VALÍČEK, V. CO BUDE, AŽ NÁDRAŽÍ NEBUDE? [online]. Brno: Vysoké učení technické v Brně. Fakulta architektury. 2024.
Preambule diplomové práce vypovídá o tom jak diplomant vnímal zadání- konverzi historického drážního objektu Amerika , který se nachází na rozhraní historického města Brna a budoucího nového jižního centra , záměru soutěže vypsané v roce 2015. Diplomant nazývá řešené území „ podesta pod Petrovem“. Svoje urbanistické úvahy dokumentuje skizzami se stávajícím akcentem Petrovem i novými akcenty mezi něž bude patřit konverze stavědla. Diplomant prostorově řeší nově vazbu této lokality s historickým centrem i propojení s parkem. Objekt Amerika, jeden z posledních dokumentů průmyslového dědictví Brna, považuje za výjimečný a v návrhu klade důraz na jeho zachování pro budoucnost v kontextu rodící se nové zástavby jižního centra. Diplomant zajímavě doprovází vyhodnocení a seznámení s prostředím území i objektu Ameriky citacemi z prací architekta Ivana Kolečka v jehož atelieru Viktor Valíček měl možnost působit . Opuštěné továrny byly velmi dlouho inspirativním prostředím pro výtvarníky i řemeslníky. Tak tomu může být dle diplomanta i u objektu Amerika. Svojí architekturou , konstrukčním řešením i charakterem interiérů Amerika přímo vybízí ke konverzi pro tuto klientelu. I když volba nových funkcí byla adekvátní k nabídce a potenciálu stávající budovy, nebylo pro diplomanta snadné volené funkce do objektu vepsat. Ten je „ zaplevelený“ mnohdy dlouhým provizorním využíváním. Stávající stav je v práci dokumentován na půdorysech , ve kterých jsou i úvahy kam autor předpokládá situovat zvolené nové funkce Bylo třeba se rozhodnout jak objekt nejprve „ vyčistit“ než se začnou detailně prověřovat možnosti . Dispoziční schéma návrhu je na str.62 a63 . Otázka: Doporučuji , aby v průběhu obhajoby diplomant prezentoval řešení hlavních funkčních celků , které pro funkční proměnu objektu zvažoval: - velké prostory pro rozmanité events ,různé formy občerstvení, ateliery a bydlení pro výtvarníky Diplomovou práci doporučuji k obhajobě klasifikuji A90
Predmetom diplomovej práce Viktora Valíčka je konverzia účelovej dopravnej stavby na optimálne využitie v novej situácii, ktorá vznikne po realizovaní premiestnenia železničnej stanice a uvoľnení územia v bezprostrednej blízkosti centra mesta. Autor veľmi citlivo a správne odhaľuje potenciál budovy bývalého skladu, a to nielen samotného jeho objemu, proporcií a konštrukcie, ale aj jeho významu v urbanistickej štruktúre. Vníma súvislosti nielen priestorové, či už v užšom ale aj širšom okolí, ale aj súvislosti časové, historické kontexty i vízie budúcnosti. Tento prístup vedie k zodpovednému návrhu, akceptujúcemu jestvujúci stav a akcentujúcemu nadčasové hodnoty. Autor návrhom objekt násilne nepretvára, iba ho očisťuje a ponecháva ľuďom práce. Proces očisty so sebou prináša aj otvorenie sa prostrediu, zapojenie do mestského organizmu, čím napĺňa ciele stanovené v zadaní. Urbanistické řešení: Dôležitým počinom v rámci urbanistického riešenia je odstránenie železničných násypov, odhalenie Ferdinandovho viaduktu a najmä pokus cez jeho oblúky prepojiť novonavrhovaný park s mestskou štruktúrou západne od budovy. Z kompozičného hľadiska je zaujímavá aj akcentácia objektu „stavědla“. Umiestnenie novonavrhnutých hmôt stavieb na priehľade medzi budúcou železničnou stanicou a Katedrálou je v zásade správne, k nájdeniu ich optimálnej výšky a členenia sa v budúcnosti iste budú viesť mnohé odborné diskusie. Architektonické řešení: Architektonické riešenie spočíva najmä v dôslednom odstránení všetkých doplnkových konštrukcií, aby mohli byť fasády dôkladne vyčistené. Úsilie autora zachovať čo najväčšiu autenticitu objektu je v tomto smere chvályhodné, otázka je, či práve preto by si niektoré oceľové konštrukcie po zrenovovaní nezaslúžili návrat. Celkový zámer, aby budova po zrekonštruovaní slúžila mnohým užívateľom s rôznorodým zameraním je dostatočným dôvodom, aby sa autor vyhol snahám zbytočne narúšať istú monotónnosť fasád, ktorá všetkým užívateľom poskytuje rovnaké podmienky, najmä ak sa ráta s ich obmenou v čase. Architektonické riešenie interiérov už bude zrejme vychádzať z prevádzkových riešení. Provozní řešení: Autor v návrhu podáva obraz o tom, ako by objekt v danom čase mohol fungovať. Definuje jeho vzťah k odhalenému Ferdinandovmu viaduktu a rieši jeho prepojenie s navrhovaným parkom, či už v úrovni suterénu, alebo nadzemného podlažia v úrovni trate mestského vlaku spájajúceho dopravný uzol s novou stanicou. Vo vnútorných priestoroch rieši v dvoch polohách nové vertikálne komunikácie, ktoré spoľahlivo obsluhujú priestory tak, ako sú navrhnuté. Otázkou je, či by za predpokladu plynulých zmien užívania priestorov v čase, nebolo možné nájsť aj univerzálnejšie riešenie. Technicko-konstrukční řešení: Technicko-konštrukčné zásahy vychádzajú zo súčasnej úrovne vedomostí o technickom stave objektu a jeho okolia. Autor sa vedome a prezieravo snaží vyhnúť stavebným zásahom, ktoré by mohli negatívne ovplyvniť realizáciu diela. Návrh samotný rešpektuje pôvodný účel budovy a z neho vyplývajúce konštrukčné zásady. Formální úroveň: Práca je pochopiteľne prezentovaná a štruktúrovaná. Je spracovaná na dobrej grafickej úrovni. Celkovej zrozumiteľnosti výsledku škodí, že po koordinačných výkresoch nenasledoval aj prehľadný nový stav s prípadným farebným rozlíšením ako je to na 3D dispozično-prevádzkovej schéme.
eVSKP id 159474