VOJKOVSKÁ, H. Studium dílčích inaktivačních mechanismů uplatňujících se při sterilizaci eukaryotních systémů v dielektrickém bariérovém výboji [online]. Brno: Vysoké učení technické v Brně. Fakulta chemická. 2011.

Posudek vedoucího

Kozáková, Zdenka

Diplomová práce se zabývá jak celkovým sterilizačním účinkem dielektrického bariérového výboje, tak působením jednotlivých mechanismů na eukaryotní organismy. Část práce je zaměřena i na diagnostiku používaného plazmatu. Diplomantka prokázala během řešení diplomové práce vysokou míru samostatnosti. Při práci využívala konzultace přidělené konzultantky. Vlastní práce je zpracována pečlivě a přehledně. Velký důraz je kladen na teoretickou část, z níž pak čerpá při interpretaci vlastních výsledků. Vyhodnocování výsledků je provedeno systematicky. Formulované závěry jsou srozumitelné a dávají ucelený náhled na zkoumanou problematiku. Diplomová práce splnila zadané cíle, proto ji doporučuji hodnotit výborně.

Posudek oponenta

Machala, Zdenko

Obsahovo rozsiahla práca sa zaoberá skúmaním inaktivačných mechanizmov sterilizácie plesní pomocou nerovnovážnej plazmy bariérového výboja. Dekontaminácia a sterilizácia plazmou generovanou elektrickými výbojmi ponúka potenciálne využitie pri čistení a úprave vôd, v medicíne pri sterilizácii povrchov a nástrojov, v archívnictve, ale aj pri in vivo a in vitro opracovaní tkanív a terapeutickej praxi. Pomerne rozsiahla (78 strán) práca má experimentálny a interdisciplinárny charakter a tým aj široký záber, počínajúc meraním emisných spektier výbojov, cez metódy mikrobiologickej kultivácie, a končiac elektrónovou mikroskopiou. Po formálnej stránke dominujú teoretické kapitoly (51 strán). Viac podrobností o experimentoch, výsledkoch a podrobnejšia diskusia by bola osožná. Práca je zrozumiteľná a jasná, členenie je logické. Zdroje použitej literatúry sú riadne citované a ich počet (79) svedčí o tom, že uchádzačka naozaj urobila serióznu rešerš literatúry na viaceré dotknuté témy. Teoretická časť je spracovaná na vysokej odbornej úrovni, hoci je široko multidisciplinárna. Mám námietku ku komplexnosti spomínaných inkativačných agnes pôsobiacich v plazme na bunky - autorka by nemala opomenúť elektrické pole, ktoré môže pôsobiť na bunkovú membránu, pri silných pulzných poliach sa dokoca využíva na jej elektroporáciu. Pripúšťam, že v jej skúmanej konfigurácii nemá zásadný vplyv. Kapitola popisujúca eukaryotické mikroorganizmy a ich dekontaminačné postupy je napísaná veľmi odborne a prehľadne, pre čitateľa fyzika je to významým obohatením. Singletný molekulový kyslík by sa mal správne označovať O2 1Delta, nie 1O2. Oceňujem kap. 2.3.1, kde sú prehľadne zadefinované pojmy dekontaminácia, dezinfekcia a sterilizácia. Škoda, že sa ich v experimentálnej časti sama autorka nedrží a používa všade pojem sterilizácia, hoci často nedosahuje sterilitu. V kap. 2.4.5.4, str. 38-39, sa dopúšťa menšej nepresnosti a označuje za voľné radikály aj O3, NO a NO2, ktoré sú chemicky stále molekuly a teda nie radikály, sú to však rekatívne kyslíkové či dusíkové častice (ROS, RNS). Podobne v zozname reakcií vedúcich k tvorbe radikálov sú reakcie (1-4), ktoré nevedú k radikálom. Kap. 2.4.6 dáva veľmi užitočný rozsiahly prehľad súčasného stavu dekontaminácie plazmou, bolo by však dokonalejšie nepodávať rad radom základné zistenia jednotlivých článkov, ale tieto tematicky syntetizovať. Nepresnosti sú aj v časti o emisnej spektroskopii, napr. rotačná teplota na str. 47 dole nemusí popisovať len jednozložkové plyny, napr. rot. teplota N2 výborne popisuje aj teplotu vzduchu, pri atm. tlaku. Vibračná teplota nemusí byť nutne totožná s excitačnou (teplotou elektrónovej excitácie), len makroskopicky popisuje rozdelenie vibračných stavov molekúl plynu. Na str. 48 v strede pred vzťahom (9) autorka zrejme myslela vibračnú nie rotačnú teplotu. Na str. 59 v 2. ods. autorka rozoberá vplyv VUV a že ho v spektrách nezaznamenala, avšak toto vôbec nemohla merať, pretože používala spektrometer od 200 nm. Záver na str. 60 dole je zrejme pravdivý (hlavná rola aktívnych častíc), avšak priamočiaro nevyplýva z emisných spektier ako to tvrdí. Vysoko oceňujem metodiku merania teploty termočlánkom pred a po výboji a tým sepráciu faktora teploty a vyhodnotenie jej vplyvu na mikroorganizmy. Napriek uvedeným nedostatkom prácu hodnotím vysoko pozitívne. Dotazy: Čo je to hustota napätia, str. 55, 2. odsek? Aká účinnosť vstupuje do vzťahu pre hustotu výkonu, str. 56, (12)? Koľko krát boli opakované merania, ktoré sú v grafoch obr. 16-18 a aké boli štatistické chyby merania? Toto je nutné uviesť do grafov, pretože to môže, najmä pri malých rozdieloch inaktivačných kriviek, viesť k iným záverom. Výkony zaiste stačí udávať na 3 platné číslice. Doporučujem v budúcnosti namerané body kostrbato nespájať, radšej preložiť regresnou krivkou. Ako bola presne meraná rotačná teplota - z akých spektrálnych systémov a pásov? S tým súvisí: ako vysvetlíte nameranú Tr=234+-16 K pre Ar výboj? Pripúšťate, že Ar výboj chladí na -40 °C? Ako pôsobila zvýšená teplota výboja cez kremenné sklo? Inaktivácia na povrchu papiera (podľa obr. 23) je rýchlejšia ako u PET fólie, vysvetlite v tomto zmysle vaše tvrdenia o ochrannom efekte papiera na bunky. Dokumentovali ste pomocou SEM nejakú indikáciu zmieňovaného spevňovania papiera po pôsobení plazmy?

eVSKP id 33034