literatúrou. Od tabuľky č. 9 sa neuvádza percentuálny pokles, ale uvedené sú absolútne počty kolón baktérií v jednotkách CFU/ml. Nie je to veľmi vhodné, najmä ak sa porovnávajú rôzne experimenty z rôznou počiatočnou hodnotou. No a zároveň sa od tabuľky č. 9 opakuje to, že tie isté dáta sú zobrazené v tabuľke aj v obrázku. Napríklad tabuľke č. 9 zodpovedá obrázok č. 25. Ako keby sa študentka snažila natiahnuť dĺžku výsledkovej časti. Keď tak, aspo v grafoch sa mohol zobrazovať percentuálny pokles namiesto absolútneho poklesu v jednotkách CFU/ml.

eVSKP id 147866